Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Národný cintorín v Martine

Dátum pridania: 21.08.2019

Miesto posledného odpočinku mnohých významných slovenských osobností nájdeme na Sklabinskej ulici v centre mesta, ktoré bolo v 19. storočí strediskom slovenskej kultúry. Preto sa nie je čo čudovať, že je Národný cintorín situovaný práve v Martine.


„Čo ste vy – boli sme aj my. Čo sme my – budete aj vy.“

Cintorín sa nachádza na návrší neďaleko katolíckeho kostola, okolo ktorého sa pôvodne rozprestieral cintorín z čias Veľkej Moravy. Jeho založenie súviselo s osvietenskými reformami Márie Terézie, kde stálo i nariadenie, aby sa cintoríny, rozprestierajúce sa okolo kostolov, premiestnili za obce a mestá.

Ako mestský cintorín bol založený na konci 18. storočia a slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). O prvých desaťročiach jeho existencie  nemáme doklady a nezachovali sa ani náhrobníky z konca 18. a  začiatku 19. storočia. Vtedy ešte nebolo na vidieku bežným a rozšíreným zvykom označovať hroby kamennými pomníkmi. Podľa tradície je najstarším zachovaný kamenný náhrobník farbiarskeho majstra Samuela Lilgeho, ktorý zomrel v roku 1847. Zhruba o desaťročie mladšie sú 2 liatinové kríže na hroboch rodín Švehlovcov a Šimkovcov.

Kultúrny a politický ruch priťahoval významné osobnosti národného života a v tomto prostredí rástli aj nadšení národovci, z ktorých sú mnohí pochovaní na martinskom cintoríne. Osobnosti slovenskej literatúry, umenia, jazykovedy, publicistiky, knižnej kultúry, ochotníckeho divadla, ale aj politiky sa na tomto cintoríne pochovávali od roku 1866 do roku 2003. Boli sem však prevezené aj významné osobnosti z rôznych kútov Slovenska, ale i z ďalekej Argentíny (J.C. Hronský, 1993) a Spojených štátov amerických.

 

Cintorín je dnes tvorený šiestimi blokmi (A-F), ktoré  rozdeľujú dva chodníky v tvare písmena "V". V tomto trojuholníku zelene sa nachádzajú pomníky richtára mesta Igora Thurza a mestského hasiča Miloslava Schmidta, ktoré sú dielom martinského sochára Fraňa Štefunku. Za nimi sa vypína biela dominantná hrobka jedného z národných buditeľov Karola Kuzmányho († 1866), ktorá bola v roku 1990 zreštaurovaná podľa pôvodnej fotografie z roku 1867.

Po jeho pravej strane sa nachádza nápadný červený pomník z barmoralu, hrobka rodiny Jesenských a vľavo od neho  je krásny pomník martinského architekta Blažeja Bullu vybudovaný podľa starého slovanského zvyku – rov skál, na ktorých je umiestnený kríž a otvorená kniha s textom: „Vrúcne miloval Božiu prírodu, nad prírodu starinu i prítomnosť slovenského národa, nadovšetko Boha.“ Odpočíva tu Andrej Kmeť.

Centrály pomník cintorína z tatranskej žuly, na ktorom si môžeme prečítať text od P. O. Hviezdoslava, sa nachádza v malej aleji medzi stromami. Neďaleko neho sa nachádzajú pomníky slovenských osobností, a to spisovateľov Júliusa Barč – Ivana, Františka Hečka, Jána Kalinčiaka, Štefana Krčméryho, Vladimíra Roya, Jozefa  Cígera  Hronského, či Janka Kráľa s textom na náhrobníku:  „Ber fakľu, zažíhaj  svetlá.“  Básnik Janko Kráľ bol prevezený do Martina v roku 1942 a na pôvodnom mieste jeho hrobu v Zlatých Moravciach je umiestnený pomník s nápisom „Tu bol pochovaný Janko Kráľ“.

Blízko nájdeme aj hrob Martina Kukučína s náhrobníkom od architekta Dušana Jurkoviča. Jeho pozostatky boli na cintorín prevezené z Juhoslávie v roku 1928 a do spoločného hrobu bola v roku 1971 pochovaná aj manželka Perica (rod. Didoličová). Tento rad pomníkov osobností uzatvára hrob Štefana Marka Daxnera, ktorý bol na cintorín prevezený v roku 1987.

Ďalším dielom architekta Dušana Jurkoviča na Národnom cintoríne je travertínová mohyla, kde odpočíva Svetozár Hurban Vajanský.

Čierny žulový pomník s reliéfom "Madony s dieťaťom", ústredný motív významného slovenského umelca, patrí Mikulášovi Galandovi od roku 1979 a z jeho opačnej strany vyčnieva štefunkova bronzová socha na hrobe Martina Benku.

Sochár Fraňo Štefunko bol autorom viacerých pomníkov na Národnom cintoríne. Svoje umelecké dielo má dokonca aj na vlastnom hrobe - poloobnažené ženské telo – nadživotná veľkosť manželky Angely, ktorú vytesal z carrarského mramoru a seba stvárnil do kaktusu v kvetináči, ktorý je pri nohách Venuši plesu.              

Toto je len časť z osobností, ktorých hroby s pôvabnými pomníkmi nájdeme na Národnom cintoríne v Martine. Nezabúdame ani na prvú slovenskú botaničku Izabelu Textorisovú, prvú slovenskú herečku Annu Hurbanovú-Jurkovičovú, spisovateľky Elenu Maróthy-Šoltésovú a Mášu Haľamovú,  folkloristu a fotografa Karola Plicku, dramatika Ivana Stodolu, Jána Smreka, štátnika a politika Milana Hodžu, herečku Hanu Meličkovú – Rapantovú ...

 

Viac pomníkov osobností odpočívajúcich na Národnom cintoríne v Martine nájdete tu. Ale nie len virtuálne, ale i osobne by mal každý absolvovať návštevu tejto Národnej kultúrnej pamiatky (*vyhl. v roku 1967), ktorá sa určite oplatí.

-

Zdroj: www.zboraj.com

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.