Zoltán Palugyay bol všestranne nadaný maliar, ktorý nám, aj napriek svojmu krátkemu životu, zanechal bohatý maliarsky odkaz a inšpiroval mnoho nasledovníkov. Vzdelanie získal od veľkých európskych umeleckých mien a aj vďaka tomu je jeho tvorba svetová. Aj keď precestoval mnoho krajín, jeho rodný Liptov mu bol vždy najbližší – liptovská krajina mu učarovala natoľko, že sa stal „maliarom transcendentálnej krajiny.“ (1)
Zoltán Palugyay – Chalupa (1934), objekt spravuje Liptovská galéria P. M. Bohúňa
Zoltán Palugyay sa narodil 9. novembre 1898 v dedinke Bodice, ktorá je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša. Ako 18-ročný bol povolaný do 1. svetovej vojny na taliansky front a krátko po návrate nastúpil na cestu za umeleckým vzdelaním. V roku 1919 započal štúdium na Akadémii v Budapešti a neskôr pokračoval v Krakove. Počas svojho života absolvoval mnoho zahraničných ciest, ktoré inšpirovali jeho umenie rôznymi smermi. V Mníchove dokonca absolvoval štúdium pod veľkým avantgardným maliarom a teoretikom Hansom Hofmannom, ktorý vo veľkom smeroval európske moderné umenie. Bol to práve Mníchov, v ktorom Palugyay umelecky dospel. V Nemecku bol tiež ovplyvnený napríklad expresionizmom skupiny „Modrý jazdec“, ktorá sa vtedy tešila veľkej popularite. Okrem Nemecka Palugyay vycestoval aj do Švajčiarska a Francúzska, no bola to hlavne slovenská príroda, ktorá mu učarovala.
Zoltán Palugyay – Liptovský Hrádok (1930), objekt spravuje Etnografické múzeum v Martine
Maliarska tvorba Zoltána Palugyaya je veľmi rôznorodá. Obľuboval kresbu, ktorá preňho bola prostriedkom na zaznamenávanie všetkého, čo ho zaujímalo. Zachovalo sa nám veľa diel tejto povahy, ktoré nám pootvárajú dvere do umelcových záujmov a výtvarnej inšpirácie. Jeho maľby odrážajú viaceré experimenty s rôznymi štýlmi, v ktorých nám och autor ukazuje svoju genialitu.
Priatelil sa s mnohými maliarmi svojej generácie, ako boli napríklad Bazovský, alebo Alexym. Dokonca sa nadchol pre myšlienku maliarskej kolónie v Piešťanoch. Na rozdiel od svojich vrstovníkov sa však vo svojej tvorbe príliš nezaoberal národopisnými a folklórnymi prvkami, ale skôr sa zameriaval na sociálny rozmer jeho milovaného kraja. Zolo Palugyay sa neobmedzil len na olejomaľbu ale obľúbil si aj akvarel, či pastel.
