Kultúra Slovenska sa v 19. storočí formovala pod mnohými vplyvmi. Išlo o celoeurópske filozofické, politické a kultúrne tendencie ako aj o vplyvy domácich politických udalostí. 19. storočie je charakteristické obdobím zrodu modernej doby ovplyvnenej predovšetkým anglickou priemyselnou revolúciou a Veľkou francúzskou revolúciou.
Pre Slovensko toto obdobie znamená najmä potrebu národného zjednotenia a zakladanie učených spoločností s cieľom šíriť osvietenecké ideály a formovať slovenskú kultúru
Slovenské maliarstvo v 19. storočí sa vyznačuje aktivitou maliarov, ktorí sa sústredili na portréty, krajiny a sakrálne maľby. V súvislosti so spoločenskými udalosťami, ktoré formovali aj slovenské umenie sa v maliarstve vytvorila národná škola. Maliari vo svojich dielach vyobrazovali snahu vtedajších intelektuálov o vlastné sebaurčenie v rakúsko-uhorskej monarchii.
Medzi významných portrétistov a krajinárov patrí Ján Rombauer. Sám seba predstavoval ako ruského cárskeho maliara. Od roku 1805 bol v Petrohrade naozaj vyhľadávaným maliarom, kde robil množstvo portrétov pre ruskú a poľskú šľachtu. Pobytom na cárskom dvore jeho maľba nadobudla elegantný výraz, pričom ho táto skúsenosť doviedla k špecifickej polohe štylizovaných portrétov s parkovým pozadím. Po takmer dvadsiatich rokoch sa vrátil do Prešova, kde maľoval aj obrazy na biblické témy. Bol spoluzakladateľom tradície novodobého portrétneho umenia na Slovensku. Svojou tvorbou sa nepochybne zaradil medzi kľúčových maliarov prvej polovice 19. storočia.
Od polovice 19. storočia sa na Slovensku začalo formovať realistické maliarstvo, ktoré svoju inšpiráciu hľadalo v procesoch národného osvietenstva a obrody. Medzi takých predstaviteľov patrí napríklad Jozef Božetech Klemens. Jeho portréty sú typické vyobrazenou dôstojnosťou, inteligenciou a morálnou kvalitou portrétovaných osôb. Medzi jeho významné portrétované osobnosti kultúry, národného a náboženského života patria Josef Kajetán Tyl, Andrej Sládkovič alebo Štefan Moyses. Vo svojej krajinárskej tvorbe uplatňoval prvky estetiky romantizmu, v náboženských maľbách používal prvky nazarenizmu inšpirovaného maliarstvom stredoveku a ranej renesancie. Národne orientovaný romantizmus bol aj v dielach Petra Michala Bohúňa. Najznámejším Bohúňovým dielom je portrét Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána, no za vyvrcholenie jeho tvorby možno považovať temperovú skicu z roku 1848 Slovenské ľudové zhromaždenie s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska, ktorou sa zapísal medzi priekopníkov slovenského historického maliarstva.
V tomto období svojou tvorbou zaznamenali výnimočný európsky ohlas aj Dominik Skutecký a Ladislav Mednyánszky.
Pre diela Dominika Skuteckého sú typické anekdotické a mondénne žánrové figurálne námety, taktiež aj realistické vyobrazenie krajiny. Bol veľmi nadaný a vo výtvarnom umení sa prejavoval vysoko kultúrne. Niekoľkoročný pobyt v Taliansku ho inšpiroval v dielach s benátskym štýlom, od ktorého prešiel k oslave jednoduchého slovenského človeka po návrate na Slovensko. Maľoval taktiež výjavy z prostredia malomesta a pracovné motívy kotlárov.
Ladislav Mednyánszky patrí k vrcholovým predstaviteľom európskeho maliarstva na prelome 19. a 20. storočia. Zaoberal sa portrétom, figurálnymi kompozíciami a krajinomaľbou. Vo svojich dielach reprezentoval osobnosti sužované nepriazňou pohnutej doby až po prvú svetovú vojnu, na ktorú sa sám prihlásil. Pôsobil ako frontový výtvarník a maľoval na ruskom aj talianskom fronte. Väčšinu svojich diel vytvoril na potulkách po Považí a Kežmarku; ospevoval slovenskú zem a jej národ. Výnimočný výtvarný talent a zrelá ľudskosť ho predurčili k vzniku bravúrnych maliarskych diel, plných vizionárstva, melanchólie a filozofickej hĺbky.
