Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Mincovňa v Kremnici

Dátum pridania: 17.08.2020

Kremnická mincovňa už takmer sedem storočí vyrába produkty, ktoré patria z hľadiska viacerých kritérií medzi špičku vo svete. Za celú svoju históriu sa v nej vyrazilo 21,5 milióna kusov mincí, medailí, plakiet, žetónov, odznakov, príveskov, známok, vyznamenaní, primátorských reťazí, rádov a mnohých iných produktov.


Keď bola v roku 1328 Kremnica povýšená z osady na slobodné kráľovské mesto, získala zároveň privilégium na prevádzkovanie mincovne. Zásluhou uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou sa tu začali raziť mince vyznačujúce sa vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe.

 

 

Spočiatku niesli názov florény, nakoľko vznikli podľa vzoru mincí z Florencie, no neskôr sa tomuto druhu mincí začalo hovoriť dukáty1, a pod týmto názvom vošli do histórie. Do konca 15. storočia mincovňa dosahovala mimoriadnu produkciu – 250 tisíc zlatých dukátov ročne, potom začali ustupovať minciam z menej drahých kovov a odštartovalo sa razenie veľkých mincí - toliarov (tzv. kremnické guldinery). Posledné dukáty ako štátne platidlo sa v Kremnici vyrobili v roku 1881.

V polovici 15. storočia bola pôvodná mincovňa premiestnená z budovy opierajúcej sa o mestské hradby do vnútra prstenca hradieb. V tom čase pozostávala z viacerých gotických domov, ktoré boli v 16. storočí prestavané a zjednotené. Budovy boli v 80. rokoch 19. storočia dobudované a sú zachované dodnes.

S razením mincí technologicky a logicky úzko súvisí aj razenie medailí, s ktorým sa začalo koncom 15. storočia. Prvou známou medailou kremnického pôvodu je medaila na korunováciu Ladislava II. z roku 1508.

Prvé renesančné medaily, patriace dnes za najdrahšie skvosty zberateľov medailí, sú späté s menami majstrov Krištof Fussl, Lukáš Richter, Abrahám Eisker. Na konci tohto obdobia vynikli otec a dvaja synovia Rothovcov z Rothenfelsu, preslávení svojimi svätojurajovskými medailami, ktoré vo svojej dobe slúžili ako ochranný talizman v jazdeckom vojsku.

V Uhorsku sa počas stredoveku nachádzali aj iné mincovne (Bratislava, Nagy Banya, Alba Júlia, ...), ktoré však mincovňu v Kremnici neprekonávali, čo do technologického spracovania i do veľkosti produkcie. Z toho dôvodu boli tieto neperspektívne podniky postupne rušené a koncom 19. storočia sa kremnická mincovňa stala jedinou v Uhorsku.

Kremnická mincovňa bola strediskom používania špičkových technológií a konštrukcie strojov. Prvým známym raziacim strojom bol padací stroj Fallwerk, uvedený v roku 1565, a v čase najväčšej slávy podniku sa používal vretenový raziaci stroj – balanciér2, na ktorom bolo možné raziť mince na moderný spôsob, používaný dodnes. Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe. O množstve razených mincí v Kremnici svedčí aj počet balanciérov. Viedenská mincovňa ich mala 4, pražská 3, zatiaľ čo kremnická ich používala až 18. Takéto stroje bola mincovňa schopná skonštruovať a vyrobiť sama, pričom ich dodávala podľa potreby aj do iných mincovni monarchie.

Svetové vojny poznačili aj osud mincovne. Zariadenie celej raziarne bolo zničené, no v oboch prípadoch sa podnik pozviechal vo veľmi krátkom čase, nakoľko uvedenie novej meny do obehu bolo v životnom záujme štátu.

V roku 1986 sa celá výroba mincí presunula do nového závodu za mestom. Na najbližšie roky bola jediným výrobcom mincového obeživa pre Česko-Slovensko a od roku 1993 si plní túto úlohu pre Slovenskú republiku.

V 20. storočí prebehla rekonštrukcia pôvodných výrobných priestorov v historickom centre Kremnice, v ktorej je dnes umiestnená funkčná moderná raziareň slovenských euromincí a expozícia mincovej techniky vrátane unikátne zachovaného priestoru starej raziarene mincí.

 

 

Detailnejšie znalosti mincovníctva a medailérstva v Kremnici poskytuje Múzeum mincí a medailí umiestnené do starého meštianskeho domu na historickom námestí. Špecializovaná numizmaticko-historická expozícia je jedinou svojho druhu na Slovensku. Zriaďovateľom múzea je Národná banka Slovenska.

 

Novodobé míľniky

1. január 1993 jediný výrobca mincového obeživa pre Slovenskú republiku

23. január 1993 zrodili sa nové slovenské mince

19. augusta 2008 začala sa razba slovenských euromincí

24. februára 2011 mincovňa sa zaradila medzi pamiatky Európskeho kultúrneho dedičstva

1. októbra 2014 začala sa razba kontrolných známok na alkohol a tabak

---

latinský nápis1 na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami "iste ducatus", a preto ich ľudia začali nazývať dukáty

balanciér2 - zaviedol v Kremnici známy technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu, Daniel Warou roku 1710

---

Zdroje:

  1. www.mint.sk
  2. www.slovakiatravel.sk
  3. www.visitkremnica.com

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.