Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Dátum pridania: 08.08.2019

V Košiciach nájdeme našu najokázalejšiu gotickú katedrálu a zároveň i najvýchodnejšiu veľkú gotickú stavbu Európy, ktorá i napriek jej prestavbám predstavuje jedinečnú pamiatku stredovekého staviteľského umenia na Slovensku.


Dejiny chrámu sa začínajú hlboko v stredoveku. Potom, čo požiar v okolo roku 1380 zničil starší kostol, pristúpilo mesto k výstavbe reprezentatívneho gotického diela, ktorá trvala až do začiatku 16. storočia. Hlavnými dôvodmi na stavbu bola reprezentácia bohatstva a významu mesta, ako aj uchovávanie relikvie Kristovej krvi v jeho farskom chráme, o čom hovorí aj odpustkový list pápeža Bonifáca IX. z roku 1402. 

 

Z typologického hľadiska ide o päťloďovú baziliku s dvojvežovým západným priečelím, s priečnou loďou a s polygonálnym presbytériom. Vysoký vnútorný priestor je zaklenutý sieťovými gotickými rebrovými klenbami a svätyňou s výjavmi zo života svätice a oltárom z rokov 1474-1477. Severná veža je vysoká 59 metrov, južná nikdy nebola dokončená. Špecifický je pôdorys chrámu, predovšetkým jeho východná časť, ktorá pripomína uzáver kostola Liebfrauenkirche v Trieri, alebo katedrály v Xantene.

S takýmto konceptom výstavby prišla v roku 1410 dielňa, ktorá vychádzala z viedenskej stavby dómu sv. Štefana, kde sa práve aktualizovali idey pražských parlérovcov a v Košiciach ich rozvinula do originálnych riešení.

V interiéri dómu sv. Alžbety je mnoho architektonických detailov, k najzaujímavejším patria dvojité točité schody vedúce na epmoru v južnej priečnej lodi. Výnimočné je aj kamenné, bohato zdobené  gotické pastofórium - vežovitá skrinka na uchovávanie oltárnej sviatosti, ktorá stojí pod víťazným oblúkom. Južná predsieň ukrýva vynález neskorej gotiky, takzvaný visutý svorník, ktorý ukončuje a združuje rebrá klenby, odpútavajúce sa od pŕs klenby.

Na príkostolnom cintoríne kedysi stával takzvaný lampáš kráľa Mateja, ktorý je dnes uchovávaný v interiéri katedrály. Slúžil ako večné svetlo pre duše zosnulých a dnes je výnimočnou pamiatkou drobnej sakrálnej architektúry. Znalcov stredovekého umenia zaujme severný portál katedrály s reliéfnou výzdobou, ktorá stvárňuje výjavy zo života sv. Alžbety, Posledný súd, Ukrižovanie, Plačúce ženy pod Krížom a Apoštola Jána a skupinu vojakov.

Žiaľ, originálne riešenie neskorogotickej architektúry vnútorných priestorov poznáme iba z nákresov z roku 1877. Na dnešnom vzhľade košického dómu sa podpísala neogotická rekonštrukcia v rokoch 1877-1896, počas ktorej boli odstránené klenby a vnútorné piliere lodí a v snahe „o správnejšiu gotiku“ postavili sa nové, v iných intervaloch a s iným počtom klenbových polí, so zásadne inými, jednoduchšími obrazcami rebier. Zmenilo sa mnoho pôvodných detailov i celkov a pribudli kamenné sochy. Táto radikálna zmena nenávratne zničila mnohé vzácne stredoveké a novoveké detaily jedinečnej pamiatky, no napriek tomu je návšteva dómu sv. Alžbety a jej umeleckých pokladov, výnimočným zážitkom.

Sv. Alžbeta, patrónka košickej katedrály bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho prvej manželky Gertrúdy z Andechs-Merana. Niektoré pramene ju nazývajú Alžbetou Uhorskou, iné Alžbetou Durínskou, podľa svojho manžela a pôsobiska, kde konala skutky milosrdenstva a pomáhala chudobe, za čo ju vyhlásili za svätú.

 

Tip: Pozrite sa na historické pohľadnice zachytávajúce košický dóm alebo si prečítajte viac o historickom vývoji architektúry dómu v článku zo Sborníka Matice slovenskej, 1928.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.