Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Zamerané na vnímanie – iluzionizmus

Dátum pridania: 26.09.2018

Cieľom každého umenia je pôsobiť na rozum prostredníctvom citov. 17. storočie je typické pre postupy a techniky vo výtvarníctve, ktoré vychádzajú v ústrety divákovej citovej dispozícii. Maľby tohto obdobia sa vyznačujú postavami sústreďujúcimi sa v popredí, pričom ich pohľad alebo gesto je namierené rovno na nás, akoby sa snažili preklenúť bariéru imaginárneho sveta maliarovho diela.


 

Konkrétny spôsob ako stupňovať emocionálny účinok umeleckého výtvoru je používanie iluzionizmu, ktorý bol najvyužívanejší a najpresvedčivejší v období baroka. Vytvorenie živej a reálnej podoby sa považovalo za vysoko technickú zručnosť, ktorá sa stále chápe ako základná definícia maliarstva.
Medzi iluzionizmom a realizmom je však podstatný rozdiel. Zatiaľ čo realizmus znamená verné podanie vonkajšej podoby predmetov, iluzionizmus úzko súvisí s pôsobením na fantáziu diváka a prekračuje prirodzené hranice rôznych materiálov. V dielach umelcov, ktorí vo svojej tvorbe využívali prvky iluzionizmu, napríklad pozlátený kov vyzerá ako svetelné lúče alebo namaľovaný rám na obraze vyvoláva dojem skutočného rámu.

Prostriedkom stupňovania ilúzie živosti umeleckého diela bolo používanie postupov, ktoré dielo zdanlivo spájali s reálnym svetom diváka. Tento efekt možno nájsť v Rembrandtovom obraze Nočná stráž, kde máme dojem, že postavy v popredí pochodujú von z obrazu a idú rovno oproti nám. To isté vidíme pri jazdeckých portrétoch, kde sú jazdec i kôň zobrazení spredu. Tento motív prevzal aj Rubens v portréte Vojvodu z Lermy.
Iluzionistické postupy možno využiť aj v zdržanlivejšej podobe, kedy na diváka pôsobia síce sugestívne, ale nevtieravo. Takým je napríklad Rembrandtové dielo Dáma s vejárom, kedy pozícia postavy a výraz očí má vzbudzovať dojem fyzickej prítomnosti, aj keď absentuje typická baroková dramatickosť alebo pohyb. Rembrandtova záhadná, na nás uprene hľadiaca postava akoby vstúpila do nášho sveta.

Iluzionizmus sa však neobmedzoval iba na maliarstvo, ale aj na sochárstvo a architektúru. Najvšestrannejším iluzionistom bol nepochybne Gianlorenzo Bernini. Prvky iluzionizmu môžeme nájsť na jeho soche Dávid usmrcuje Goliáša, ktorej tvár je pozoruhodnou štúdiou výrazu. Bernini ju údajne modeloval podľa vlastnej tváre, ktorú študoval v zrkadle. Zásady iluzionizmu Bernini vystihol vo výroku: „ak chceme model zachytiť presne, musíme niekedy dodať mramorovému portrétu aj to, čo na modeli nevidíme.“

V súvislosti s iluzionizmom môže byť sporné to, kde je hranica medzi sugestívnym pôsobením diela a optickým klamom. Iluzionizmus vo výtvarnom umení totiž chce vyvolať údiv a nie klamať recipienta. Na jednej strane si uvedomujeme, že vnímame umelecké dielo, no na druhej strane dovoľujeme, aby si nás zobrazovaná postava alebo situácia podmanila.
V jednotlivých dielach umelcov, ktorí využívali prvky iluzionizmu, sa vizuálny efekt stal takmer samoúčelným. Každý druh umenia si nás dokáže podmaniť, no výtvarní umelci 17. a 18 storočia pri tvorbe svojich diel kládli veľkú dôležitosť pre vyvolanie údivu a najpresvedčivejšej ilúzie.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.