Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Späté s prírodou – výtvarné umenie na konci 19. storočia

Dátum pridania: 28.01.2019

Príroda sa už v antike chápala ako prostriedok na vyliečenie morálneho úpadku ľudstva a najmä v umení našla svoje opodstatnenie. Mnohí maliari a umelci sa vo svojich dielach odvolávali na prírodné motívy a témy, ktoré boli inšpiráciou pre ich tvorbu. Vytváralo sa mnoho ideológií a smerov (nielen v umení), ktoré ako svoj základ používali prenikanie do tajov univerza, z ktorého možno čerpať nové poznatky a vedomosti.


 

Vplyv prírodných vied, ktoré sa dotýkajú samotného vzťahu človeka s prírodou, spôsobil v spoločnosti šok. Napríklad Darwinova teória evolúcie života otriasla spôsobom myslenia v európskych kultúrach. Bola prijatá nielenže rozpačito, v niektorých kruhoch spôsobila pobúrenie a vyjadrenie, že ide o jednu z najhlúpejších teórií vôbec.
Ťažko uveriť, že Darwinova teória začala ovplyvňovať aj politické pozadie – tí, ktorí verili v zmysel Darwinovej teórie vo vzťahu s vedou sa svojimi názormi prikláňali k demokratickej strane, aby tak spopularizovali prirodzene vytvorené dejiny ľudstva širšej verejnosti.

Darwinove myšlienky si svoju cestu našli aj vo výtvarnom umení. Napríklad Arnold Böcklin vytvoril obraz Boj kentaurov, ktorý odkazoval na darwinistické heslá a predstavuje tematizovaný boj napol človeka a napol zvieraťa.
Stúpenci moderného naturalizmu sa ostro vymedzovali voči náboženským tradíciám a prírodu nezobrazovali zidylizovane, kde divák romantického obrazu pozoruje prírodnú scenériu, ale silno poznačení vtedajším sociálnym zriadením zobrazujú človeka vo vzťahu s prírodou najmä v procese drásajúcich scenérií. Zobrazenie biologickej podstaty človeka malo vplyv aj na vznik dekadencie, ktorá sa vytvorila po nástupe moderného naturalizmu.

Starší naturalizmus tak stratil svoj vplyv v umení, ktorý síce recipientom bol prijatý ako zmyslovo vrcholové dielo, ale neobsahujúci žiadny význam. Tento naturalizmus sa rozkladal v záplave významových kuriozít.

Druhá polovica 19. storočia zaznamenala markantný vývoj najmä v biológii, botanike a fyzike, čo ovplyvnilo aj formovanie darwinistickej teórie o prirodzenom výbere. Napríklad mníchovský botanik Carl von Nägeli definoval prirodzený výber ako ten, čo ničí len tie formy života, ktoré bránia v rozvoji prírody.
Jeho teória o zdokonaľovaní foriem života spôsobila vývoj smerom k secesnému štýlu v umení. Interiéry sa začali dekoratívne zdobiť vo forme vegetatívnej sily prírody a takýto výtvarný prejav bol chápaný ako prejav čistej a silnej prírody. Napríklad Vojtěch Preissig vo svojich akvarelových kresbách kvetín zobrazoval práve nové predstavy filozofie prírody.  Secesná ornamentika sa od tej tradičnej líši ako univerzálnosťou, tak aj individualistickou vizualizáciou prírodného a životného diania.

Kult prírody mal na konci 19. storočia rôzne umelecké prejavy a stupne, kde možno sledovať analógiu medzi biologickým myslením utváraným na základe rozmachu prírodných vied a vytváraním hlbšej hodnoty v umeleckých smeroch. Nejde len o povrchné formy, ktoré boli typické pre umenie predchádzajúceho obdobia, ale o uchopenie celkovej podstaty v zmysle života prírody a života umenia.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.