Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Dušan Samo Jurkovič

Dátum pridania: 18.12.2019

Dušan Samo Jurkovič je známy ako v našej, tak aj zahraničnej spoločnosti. Jeho diela boli základom pre tvorbu architektonického fondu Slovenska aj Československa. Mnohé jeho stavby a projekty patria ku klenotom modernej českej, ako aj slovenskej architektúry a predstavujú najkrajšie česko-slovenské diela na štýl európskej secesie.


Dušan Samuel Jurkovič sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke (dnes časť Myjavy) ako piate zo šiestich detí. Bol vnukom slovenského buditeľa Samuela Jurkoviča a synovcom slovenského vodcu J.M.Hurbana. Vyrastal v rodine vidieckej inteligencie, ktorá mu dala základ pre vzdelanie a uplatnenie. Základnú školu absolvoval v Brezovej pod Bradlom a strednú školu v Šamoríne. V rokoch 1884 až 1889 aj napriek výhradám jeho otca študoval odbor staviteľstvo na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni. Počas štúdia sa prejavil jeho mimoriadny talent pre výtvarné umenie a techniku. Detstvo a malebná krajina Moravy ovplyvnila aj jeho architektonický štýl, ktorý sa vyznačoval citlivým zásahom do prírody a okolia stavby.

Po štúdiách pôsobil Jurkovič 20 rokov na Morave, ktorá mu prirástla k srdcu. Jeho najvýznamnejšie stavby sa preto nachádzajú práve na moravsko-slovenskom pomedzí. V Brne mal svoju vlastnú projekčnú kanceláriu, kde okrem iného navrhoval aj nábytok. Jeho ranné diela boli ovplyvnené secesiou, ktorá v tom období vo svete vrcholila. Keďže mala secesia svoje korene v ľudovej architektúre, Jurkovič sa stal priaznivcom tohto umeleckého smeru. Secesia mu navyše umožňovala skĺbiť tradície ľudového umenia s modernými architektonickými prvkami.

Venoval sa aj výskumu ľudového staviteľstva na severozápadnom Slovensku a Morave. Svojou činnosťou a zanietením sa postupne na území Moravy stal jedným z najžiadanejších architektov, ktorý tvoril pre mestské zastupiteľstvo, významné inštitúcie a taktiež aj osobnosti. Pre svoju rodinu navrhol v roku 1906 aj vlastnú vilu v Žabovřeskoch, ktorá sa považuje za jednu z najlepších Jurkovičových vilových stavieb.

Okrem secesie postupne nadväzoval na nové nastupujúce architektonické smery. Experimentoval aj v oblasti sociálnej výstavby, montovaných domov a úpravy historických objektov. V tomto duchu napríklad vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene alebo návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra.

V 20tych rokoch sa zapojil aj do spoločensko-kultúrnych aktivít. Pôsobil ako komisár na ochranu pamiatok a predsedal Umeleckej besede slovenskej. V roku 1928 zrealizovať azda svoje najznámejšie dielo – Mohylu Milana Rastislava Štefánika. Jurkovič mal k Štefánikovi blízko, keďže obaja prežili detstvo v kraji pod Bradlom. Toto dielo predstavuje jeden zo skutočných vrcholov pamätníkovej tvorby medzivojnového obdobia v stredoeurópskom meradle.

Ako podporovateľ česko-slovenskej vzájomnosti a demokracie sa v období Slovenského štátu odmlčal a v tichosti vytváral veľké pomníkové projekty, pamätníky a hrobky popredných a významných rodín.

Za zásluhy a projekty medzinárodného významu mu Univerzita Komenského udelila v roku 1938 čestný doktorát a v roku 1946 mu ako prvému architektovi udelili titul národný umelec. Zomrel 21. decembra v roku 1947. V roku 2007 mu bol udelený Pribinov kríž I. triedy in memoriam a na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.

 

Zdroje:

Autor Štefánikovej mohyly Dušan Jurkovič sa narodil pred 150 rokmi. In Teraz. Dostupné na: https://www.teraz.sk/magazin/architekt-dusan-jurkovic/344225-clanok.html

Dušan Samuel Jurkovič – Nové poznatky a pohľady. In Archinfo. Dostupné na: https://www.archinfo.sk/diskusia/blog/pamiatky-historia/dusan-samuel-jurkovic-nove-poznatky-a-pohlady-cast-3.html

Dana Bořutová. Dušan Samo Jurkovič. In archiweb. Dostupné na: https://www.archiweb.cz/dusan-samo-jurkovic

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.