Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888 v Kiripolci (dnes Kostolište) pri Malackách ako najmladší z piatich súrodencov. Krátky čas chodil do súkromnej hudobnej školy, kde sa naučil hrať na husliach. Ako nadaný huslista skomponoval niekoľko menších husľových skladieb a dokonca vyrobil niekoľko prototypov huslí evokujúcich voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou.

I keď sa jeho nesmierny výtvarný talent prejavoval už v štyroch rokoch, chudobný otec ho poslal ho školy v Hodoníne, kde sa v rokoch 1903-1906 vyučil za maliara a natierača. Táto práca ho však nebavila a aj vďaka pomoci spisovateľa J. Langnera sa Benkovi v Prahe podarilo vyštudovať v súkromnej škole krajinára Aloisa Kalvodu. Spolu s ním absolvoval niekoľko ciest do Křivoklátu a na Moravské Slovácko. V roku 1914 sa Benkovi podarilo získať svoj prvý ateliér v Prahe; samostatne začal vystavovať v roku 1915 v Rohatci. Na Slovensku sa prvýkrát predstavil v roku 1920 v rámci Spolku slovenských umelcov.

Hoci Benkove prvé obrazy boli poznačené Kalvodovým impresionizmom, neskôr jeho veľkoformátové maľby z rokov 1915 - 1919 obsahujúce štýlovú vyhranenosť a symbolickú nasýtenosť, znamenali definitívny odklon od náladových, obsahovo nezáväzných krajinárskych začiatkov, typických počas štúdia na Kalvodovej škole.
V rokoch 1921 - 1927 začal vo svojich dielach využívať námety slovenskej horskej krajiny a jej obyvateľov. Tieto námety sa stali komplexným maliarskym programom, ktorého základnou ideou bola heroizácia človeka z hôr v národno-buditeľskom kontexte. Pre Benkove diela bol typický aj dekorativizmus a prvky secesie, kde možno nájsť pôsobivé scenérie ako oslavy života jednoduchého človeka.

Tendenčný romantizmus u Benku pokračoval aj v rokoch 1928-1934 spolu s námetmi slovenského života a mýtu. Pre jeho diela sú typické kompozície pozostávajúce z kriviek údolí a hôr na pozadí a v popredí sa vynímajú postavy zdatných mužov a žien v pastelových farbách ako pracujúcich roľníkov. Pre Benka bolo vždy dôležité zobraziť človeka v dokonalej harmónii s prírodou, preto sú jeho obrazy poznačené poetickým pátosom plným emócií.

Pre Martina Benku bola mimoriadne blízka aj téma ľudovosti, ktorú obohacoval o rozprávkovo-žánrové námety. Takto ilustroval prostonárodné slovenské povesti, a taktiež sa venoval svojej špecifickej záľube, ktorou bola tvorba archaického slovanského písma. Tým ovplyvnil úžitkovú a knižnú grafiku, čo malo v jeho obrazoch okrem estetickej aj didaktickú úlohu.

Pri štúdiu Benkových diel možno nájsť aj otázky týkajúce sa paradoxu slovenskej výtvarnej moderny, a teda či je možné byť európsky a zároveň aj slovenský. Mnohí maliari, ktorí nadväzovali na modernu založenú Martinom Benkom, bojovali so skutočnosťou, že aj napriek formovej dôslednosti sa pred umeleckou autenticitou dávala do popredia národná identita. Žánrová maľba Benkových generačných maliarov, ale aj priamych pokračovateľov je do istej miery poznačená historickými udalosťami, romantickými predstavami o dejinách národa, ale aj morálnymi pravidlami duchovného povedomia.

V rokoch 1940-1941 viedol ako mimoriadny profesor Oddelenie kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V období druhej svetovej vojny sa jeho tvorba zásadne nemenila, iba sa k dielam pridali monumentálne podané historické a povstalecké témy.

V roku 1958 sa presťahoval do ateliérového domu s obrazárňou v Martine, ktorý vybudoval štát. V roku 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky (okolo 5200 výtvarných diel), korešpondenciu a knižnicu, ktorá sa neskôr stala súčasťou Slovenského národného múzea. Pri príležitosti jeho 65. narodenín sa stal prvým slovenským umelcom v oblasti maľby, ktorému udelili titul národný umelec.
Martin Benka zomrel 28. júna 1971 vo veku 82 rokov v Malackách. V roku 1972 bolo otvorené Múzeum Martina Benku z jeho pozostalosti v Martine, ktorú vo svojom testamente odkázal štátu.

Dielo Martina Benku malo vďaka zrozumiteľnej výtvarnej reči, individuálnemu štýlu a spôsobu maľby výrazný vplyv na rozvoj slovenského maliarstva; v jeho tradíciách pokračovalo mnoho ďalších výtvarníkov, ktorí boli verní Benkovmu ideologickému poslaniu v dielach.

Zdroje:

Jena Opoldusová. Martin Benka : Maliar, čo ospieval krajinu a ľudí. 2018. Kultúra : Pravda. https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/485093-martin-benka-maliar-co-ospieval-krajinu-a-ludi/

Martin Benka – zakladateľ moderného výtvarného prejavu. Vtedy.sk. https://www.vtedy.sk/martin-benka-narodny-umelec-narodenie-maliar.

Martin Benka. Slovenské národné múzeum. 2018. https://www.snm.sk/?historicke-muzeum-aktualne-vystavy&clanok=martin-benka-2

Martin Benka : Tvorca slovenského mýtu v maľbe. Galéria Nedbalka. https://www.nedbalka.sk/autori/martin-benka/

RUSINOVÁ, Zora : Dejiny výtvarného umenia. 20. storočia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2000.