Francúzska kráľovná Mária Antoinetta je aj v súčasnosti považovaná za najznámejšiu dcéru Márie Terézie.
Najmladšia dcéra rakúsko-uhorského kráľovského páru (Márie Terézie a Františka I. Lotrinského) sa už v pätnástom roku svojho života stala manželkou Dauphina de France - následníka francúzskeho trónu.
Život a tragický osud Márie Antionetty je aj v dnešných dňoch predmetom záujmu, inšpirácie a fascinácie mnohých umelcov či sociálno-spoločenských vedcov.
Mária Antoinetta, pokrstená ako Mária Antónia Jozefa Johanna Habsbursko-lotrinská, sa narodila 2. novembra 1755 vo Viedni ako pätnáste a predposledné dieťa Márie Terézie a Františka I. Lotrinského.
Podobne ako u ostatných detí Márie Terézie, aj počas Máriinho detstva sa dbalo predovšetkým na výchovu a vzdelanie. Mária Antionetta však narozdiel od svojich súrodencov nedisponovala kázňou a záujmom o vzdelanie. O vzdelanie a výchovu budúcej francúzskej kráľovnej sa starali pestúni a guvernantky.
V čase dospievania Márie Antoinetty vládlo značne napätie medzi Habsburgovcami a Bourbunovcami z Francúzskeho kráľovstva. Na diplomatické urovnanie týchto rozporov reagovala Mária Terézia svojou sobášnou politikou a zasnúbila svoju dcéru z nástupcom francúzskeho trónu – Ľudovítom XVI..
Spojenectvo dvoch rodov sa uskutočnilo počas sobáša vo Vesailles v kaplnke Ľudovíta XVI..
V čase, keď umrel kráľ Ľudovít XV. (10. 5. 1774) a na jeho miesto nastúpil Ľudovít XVI. sa z Márie Antónie stala legitímna kráľovná francúzskeho národa. Francúzsky ľud pod vplyvom mnohých faktorov vnímal jej pozíciu kráľovnej negatívne. Tento negatívny postoj francúzskeho obyvateľstva bol predovšetkým spojený s nefrancúzskym pôvodom kráľovnej.
Máriina rozmarnosť v podobe veľkého utrácania za drahé látky, krajky a šperky sa zásadným spôsobom prejavila aj v štátnej pokladnici. Práve jej rozmarnosť býva častokrát neprávom uvádzaná ako hlavná príčina bankrotu francúzskej národnej pokladnice. V dôsledku toho jej francúzsky ľud udelil pseudonym „Madame Déficit“.
Pravdou však ostáva, že hlavnou príčinou bankrotu nebola márnivosť, ale financovanie amerických kolónií v boji o nezávislosť proti Veľkej Británii. Na bankrote sa taktiež podpísal veľký štátny dlh, nekompetencia ministrov a neúspešné pokusy o zdanenie šľachty. Zlá ekonomika bola jedným z kľúčových faktorov vzniku Veľkej francúzskej revolúcie.
Veľká francúzska revolúcia donútila Máriu Antoinettu a celú kráľovskú rodinu utiecť do zahraničia. Útek bol realizovaný 16. júna 1791, no už deväť dní po ňom boli zatknutí vo Varannese a boli privedení naspäť do Paríža. Ľudovít XVI. bol popravený dňa 21. januára 1793 a o deväť mesiacov neskôr bola sťatá gilotínou aj Mária Antionetta.
ZOZNAM LITERATÚRY:
FARR, Evelyn: Marie Antoinetta a hrabě Axel Fersen : Příběh tajené lásky. Praha : /art, 1996. 228 s. ISBN 80-86070-09-3
FRASER, Antonia: Marie Antoinetta. Ostrava : Domino, 2003. 556 s. ISBN 80-7303-166-3 LENGYELOVÁ, Tünde: Tragédia francúzskej kráľovnej : Púť a premeny Márie Antoinetty. In: Historická revue, roč. VI, 1995, č. 4, s. 10 - 11.
WEISSENSTEINER, Friedrich: Dcéry Márie Terézie. Bratislava : IKAR, 1996. 254 s. ISBN 978-80-7118-303-7
ZWEIG, Stefan: Marie Antoinetta. Praha : Panorama, 1993. 357 s
ODKAZ:
https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/21253/prehliadka
