Osamelosť vyplývajúca z izolácie a ako negatívna emócia objavujúca sa v niektorých epizódach života je častým námetom aj v umení. Bola vyobrazovaná ako kvantitatívna izolácia spôsobená nedostatkom priateľov alebo kvalitatívna izolácia z dôvodu absentujúcej intimity s ostatnými.
Emócie sprevádzajúce osamelosť ako opustenie, neistota, choroby, melanchólia, úzkosť, odcudzenie alebo nepochopenie predstavujú asociáciu medzi umelcovým vnímaním okolitého sveta a svojím vnútorným duševným rozpoložením. Starý gitarista je maľba Pabla Picassa z roku 1903, ktorú namaľoval počas svojho „modrého obdobia.“ Jeho vyobrazenie osamelosti je tu spojené s chudobou, trápením a ľudskou mizériou.
Už v dávnej poézii a umení môžeme vidieť prvky osamelosti vyplývajúce z vojnových konfliktov, nedostatočných medziľudských vzťahov a z nepochopenia duše umelca. Leonardo Da Vinci v olejovej maľbe Svätý Jerome v divočine zobrazuje Jeromeho osamelosť na sýrskej púšti, kde zostal žiť ako pustovník. Podobné námety sú v umení prítomné aj dnes, zobrazujúce rezonujúcu osamelosť v anonymnej a opustenej existencii človeka.
Rozdiel môže byť aj v percepcii osamelosti v umeleckom diele a vnímaní jeho štýlu a subjektu. Extroverti vnímajú viacero osôb a okolnosti predstavujúce ich izoláciu; introverti osamelosť v diele posudzujú podľa svojho vlastného prežívania a jej formy a hĺbky.
Súčasťou vyobrazenia osamelosti môže byť aj melanchólia reflektujúca prežité situácie, okolnosti a s nimi súvisiace emócie. Takto zachytené emócie zobrazuje Constance-Marie Charpentier vo svojom obraze Melanchólia.
V neskoršom umení sa osamelosť v umení už nemusela vždy spájať s izoláciou alebo odcudzením; bola prostriedkom na vyjadrenie individuality osobnosti, znechutenia alebo zámerného odlišovania sa od davu. Niektoré umelecké diela zobrazujú samotu človeka ako zahĺbeného do vlastného sveta a myšlienok. Impresionistický maliar Edgar Degas takto portrétoval znudené osamelé postavy, ktoré sú obkolesené davom.
Osamelosť vo svojich dielach často zobrazoval aj vplyvný americký maliar dvadsiateho storočia Edward Hopper. Umelecké vyjadrenie samoty odrážalo jeho vlastné vnímanie osôb zahltených vlastnými myšlienkami a vnútornými bojmi. Vyjadroval ju izolovanými osobami v prázdnych mestách a krajinách. O osamelosti sa vyjadroval, že nemusí byť nevyhnutne negatívna, naopak ju považoval za zmysel pre pochopenie seba samého a rozdielnosť, ktorá vyobrazené postavy odlišuje od ostatných.
