Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Kostol a kláštor Katarínka

Dátum pridania: 22.04.2020

V lesoch Malých Karpát, severne od Trnavy sa ukrývajú ruiny starobylého Kostola a Kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia.


Barokový kláštor vznikol na mieste starej gotickej kaplnky s cintorínom z 15. storočia, ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch. Zakladaciu listinu pre kláštor františkánov vydal gróf Krištof Erdődy 21. decembra 1618. 

Počiatočná stavba kláštora priliehala svojou východnou stenou ku kostolu. Prestavbami v roku 1647 a dostavbami hospodárskych budov získal kláštor postupne nový pôdorys a podobu. Na východnej strane kostola tak vznikol celý komplex budov. Kláštor patril františkánskemu rádu a k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy i mnohých ľudí z ďalekého okolia.

 

Čo nezničili vojská počas stavovských povstaní v 17. storočí, to sa podarilo cisárovi Jozefovi II., ktorý 22. júla 1786 vydal dekrét o zrušení 738 kláštorov nevenujúcim sa charitatívnej alebo pedagogickej činnosti. Dekrét sa týkal i kláštora sv. Katarínky, ktorý rehoľníci museli opustiť. O pol roka na to bol prevzatý do štátnej správy a postupne sa z neho stávala ruina. K jeho skaze okrem nepriaznivých poveternostných vplyvov prispeli značnou mierou aj obyvatelia okolitých obcí, pre ktorých bol pustnúci kláštor zdrojom stavebného materiálu. Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy.

Veža kostola bola pristavaná v prvej tretine 18. storočia, čo dokazuje použitý stavebný materiál a vďaka zachovaným dreveným trámom sa podarilo určiť obdobie jej vzniku. Slúžila ako zvonica so 4 zvonmi, ktoré sa nezachovali. Vchod do kostola pod vežou pozostával z troch dverí z troch rôznych strán a na jej nárožiach sa nachádzali 4 veľké pieskovcové sochy znázorňujúce štyroch významných svätcov rádu sv. Františka. V roku 1905 boli sochy zhodené a prevezené do Smoleníc, kde strážia hrobku Pálfyovcov na cintoríne. V súčasnosti má veža 5 poschodí a siaha bez nejestvujúceho ukončenia do výšky 30 metrov, kde sa nachádza zapustená vyhliadková strecha. 

V roku 1782, ešte pred zrušením kláštora, farár z neďalekej obce Juraj Fándly podal sťažnosť, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv. Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v diele Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom (1789).

 

Záchrana kláštora Katarínka

Občianske združenie KATARÍNKA v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM) organizujú Projekt Katarínka – záchrana kláštora od roku 1995. Jeho cieľom je záchrana ruín pred zrútením,  zakonzervovanie múrov, komplexný výskum, vyčistenie a udržiavanie areálu kláštora ale i dokázať, že z odhodlania a dobrovoľníckej práce mladých ľudí sa dá účinne zachrániť vzácna národná kultúrna pamiatka.

Projekt je realizovaný formou letných dobrovoľníckych táborov pre mladých ľudí (od 17 rokov), ktorí sa snažia zachrániť kláštor pred ďalším pustnutím a oprášiť jeho zaujímavú históriu. Tábory sa konajú počas leta a sú plánované až do celkového zakonzervovania stavby pre rozpadnutím, nie jeho úplnú rekonštrukciu.

 

Prístup

Kláštor je situovaný medzi obcami Dechtice a Naháč, cez ktoré vedú 3 rôzne trasy. Peši po modrej turistickej značke to trvá 40 min. z Naháča, do 1,5 hodiny z Dobrej vody a mimo značenia z Dechtíc tiež do 1,5 hodiny. Z Dechtíc sa dá trasa i skrátiť, keď pôjdete autom až ku hranici lesa, odkiaľ to zvládnete po lesnej cestičke bez stúpania do 20 minút.

 

Sv. Katarína Alexandrijská

O živote Kataríny Alexandrijskej, vieme z väčšej časti len z legiend. Žila na začiatku 4. storočia v Alexandrii ako dcéra kráľa Kosta. Katarína prijala kresťanský krst a odmietla sa klaňať pohanským bohom, čím pobúrila cisára Maximina. Ten ju po múčení na kolese dal nakoniec sťať.  

Zhruba od 13. storočia patrila Katarína Alexandrijská k najuctievanejším sväticiam po Panne Márií. Silné oživenie Kataríninho kultu nastalo v barokovom období, v čase postavenia kláštorného komplexu sv. Kataríny. Svätica býva tradične znázorňovaná s kolesom alebo mečom, na hlave má korunu alebo čepiec, ktorým zakrýva svoje dlhé vlasy. V ruke môže držať kríž, palmu, kvetinu, knihu, ľaliu, kotúč s názvami vied alebo uťatú hlavu.

 

Zdroje

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.