Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Maliarstvo v rokoch 1938 – 1965

Dátum pridania: 03.10.2018

Vojnový konflikt, povojnové obnovenie poriadku sveta a spoločnosti, politický prevrat v roku 1948, následné uvoľnenie politickej situácie v roku 1956 a obnovenie tradícií, sa odzrkadlili aj v tvorbe vtedajších maliarov, ktorí v maľbách vyjadrovali svoje emócie a tematickú angažovanosť, ale aj postoj k spoločenským situáciám.


Historické udalosti predznamenávajúce vojnovú apokalypsu sa premietli nielen do spoločenského a kultúrneho života, ale priamo ovplyvnili aj výtvarné tendencie tej doby. V tejto atmosfére umelci necítili potrebu nadviazať na domácu tradíciu národného prejavu a modernú európsku maľbu. Preferovali zobrazenie individuálneho a kolektívneho údelu ľudí vo vzťahu s okolitým svetom.

V tomto období sa u nás sformovalo hnutie nadrealizmu, neskôr nazvané Avantgarda 38. V mene pokroku sa k nadrealistickým tendenciám prihlásili aj umelci majerníkovsko-mudrochovskej generácie ako Ján Mudroch, Peter Matejka, Dezider Milly, Ladislav Čemický, Štefan Bednár, Cyprián Majerník alebo Ján Želibský. Typickým výtvarným štýlom bolo expresívne vyjadrenie tragického osudu človeka až po prehĺbenie subjektívnosti osobných zážitkov spojených s dramatickými spoločenskými udalosťami. Najzásadnejším spôsobom sa zmenila tvorba Cypriána Majerníka, ktorý opúšťa žánrovú tematiku poznačenú chagallovským poetickým videním sveta a prikláňa sa k maľbe nastoľujúcej základné otázky života a smrti.

Do výtvarného sveta neskôr vstúpila aj hložníkovo-gudernovská generácia v zložení Viliam Chmel, Ervín Semian, Vincent Hložník, Ladislav Gudern a Orest Dubay. Kým v prvej polovici 40tych rokov boli v maliarstve prítomné reakcie na vojnu, po vojne maľby  obsahovali rôzne tvorivé tendencie a vyznačovali sa túžbou po novom usporiadaní sveta. Figurálny motív sa obohatil o folklórnu tému, obnovil sa záujem o krajinomaľbu a popritom ešte doznieva tematika vojny a Povstania. Tendencie sa priklonili k racionalizácii kompozičnej výstavby a analýze tvaru.

Po politickom prevrate v roku 1948 bolo maliarstvo konfrontované požiadavkou vládnucej triedy na zobrazenie nového človeka tak, aby jeho vyjadrenie bolo zrozumiteľné pre masy ľudí. Upustilo sa tak od nastúpených tvorivých programov a účelom maliarstva bolo prezentovať socialistický realizmus. V tomto čase sa vystavovali práce s novou tematickou orientáciou ako je budovanie priemyslu, premena dediny a premena novodobej histórie. V tomto zmysle boli prezentované diela Ladislava Čemického, Štefana Bednára ale aj dielo Ladislava Gudernu Kosec a traktor ako symbolické vyjadrenie doby.

S uvoľnením politickej situácie v roku 1956 nastala regenerácia maliarstva, ktorá sa prejavila v úsilí o nadviazanie predchádzajúcich umeleckých tendencií a v snahe o vybudovanie integrity a kontinuity umeleckej výpovede. Najaktívnejší bol v tomto období Ernest Špitz, ktorý nadviazal na európske umenie Picassa a Cézanna a priťahoval ho problém analytického kubizmu. Stredná generácia maliarov sa sústredila na moderný výtvarný výraz a podporovala úsilie o vnášanie poetiky do obrazov.

od druhej polovice 50tych rokov chceli výtvarníci vo svojej práci preukázať previazanosť domácej výtvarnej tradície s modernými prúdmi, ktorú predstavovali Galanda, Fulla, Bazovský a Majerník. Aj keď sa tvorba maliarov individuálne diferencovala, spájali ich duchovné hodnoty a nadväzovanie na domáce výtvarné tendencie. Takými predstaviteľmi boli Rudolf Krivoš, Milan Laluha alebo Andrej Barčík.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.