Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Nový zámok v Banskej Štiavnici

Dátum pridania: 10.06.2019

Jedna z dominánt Banskej Štiavnice týčiaca sa na Frauenbergskom kopci je známa aj pod názvami Panenský alebo Dievčenský hrad súvisiacimi s názvom kopca, na ktorom bol postavený v druhej polovici 16. storočia.


Šesťposchodová architektonická ikona svojou siluetou pripomínajúca raketu bola postavená v rokoch 1564-1571 ako súčasť fortifikačného systému mesta Banskej Štiavnice. Pôvodne protiturecká renesančná strážna veža poznačená vplyvom talianskych architektov pôsobiacich v danom čase na cisárskom dvore plnila funkciu hlavnej ochrannej bašty vzhľadom na strategicky výhodnú polohu. Veža bola zároveň aj súčasťou signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest (Pukanec, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica a Ľubietová), pomocou ktorej sa podávali správy o blížiacom sa nebezpečenstve od Levíc až po Ľubietovú.

Diapozitív: Chytil, Alois (1920-1950)

 

Po skončení tureckých vojen slúžil zámok ako skladisko pušného prachu pre banskoštiavnické baníctvo (do polovice 18. storočia). Neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka, tzv. „živé hodiny“, ktorá každú štvrťhodinu trúbením oznamovala obyvateľstvu, že protipožiarna stráž bdie a každú hodinu zase údery zvona oznamovali presný čas.

Legenda o Barbore: Tradovalo sa, že najbohatší štiavnický ťažiar Erasmus Rössel bol bezhranične bohatý. Po smrti ťažiara a jeho dedičov pripadol celý majetok krásnej vzdelanej, no namyslenej a zhýralej vnučke Barbore. Pretože sa mladá dedička stretávala a zabávala aj so zločincami, mestskí páni sa rozhodli postaviť na vŕšku neďaleko jej domu šibenicu, kde ich pred jej očami vešali. Barbora sľúbila, že sa polepší a po čase požiadala o odstránenie šibenice a na jej mieste o postavenie Nového zámku. Barbora sa časom ocitla na mizine a bez majetku dožila do roku 1575.

 

 

V súčasnosti Nový zámok spravuje Slovenské banské múzeum. Expozícia dokumentuje vojenskú situáciu, výzbroj protitureckých pevností, zbrane uhorského a tureckého vojska, maľované strelecké terče, ktorých pôvod siaha do obdobia tureckých výbojov i obrazy členov rodiny Koháryovcov, ktorá sa významne zapojila do bojov proti Turkom. Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí sedemhlavňové delo, tzv. organ zo 16. storočia, plastiky Turkov v životnej veľkosti od Dionýza Stanettiho a zbrane bojujúcich strán.

 

Autorka článku: Linda Suchá

---

Zdroje:

  • Škubla, P.: Hrady, zámky a kaštiele Slovenska, Vyd. Perfekt, Prešov, 2014, ISBN 978-80-8046-640-4
  • https://www.muzeum.sk/

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.