Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Osobnosť Leopolda II. Habsburského

Dátum pridania: 26.09.2018

Pri vyslovení slova Habsburgovci si väčšina z nás predstaví významnú Rakúsko-uhorskú panovníčku Máriu Teréziu, jej nasledovníka Jozefa II. či francúzsku kráľovnú Máriu Antóniu. Podobne ako mi, tak aj dostupná všeobecná historiografia zvykne opomínať, prípadne len nevenovať výraznú pozornosť tretiemu synovi Márie Terézie a Františka I. Lotrinského – cisárovi Leopoldovi II. Habsburskému. Pritom to bol práve on, komu jeden z najslávnejších klasicistických skladateľov Wolfgang Amadeus Mozart zložil korunovačnú operu.


 

Leopold II. sa narodil v roku 1747 ako tretie dieťa Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. Počas svojho života sa stal rakúskym arcivojvodom, toskánskym veľkovojvodom, rímsko-nemeckým cisárom a uhorským a českým kráľom.

Ako tretie dieťa nemal Leopold II. nárok na nástupníctvo,práve z tohto dôvodu mu bola určená kariéra v cirkevnej sfére, čo ovplyvnilo aj spôsob jeho výchovy a vzdelávania. Teologické vzdelanie, do ktorého bol prinútený, mu značným spôsobom negatívne ovplyvnilo pohľad na vtedajšiu cirkev.

Smrť staršieho brata Karola Jozefa Habsbursko-lotrinského rozhodla o Leopoldovej budúcnosti. Leopold sa stal následníkom svojho otca v Toskánskom Veľkovojvodstve. Následníctvo na tomto poste bolo určené pre druhorodeného syna alebo ako apanáž pre druhého mužského potomka. Takáto zábezpeka bola však podmienená sobášom. Z tohto dôvodu sa Leopold piateho augusta oženil s Máriou Ludvikou . (dcéra španielskeho kráľa Karola III.) V roku 1765, po smrti Františka I. Štefana Lotrinského, sa Leopold II stáva veľkovojvodom Toskánska.

Smrť staršieho brata Karola Jozefa Habsbursko-lotrinského rozhodla o Leopoldovej budúcnosti. Leopold sa stal následníkom svojho otca v Toskánskom Veľkovojvodstve. Následníctvo na tomto poste bolo určené pre druhorodeného syna alebo ako apanáž pre druhého mužského potomka. Takáto zábezpeka bola však podmienená sobášom. Z tohto dôvodu sa Leopold piateho augusta oženil s Máriou Ludvikou . (dcéra španielskeho kráľa Karola III.) V roku 1765, po smrti Františka I. Štefana Lotrinského, sa Leopold II stáva veľkovojvodom Toskánska.

Leopoldov perfekcionizmus a jeho silné a inteligentné panovanie zvýšilo prosperitu Toskánska. Jeho náboženská politika, ktorá búrala stereotypy a zakorenené „dogmy“ národa, ho priviedla do konfliktu s pápežom Klementom XVI., ktorý nedopadol pre Leopolda úspešne.

Leopold II. sa počas posledného obdobia vlády v Toskánsku začal obávať zväčšujúcich sa nepokojov v Nemecku a Uhorsku. Leopold a jeho brat Jozef II mali dobrý vzťah a často sa stretávali aj po smrti matky. No po tom, ako ho ťažko chorý Jozef II požiadal o spolu-vládu sa Leopold II. začal bratovi vyhýbať. Leopold II. vedel, že po smrti brata by zdedil jeho nepopulárnosť.  

Po príchode do Viedne v roku 1790 bol Leopold II korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej a za uhorského kráľa. Po ceremoniáli sa rozhodol urgentne riešiť problémy, ktoré zdedil a ktorých bolo veľké množstvo. Upokojenie šľachty sa rozhodol realizovať prostredníctvom zrušenia berného urbariálneho patentu. Náklonnosť cirkvi sa mu podarilo získať tým, že vrátil vzdelávanie kňazov do rúk cirkvi (pred tým tzv. generálne semináre).   

Ukľudnenie situácie bolo potrebné aj na iných miestach. Leopold II extrémne rýchlo ukončil vojnu s Turkami na Balkáne, pretože bolo nevyhnutné upokojiť Prusov. Pomerne rýchlo zvládol nepokoj na území Uhorska a povstanie na území dnešného Belgicka. Leopold II si uvedomoval aj nepriaznivú situáciu vo Francúzsku, ktorá sa bezprostredne týkala jeho sestry Márie Antoinetty. Z týchto dôvodov sa vyhradil proti francúzskej revolúcií a uzatvoril spojenectvo s pruským kráľom a saským kurfistom ( Pilnická deklarácia). Pilnická zmluva bola ostro namierená proti francúzskym revolucionárom.  

Leopold II. si vyslúžil veľkú obľúbenosť u českého národa, keď v roku 1791 vrátil do Prahy svätováclavské klenoty. Aj vďaka tomuto činu získava 6. septembra 1791 v katedrále sv. Víta titul českého kráľa.

Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako František II.

ZOZNAM LITERATÚRY:

BĚLINA, Pavel; KAŠE, Jiří; KUČERA, Jan Pavel. Velké dějiny zemí Koruny české X. 1740-1792. Praha: Paseka, 2001. 768 s. ISBN 80-7185-384-4.

ČORNEJOVÁ, Ivana; RAK, Jiří; VLNAS, Vít. Ve stínu tvých křídel. Habsburkové v českých dějinách. Praha: Grafoprint-Neubert, 1995. 289 s. ISBN 80-85785-20-X.

HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha: Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.

PETRÁŇ, Josef. Leopold II. In: RYANTOVÁ, Marie; VOREL, Petr. Čeští králové. Praha ; Litomyšl: Paseka, 2008. ISBN 978-80-7185-940-6. S. 499-507.

VONDRA, Roman. České země v letech 1705–1792 : doba absolutismu, osvícenství, paruk a třírohých klobouků. Praha: Libri, 2010. 384 s. ISBN 978-80-7277-448-7.

WEISSENSTEINER, Friedrich. Synové Marie Terezie. Praha: Ikar, 2005. 158 s. ISBN 80-249-0594-9.

ODKAZ:

https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/21258/prehliadka

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.