Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Sitniansky hrad

Dátum pridania: 22.06.2022

Povesťami opradený vrch Sitno bol osídlený omnoho skôr, ako tu vznikol stredoveký hrad. Pôvodne sa tu nachádzalo praveké hradisko, ktorého modernizácia bola reakcia na vpád Tatárov v rokoch 1241-1242. Písomné pramene sa však o hrade zmieňujú až v 16. storočí.


Neveľký kamenný hrad s opevnením, ktoré obkolesovalo celú vrcholovú plošinu Sitna, vznikol v 2. polovici 13. storočia. Keďže uhorskí panovníci chceli nerušene ťažiť drahé kovy, ktoré boli terčom záujmu lúpežníkov, bol Sitniansky hrad vybudovaný s cieľom ochrany prístupových ciest k Banskej Štiavnici a stredovekým banským mestám. Hrad mal zabezpečovať obranu jednej strany najvyššieho vrchu Štiavnických vrchov, nakoľko zvyšné tri strany sú chránené kolmými skalnými stenami. Mal strážiť najľahšie prístupy a slúžiť ako posledné útočisko pre obrancov, keby padli hradby, po ktorých sa prechádzala strážna hliadka. Pred nepriateľom bola bohatá Štiavnica s okolím varovaná dymovými signálmi počas dňa a ohňom v noci.

 

Tlač z perokresby - pohľad na rozhľadňu na Sitne z Tatárskej lúky, Dörre Tivadar., prvá polovica 19. storočia

 

Zo zvyškov muriva a základov sa usudzuje, že hrad sa skladal z 2 častí – hradného paláca v severnej časti (obydlie pre pánov a kastelána), ku ktorému viedlo dodnes viditeľné schodisko vytesané do skaly spájajúci dolný hrad v južnej časti, kde sa nachádzala pekáreň a pracháreň. Súčasťou hradného komplexu o rozlohe zhruba 16 ha bolo i nádvorie chránené valom. V čase prestavby hradu v polovici 16. storočia bola do skaly vytesaná vodná nádrž napájaná potrubím z prameňa vzdialeného zhruba 600-700 m. Potvrdzuje to i železná spojka potrubia, ktorá sa našla v neďalekej vápenej jame.

Vchod bol situovaný z bočnej strany a pred hradom bola vykopaná 2 m hlboká, 20 m dlhá a 5 m široká priekopa. Tá sa stala príchodom strelných zbraní zbytočnou a zmenila sa na smetisko. Starovekosť pamiatky dokazuje stavebná technika múrov, ale i niektoré kamene, predstavujúce podoby zvierat (vlka, vtákov).

Hrad bol písomne doložený až v roku 1548, keď ho dobylo kráľovské vojsko a odňalo ho lúpežnému rytierovi Melicharovi Balassovi. Od roku 1629 patril Koharyovcom, neskôr Coburgovcom. V roku 1703 sa hradu zmocnili kurucké vojská Františka Rákocziho II, ktoré ho pri opustení v roku 1710 úplne zničili a stal sa ruinou, dnes splývajúcou so skalou, na ktorej bol postavený. Hrad aj opevnenie sa stali zdrojom stavebného materiálu pre rozhľadňu na Sitnekaštieľ vo Sv. Antone.

Začiatkom 21. storočia začal archeologický výskum a konzervácia hradných ruín miestnym občianskym združením, počas ktorých sa našlo množstvo stredovekej keramiky, stavebného železa, podkovy a nože. V súčasnosti je okolie ruiny krásne upravené.