Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Mincovňa v Kremnici

Dátum pridania: 17.08.2020

Kremnická mincovňa už takmer sedem storočí vyrába produkty, ktoré patria z hľadiska viacerých kritérií medzi špičku vo svete. Za celú svoju históriu sa v nej vyrazilo 21,5 milióna kusov mincí, medailí, plakiet, žetónov, odznakov, príveskov, známok, vyznamenaní, primátorských reťazí, rádov a mnohých iných produktov.


Keď bola v roku 1328 Kremnica povýšená z osady na slobodné kráľovské mesto, získala zároveň privilégium na prevádzkovanie mincovne. Zásluhou uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou sa tu začali raziť mince vyznačujúce sa vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe.

 

 

Spočiatku niesli názov florény, nakoľko vznikli podľa vzoru mincí z Florencie, no neskôr sa tomuto druhu mincí začalo hovoriť dukáty1, a pod týmto názvom vošli do histórie. Do konca 15. storočia mincovňa dosahovala mimoriadnu produkciu – 250 tisíc zlatých dukátov ročne, potom začali ustupovať minciam z menej drahých kovov a odštartovalo sa razenie veľkých mincí - toliarov (tzv. kremnické guldinery). Posledné dukáty ako štátne platidlo sa v Kremnici vyrobili v roku 1881.

V polovici 15. storočia bola pôvodná mincovňa premiestnená z budovy opierajúcej sa o mestské hradby do vnútra prstenca hradieb. V tom čase pozostávala z viacerých gotických domov, ktoré boli v 16. storočí prestavané a zjednotené. Budovy boli v 80. rokoch 19. storočia dobudované a sú zachované dodnes.

S razením mincí technologicky a logicky úzko súvisí aj razenie medailí, s ktorým sa začalo koncom 15. storočia. Prvou známou medailou kremnického pôvodu je medaila na korunováciu Ladislava II. z roku 1508.

Prvé renesančné medaily považované dnes za najdrahšie skvosty zberateľov medailí sú späté s menami majstrov Krištof Fussl, Lukáš Richter, Abrahám Eisker. Na konci tohto obdobia vynikli otec a dvaja synovia Rothovci z Rothenfelsu, preslávení svojimi svätojurajovskými medailami, ktoré vo svojej dobe slúžili ako ochranný talizman v jazdeckom vojsku.

V Uhorsku sa počas stredoveku nachádzali aj iné mincovne (Bratislava, Nagy Banya, Alba Júlia, ...), ktoré však mincovňu v Kremnici neprekonávali čo do technologického spracovania i do veľkosti produkcie. Z toho dôvodu boli tieto neperspektívne podniky postupne rušené a koncom 19. storočia sa kremnická mincovňa stala jedinou v Uhorsku.

Kremnická mincovňa bola strediskom používania špičkových technológií a konštrukcie strojov. Prvým známym raziacim strojom bol padací stroj Fallwerk, uvedený do výroby v roku 1565. V čase najväčšej slávy podniku sa používal vretenový raziaci stroj – balanciér2, na ktorom bolo možné raziť mince na moderný spôsob používaný dodnes. Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe. O množstve razených mincí v Kremnici svedčí aj počet balanciérov. Viedenská mincovňa ich mala 4, pražská 3, zatiaľ čo kremnická ich používala až 18. Tieto stroje bola mincovňa schopná skonštruovať a vyrobiť sama, pričom ich dodávala podľa potreby aj do iných mincovni monarchie.

Svetové vojny poznačili aj osud mincovne. Zariadenie celej raziarne bolo zničené, no v oboch prípadoch sa podnik pozviechal vo veľmi krátkom čase, nakoľko uvedenie novej meny do obehu bolo v životnom záujme štátu.

V roku 1986 sa celá výroba mincí presunula do nového závodu za mestom. Na najbližšie roky bola jediným výrobcom mincového obeživa pre Česko-Slovensko a od roku 1993 si plní túto úlohu pre Slovenskú republiku.

V 20. storočí prebehla rekonštrukcia pôvodných výrobných priestorov v historickom centre Kremnice, v ktorej je dnes umiestnená funkčná moderná raziareň slovenských euromincí a expozícia mincovej techniky vrátane unikátne zachovaného priestoru starej raziarne mincí.

 

 

Detailnejšie znalosti mincovníctva a medailérstva v Kremnici poskytuje Múzeum mincí a medailí umiestnené do starého meštianskeho domu na historickom námestí. Špecializovaná numizmaticko-historická expozícia je jedinou svojho druhu na Slovensku. Zriaďovateľom múzea je Národná banka Slovenska.

 

Novodobé míľniky

  • 1. január 1993 jediný výrobca mincového obeživa pre Slovenskú republiku
  • 23. január 1993 zrodili sa nové slovenské mince
  • 19. augusta 2008 začala sa razba slovenských euromincí
  • 24. februára 2011 mincovňa sa zaradila medzi pamiatky Európskeho kultúrneho dedičstva
  • 1. októbra 2014 začala sa razba kontrolných známok na alkohol a tabak

---

latinský nápis1 na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami "iste ducatus", a preto ich ľudia začali nazývať dukáty

balanciér2 - zaviedol v Kremnici známy technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu Daniel Warou roku 1710

---

Zdroje:

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.