Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Vplyv ľudovej slovesnosti na predstaviteľov slovenskej umeleckej literatúry

Dátum pridania: 26.09.2018

Od vzniku spoločenského usporiadania sa pevnou súčasťou hovorenej alebo predvádzanej komunikácie medzi ľuďmi stala ľudová slovesnosť.


 

 

Táto forma ľudovej kultúry sa môže považovať ako kolektívny výtvor ľudí rôznych sociálnych vrstiev, ktorý vznikal už v dávnej histórii a šíril sa z pokolenia na pokolenie ústnym podaním. V slovenskej kultúre zaujíma svoje nenahraditeľné postavenie. Bola vytvorená roľníckou kultúrou a po stáročia sa formovala v dedinskom prostredí. Pre ľudovú slovesnosť je typické, že odráža historickú skutočnosť a tvorí ľudovú históriu, ktorá je dôležitým informačným artefaktom poznania historických súvislostí a názorov kolektívu. Neskôr, vznikom písma, sa ľudová slovesnosť začala zapisovať, čím sa medzi ňou a umeleckou literatúrou vytvoril vzťah založený na vzájomnom ovplyvňovaní a obohacovaní sa.


Už pri rozvoji slovenskej národnej kultúry zohrala ľudová slovesnosť nepochybne dôležitú úlohu a nachádzame ju vo všetkých literárnych druhoch, pričom slovesný folklór tvoria tri základné druhy: ľudová poézia, ľudová próza a ľudová dráma.

Slovenská literatúra bola silno ovplyvnená ľudovou slovesnosťou a nadväzovala na tradície folklóru. Aj dnes môžeme v niektorých dielach pozorovať návrat k ľudovým tradíciám. Pre literatúru ovplyvnenú ľudovou slovesnosťou sú typické rôzne špecifické žánre ako napríklad obradné piesne, uspávanky, rozprávky, balady, porekadlá, koledy alebo povesti.

Už v roku 1755 Hugolín Gavlovič vo svojom diele Valašská škola mravúv stodola použil niektoré ľudové mravoučné príslovia. Spisuje v ňom životné múdrosti a skúsenosti používané medzi pastiermi na salaši a taktiež ponaučenia o rozmanitých životných problémoch.

V období romantizmu boli ľudovou slovesnosťou ovplyvnení mnohí spisovatelia. Kto by nepoznal epickú báseň Mor ho! alebo veršovanú povesť Turčín Poničan? Samo Chalupka, ktorý sa od mladosti angažoval v slovenskom národnom hnutí vo svojich dielach čerpá z historických povestí o boji slovenského národa za slobodu a o vernosti rodnej krajine. Jeho básnická zbierka Spevy je inšpirovaná ľudovými piesňami a poéziou.

Ján Botto, takisto hľadal podnety pre svoje diela v ľudovej slovesnosti, v jej námetoch, obraznosti a symbolike. Jeho rozsiahla tvorba obsahuje napríklad balady, alegorické skladby, vlastenecké básne, ľudové povesti alebo skladby o Jánošíkovi. Odboj a hrdinské činy Jánošíkovej vernej družiny zobrazuje najmä v boji proti feudálom a za práva chudobných.

Aj napriek tomu, že Ľudovít Štúr vedel veľké množstvo jazykov, za svoj najvyšší cieľ si stanovil pomoc národu aj prostredníctvom kodifikácie slovenského spisovného jazyka. O ľudovej slovesnosti, ktorú považoval za nesmierne hodnotnú napísal teoretické dielo O národních písních a povestiech plemen slovanských.

Janko Kráľ označovaný ako básnik – búrlivák vo svojich baladách zobrazuje mravné zmýšľanie a cítenie ľudu, pričom využíva prirovnania, príslovia a porekadlá z ľudovej slovesnosti. Svoj príklon k ľudovej slovesnosti prezentuje aj v nezvyčajne emotívnej tvorbe, kde využíva pestré výrazové prostriedky, typické pre všetky druhy slovesného folklóru.

V období realizmu HviezdoslavTajovský napodobňujú vo svojich dielach ľudové balady a nadväzujú na ľudové povesti, ľúbostné a svadobné piesne.
Prvky ľudovej slovesnosti ako je napríklad boj dobra a zla, magické bytosti a nadprirodzené postavy sa vyskytujú aj v dielach autorov činných v období naturizmu.
V literatúre po roku 1945 využívajú formy ľudovej slovesnosti autori, ktorí sú naviazaní na folklór svojho rodného kraja.
Aj v súčasnej literárnej tvorbe môžeme vidieť prvky ľudovej slovesnosti, najmä u autorov, ktorí nadväzujú na ľudové tradície a využívajú jej typické žánre vo svojich dielach.

Od konca 19. storočia, a to najmä v posledných desaťročiach sa začal obraz ľudovej slovesnosti výrazne meniť. Spôsobili to industriálne zmeny a menší vzťah s prírodou, pričom sa začal rozvíjať styk ľudí s inými prostrediami, krajmi a národmi. Tieto aspekty prispeli aj k modifikácii kultúrnych hodnôt, ktoré zasahujú do premien ľudovej slovesnosti. Aj napriek tomu však ľudová slovesnosť predstavuje významný prvok kultúrneho dedičstva a bude navždy spätá so slovenskou kultúrnou identitou.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.