Narodil sa 14. februára 1849 do židovskej rodiny majiteľa mydlární v Gajaroch na Záhorí. Neskôr sa však presťahoval a natrvalo usadil v Banskej Bystrici, ktorá mu prirástla k srdcu. Medzitým sa však ako mladý chlapec s rodinou presťahoval do Viedne, kde mu miestna Akadémia výtvarných umení dala dobrý základ pre osvojenie si dokonalej techniky maliarstva. Už pri ranných maľbách tak u Skuteckého možno nájsť náročné motívy na spracovanie, pričom sa nebál ani experimentovať a používať vtedy nie príliš známe výrazové prostriedky. Ako osemnásťročného ho prijali na benátsku výtvarnú akadémiu, kde sa venoval najmä historickým a námorným motívom. Počas 15-ročného pobytu v Benátkach vytvoril množstvo obrazov zo salónov a prístavov. Časté boli aj portréty s prvkami elegantnosti a ľahkosti. Získal si obdiv a popularitu tamojšej strednej vrstvy, keďže bravúrne vedel spracovať každodenné námety z ich života, ku ktorým pridával svetlo, farebnosť a kombináciu žánrov.
 

Zlom v jeho živote prišiel, keď objavil diela Gustava Courbeta, ktorý sa považuje za tvorcu avantgardného realizmu. Courbet odmietal maľovať obrazy s pátosom, nadnesením alebo prílišnou krásou. Pre jeho diela je príznačná realita bez formálnej krásy a dikcie akademických pravidiel. Courbet Skuteckého natoľko inšpiroval, že sa celkom odklonil od výtvarných princípov benátskej a viedenskej výtvarnej školy a rozhodol sa taktiež zobrazovať realitu bez príkras.
 

V roku 1889 sa definitívne usadil v Banskej Bystrici i keď láska k cestovaniu po Európe ho sprevádzala aj naďalej. Milované mesto sa stalo predlohou pre mnohé jeho obrazy. Hádam najznámejším obrazom je Trh v Banskej Bystrici z roku 1889. Obraz Pri Zohore z roku 1872 odborníci považujú za prvú realistickú krajinomaľbu slovenského maliarstva. Prvé diela sú typické pre naratívny štýl a naturalistické zobrazenie každodenného života.  Medzi jeho obľúbené námety patrí život kotlárov a robotníkov, ktorých často a rád maľoval v ich kotlárskych dielňach a miestnych krčmách. Tomuto motívu sa venoval dlhých 35 rokov, pričom jeho maľby udomácnili nový námet žánrovej maľby, ktorou bol práve pracovný proces.

Neskôr sa venoval aj sociálnej maľbe, pre ktorú sú typické žánrové portréty s vystupňovanou silou výrazu. Zobrazoval predovšetkým zamyslených, často až smutných a unavených ľudí.

Dominik Skutecký zomrel 13. marca 1921 na následky mŕtvice a je pochovaný na židovskom cintoríne v Banskej Bystrici. Bol veľmi obľúbený a uznávaný; zanechal po sebe množstvo diel a právom sa zaraďuje medzi realistických maliarov európskeho formátu. Jeho obrazy sú vystavované v galériách na Slovensku aj v zahraničí, v Banskej Bystrici má od roku 1994 aj svoju stálu expozíciu.

Zdroje:
1. FORGÁCS, Jakub. Pred 170 rokmi sa narodil maliar Dominik Skutecký. V Bystrici vytvoril svoje vrcholné diela. 2019. IN Dnes 24 Bystrica. Dostupné na: https://bystrica.dnes24.sk/pred-170-rokmi-sa-narodil-maliar-dominik-skutecky-v-bystrici-vytvoril-svoje-vrcholne-diela-322495

2. FAJČÍKOVÁ, Kveta. Dominik Skutecký Bystricu miloval. A bystričania ho milujú dodnes. 2019. IN My Bystrica. Dostupné na: https://mybystrica.sme.sk/c/22053124/dominik-skutecky-bystricu-miloval-a-bystricania-miluju-jeho.html

3. Dominik Skutezky : Majster meštianskych scén. IN Galéria Nedbalka. Dostupné na: https://www.nedbalka.sk/autori/dominik-skutezky/