Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Hrad Brekov

Dátum pridania: 30.04.2020

Zrúcanina pôvodne strážneho hradu Brekov z 13. storočia leží v lesoch Humenských vrchov, nad rovnomennou obcou medzi mestami Strážske a Humenné. Postavený bol na mieste staršieho slovanského hradiska zo 7.-8. storočia, v nadmorskej výške 280 m. n. m.


Brekovský hrad (i.n.: castrum Barko, possesio Borko cum castro, Borkó, Barkou, Barkó) stál na dôležitej obchodnej ceste z Potisia do Halíče, vedúcej cez údolie rieky Laborec. Prvé zmienky o hrade pochádzajú z roku 1307, kde sa ako jeho majiteľ uvádza Peter Peteň. Po ňom sa dostal do majetku rodu Drugetovcov z Humenného, ktorý hrad vlastnil do roku 1486.

 

V roku 1466 sa odohrala na hrade bitka medzi Matejom Korvínom a poľským kráľom Kazimírom IV., z ktorej vyšiel ako víťaz kráľ Matej. O niekoľko rokov na to, kráľ vymenoval Jána Zápoľského za kapitána obrany obchodnej cesty, a tým sa zároveň stal aj novým majiteľom hradu Brekov. Zápoľský zabezpečil prestavbu hradu v rokoch 1486-1488 a podarilo sa mu ho ubrániť pred poľskými vojskami vďaka stálej vojenskej posádke, ktorú na hrade udržiaval. 

V ďalších dvoch storočiach hrad striedavo vlastnili opäť Drugetovci a obsadzovali vojská stavovských povstaní, čím sa obmieňalo obdobie výstavby s jeho pustošením až do roku 1684, kedy bol zbúraný počas Tökölyho povstania.

Najstaršie jadro hradu oválneho pôdorysu dopĺňala spočiatku len jedna veža. Jeho výstavba súvisela hlavne s pôsobením rodu Drugetovcov, ktorý zabezpečil dostavbu dvojtraktového paláca, predhradia na severnej strane, neskorogotickej bašty pri vstupnej bráne a zo západnej strany pristavali k pôvodnému jadru polygonálnu budovu.

Od 18. storočia hrad Brekov pustne. Dodnes zostali zachované múry do výšky troch podlaží, prechod do horného hradu, ktorý bol pravdepodobne vybavený padacím mostom, sčasti klenuté pivnice, jasne viditeľná kuchyňa s otvoreným ohňom, výlevkou a obrovským dymovodom, zvyšky nosníkov krbu na podlaží i kolekcia neskororenesančných umeleckých krbových kachlíc z 15. - 16.storočia, ktorú v súčasnosti spravuje Vihorlatské múzeum v Humennom.

 

Záchrana hradu Brekov

Združenie na záchranu Brekovského hradu sa stalo v roku 2008 správcom hradu (*vlastníkom je obec). Odvtedy začalo pôsobiť na zrúcanine s hlavným cieľom zastabilizovať jej rizikové časti.  Do toho času sa na hrade neuskutočnili žiadne stavebné práce súvisiace s jeho záchranou či obnovou.

Občianskemu združeniu zaoberajúcemu sa rekonštrukciou a prezentáciou zrúcaniny hradu Brekov sa podarilo do roku 2012 stabilizovať hradné jadro a v ďalších rokoch prebiehali rekonštrukcie ďalších častí zrúcaniny. Na nádvorí sa po renovácii objavila i ďalšia miestnosť, o ktorej sa dovtedy nevedelo a vyriešili sa viaceré statické poruchy. Obnovili sa i priestory bývalej vinnej pivnice, ktoré sú v súčasnosti využívané turistami a pod hradom vzniklo malé múzeum, ktoré informuje návštevníkov o jeho histórii a vystavuje nálezy z archeologických výskumov z posledných rokov.

Po desiatich rokoch prác sa Združenie začalo zamýšľať i nad funkčným využitím tejto pamiatky. Pri ich rýchlom tempe sa môžeme už o pár rokov tešiť na ďalšiu turisticky atraktívnu pamiatku na východe Slovenska.

 

Prístup

Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov. Leží na zalesnenom kopci Ondavskej vrchoviny, 4 km od Humenného smerom na Strážske v obci Brekov. Cez obec prechádza žltá turistická značka, ale dá sa ísť aj neoznačenou trasou z južnej strany. Výstup je nenáročný, dá sa zvládnuť aj s kočíkom (↑ 0:30 h, ↓ 0:20 h).

 

Brekovská jaskyňa

Neďaleko obce Brekov sa okrem ruín hradu nachádza i novoobjavená Brekovská jaskyňa (1989), vyhlásená za prírodnú pamiatku v roku 2006. Spolu s jaskyňou Veľká Artajama sa nachádzajú v chránenej jaskynnej oblasti, ktorú tvorí obrovský jaskynný komplex tiahnuci sa pravdepodobne až popod koryto rieky Laborec. Brekovská jaskyňa bola objavená vďaka prerazeniu otvoru počas ťažby v kameňolome.

Prístup do jaskyne nie je povolený pre verejnosť. Otvor do jaskynných priestorov je zabezpečený mrežami kvôli vandalom, ktorí ničili výzdobu jaskynných priestorov. Zhruba 50 metrov od otvoru sa nachádza druhá diera v zemi - vchod do jaskyne Veľká Artajama, ktorý je už stáročia známy. Tento vstup nie je pre verejnosť obmedzený, ale je nebezpečný.

 

Zdroje

  • Škubla, P.: Hrady, zámky a kaštiele Slovenska, Vyd. Perfekt, Prešov, 2014, ISBN 978-80-8046-640-4
  • Kolektív autorov: Zachráňme hrady. Záchrana historických ruín OZ v rokoch 2002 - 2017, Vyd. Združenie zachráňme hrady, 2018, ISBN 978-80-972995-0-7
  • http://www.brekov.eu/
  • wikipedia

 

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.