Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Belianska jaskyňa

Dátum pridania: 16.06.2020

Najnavštevovanejšia sprístupnená jaskyňa na Slovensku leží v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, ako jediná jaskyňa na území Tatranského národného parku. Návštevníkom ponúka rozmanitú a veľmi bohatú jaskynnú výzdobu so sintrovými vodopádmi, pagodovými stalagmitmi, jazierkami a bizarnými skalnatými útvarmi.


Belianska jaskyňa bola vytvorená v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu. Princíp vytvorenia jaskyne sa doteraz nepodarilo úplne objasniť. Najväčšie podzemné priestory boli vytvorené už pred štvrtohorným zaľadnením Tatier a po ústupe ľadovej doby boli podzemné priestory čiastočne remodelované prenikajúcou vodou do jaskyne.

Prehliadková trasa je od Rázcestia miestami rozšírená o dómové a slieňovité priestory (Zrútený dóm, Dóm trosiek). Na viacerých úsekoch sa zachovali oválne tvary vodnej modelácie (Rúrovitý dóm, Dlhá chodba, Priepasťová chodba), značnú vertikálnu členitosť jaskyne dotvárajú priepasti (Hladová priepasť, Peklo), komíny a bohato je zastúpená sintrová výzdoba (Galéria, Klenotnica, Biela sieň), vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm, Hudobná sieň) a pagodovité stalagmity (Palmová sieň).

Najpozoruhodnejším útvarom a zároveň symbolom jaskyne je tzv. „Pizzanská veža“, stalagmit pripomínajúci šikmú vežu v Pise.

Jedna zo zastávok na prehliadkovej trase je v Hudobnej sieni, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. Vďaka výborným akustickým podmienkam sa v tejto sieni organizovali koncerty klasickej hudby.

Zo 7 identifikovaných druhov netopierov dominuje Netopier obyčajný (Myotis myotis) a zriedkavo sa vyskytuje Netopier fúzatý (Myotis mystacinus), Netopier Brandtov (Myotis brandtii) a Netopier brvitý (Myotis emarginatus).

 

Objavenie jaskyne

Vstup do jaskyne, ktorý zostal dlhé roky utajený, je známy už od prvej polovice 18. storočia, čo dokumentujú aj nápisy na skalných stenách z roku 1718. Vstupný priestor bol opätovne objavený v roku 1826, avšak do podzemných priestorov prenikli až Július Husz a Ján Britz zo Spišskej Belej 5. augusta 1881. V nasledovných rokoch boli objavené ďalšie priestory jaskyne, čím sa postupne vytváral okruh, ktorý bol v roku 1896 elektricky osvetlený. O 30 rokov neskôr boli zásluhou členov Karpatského spolku objavené priestory v okolí Zbojníckej komory a Hudobnej siene, v roku 1935 objavil P. Klepáč Balvanitú chodbu, Stĺpový dóm a otvor priepasti Peklo, ktorej prieskum organizoval Vojtech Benický v roku 1939.  

Rozsiahle rekonštrukčné práce v jaskyni sa uskutočnili v 50. rokoch a na prelome 70.-80. rokov sa prehliadková trasa upravila prerážkou medzi Hlinenou chodbou a Dómom trosiek.

 

Benický, V.: Belianska jaskyňa - pohľad na zliezanie komínov v Koncertnej sieni, 1955

 

Belianska jaskyňa je pre verejnosť sprístupnená od roku 1882 ako jedna z prvých jaskýň na svete a od roku 1991 sa využíva na speleoklimatické liečebné pobyty alergických a chronických ochorení. Priestory Belianskej jaskyne majú takmer sterilné prostredie, bez alergénov, s nízkym obsahom baktérií a prachových častíc vo vzduchu a v súčinnosti s vysokou vlhkosťou vzduchu priaznivo ovplyvňuje ľudský metabolizmus pri odstraňovaní škodlivých látok z tela.

Zaujímavosťou je, že v 30. rokoch 20. storočia sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí s cieľom zatraktívnenia jaskyne. Zaľadnenie však poškodilo kvapľovú výzdobu, popraskali vápencové steny jaskyne, a preto sa s pokusmi skončilo.

 

Prístup

Z obce Tatranská Kotlina vedie ku vchodu Belianskej jaskyne náučný chodník s  dĺžkou cca. 1000 metrov a prevýšením 122 metrov. Výstup trvá do 25 minút. Jaskyňa je okrem jedného mesiaca v roku otvorená celoročne.

  1. Celková dĺžka jaskyne: 3 829 metrov
  2. Dĺžka prehliadkovej trasy: 1 370 metrov s prevýšením 125 metrov
  3. Počet schodov: 874
  4. Celková výška jaskyne: 168 metrov
  5. Doba prehliadky: 70 min.
  6. Teplota vzduchu v jaskyni: od 5°C do 6,3°C
  7. Relatívna vlhkosť: 90 až 98 %
  8. Nadmorská výška: 890 m.n.m.

 

Pôdorysy Belianskej jaskyne na mapách a plánoch.

Súvisiace články Harmanecká jaskyňa, Bystrianska jaskyňa.

---

Zdroje

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.