Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Osobnosť Leopolda I. Habsburského

Dátum pridania: 26.09.2018

Leopold I., ako štvrtý syn Ferdinanda III. a Márie Anny Bavorskej, nemal pôvodne nárok na žiadny habsburský trón. Leopold mal podľa pôvodného plánu dosiahnuť významnú duchovnú kariéru. Pôvodné plány sa však zmenili. Ferdinand IV. (nástupca na trón) umiera v dôsledku čiernych kiahní a následníctvo na trón sa predáva Leopoldovi.


 

Vláda Leopolda I. priniesla (podobne ako obdobie 17. storočia) mnoho kontroverzných situácií. Ako vládcovi sa mu častokrát (oprávnene) pripisuje aj zodpovednosť za tzv. Prešovský krvavý súd, ktorý vyniesol rozsudok smrti nad 24mi mešťanmi a zemanmi z Prešova. Obvinenie sa týkalo príprav na sprisahaní.

Pri hodnotení Leopoldovej vlády však netreba zabúdať aj na stáli tlak Osmanskej ríše, na Leopoldove zásluhy pri víťazstve nad turkami a jeho bravúrne obnovenie územnej celistvosti Uhorského kráľovstva.  

Ako už bolo spomenuté, Leopold bol v nástupníckej línii až na druhom mieste. Po vzore svojho strýka biskupa Leopolda Viléma sa mal Leopold stať duchovným. V roku 1654 však jeho starší brat Ferdinand IV. umiera a pre Leopolda sa otvára brána k následníctvu na trón. Leopold I. nadobudol vzdelanie predovšetkým v politológií, histórií a diplomacii. 

Ferdinand III. (otec Leopolda I.) už počas svojho života zaistil pre svojho nástupcu uhorský a český trón. Samotná korunovácia prebehla v rokoch 1655 (uhorská) a 1656 (česká). Veľký neúspech však preniesla otcova iniciatíva zabezpečiť mu následníctvo v rímskom kráľovstve a cisárskej hodnosti.

Práve zápas o rímske kráľovstvo bol Leopoldovou prvou samostatnou misiou na európskej politickej scéne, ktorá skončila jeho víťazstvom. Dňa 18. 07. 1658 bol Leopold I. vo Frankfurte nad Mohanom zvolený za rímskeho kráľa a prvého augusta bol korunovaný za cisára.

Najväčším rizikom Leopoldovej vlády boli nepochybne Turci, ktorí v roku 1663 obsadili Sedmohradsko (územie dnešného Rumunska). V prvom väčšom ozbrojenom konflikte s Osmanskou ríšou dokázal Leopold I. zvíťaziť a uzavrel na vyše 20 rokov tzv. Vasvársky mier. V roku 1683 však obrovská turecká armáda napadla Rakúsko. Kráľovstvo vtedy zachránilo Leopoldove spojenectvo s Jánom Sobieskim, kedy 12.09. 1683 neľútostne porazili vojska Osmanskej ríše. Toto víťazstvo predstavovalo začiatok úspešnej ofenzívy kresťanských vojsk, ktoré postupne dokázalo vytlačiť Turkov z územia Uhorska. Výhra nad Osmanskou ríšou znamenala vrcholný úspech Leopoldovej vlády.      

Západná časť kráľovstva sa častokrát stretávala s expanziou tradičného nepriateľa Habsburgovcov, v podobe francúzskej kráľovskej dynastie Bourbunovcov. Habsburgovská dynastia sa spoločne s Holandskom, Španielskom a Lotrinskom zapojila do vojny proti Francúzsku, ktorá bola ukončená mierom v roku 1679  v prospech Francúzska. Územné straty Leopolda I. mu boli prinavrátené až v roku 1697. K ďalšiemu konfliktu s Bourbunovcami došlo v závere Leopoldovej vlády, kedy bolo predmetom záujmu oboch mocností Španielsko, Leopold I. sa však výsledku už nedožil. Napriek mnohým malým neúspechom treba poznamenať, že práve vďaka vláde Leopolda I. vstúpila monarchia na mapu mocných európskych veľmocí.  

Vláda Leopolda I. po vnútropolitickej stránke znamenala obdobie centralizmu a presadzovanie absolutistickej formy vlády. Táto skutočnosť prinášala v Uhorsku mnoho konfliktov a nárastu protireformácie. V zmysle udržania pozície bolo uhorské hospodárstvo predávané do rúk priemyselne vyspelejším rakúskym krajinám, privatizoval sa majetok uhorskej šľachty a za pomoci jezuitov bola páchaná násilná rekatolizácia Uhorska.

Hospodárske reformy boli sústredené k nárastu „daneschopnosti“ obyvateľov. Leopold I. sa okrem iného musel vyrovnávať aj s ďalšími proti-habsburskými povstaniami, ktorých iniciátori boli Imrich Tököli a František II. Rákoci. Povstania spomenutých grófov kruto zasiahli územie Slovenska.  

Zoznam literatúry:

ČORNEJOVÁ, Ivana; MIKULEC, Jiří; VLNAS, Vít, a kol. Velké dějiny zemí Koruny české VIII. 1618-1683. Praha: Paseka, 2008. 800 s. ISBN 978-80-7185-947-5.

ČORNEJOVÁ, Ivana; RAK, Jiří; VLNAS, Vít. Ve stínu tvých křídel. Habsburkové v českých dějinách. Praha: Grafoprint-Neubert, 1995. 289 s. ISBN 80-85785-20-X.

HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha: Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.

KUBEŠ, Jiří. Trnitá cesta Leopolda I. za říšskou korunou (1657–1658). Volby a korunovace ve Svaté říši římské v raném novověku. České Budějovice: Veduta, 2009. 328 s. ISBN 978-80-86829-43-2.

Odkaz:

https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/21262/prehliadka

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.