Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Osobnosť Františka Jozefa I.

Dátum pridania: 26.09.2018

František Jozef I. sa do Slovenskej histórie zapísal nielen ako mocný panovník rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj ako vládca, ktorý si u Slovákov cenil ich lojálnosť a pracovitosť. Častokrát zvykol zdôrazňovať, že Slováci sa nikdy nepostavili proti trónu a dynastii.

František Jozef I. bol predposledným vládcom habsbursko-lotrinskej dynastie rakúskeho kráľovstva. Počas jeho 68 ročnej vlády a života zažil mnohé osobné tragédie – úmrtie syna Rudolfa, manželky Alžbety a brata Maximiliána. Ľud, ktorému vládol ho vnímal ako symbol starej habsburskej monarchie. Osobnosť tohto vládcu sa stala súčasťou nielen histórie Slovákov, ale jeho stvárnenie si môžeme pamätať aj z filmu o vojakovi Švejkovi, či z romanticko-historického filmu Sissi. Jeho meno niesol kedysi aj Gerlachovský štít – Štít Františka Jozefa (1896-1919) a bratislavský Starý most – Most Františka Jozefa (1889 – 1945).


 

Franz Jozef sa narodil v auguste 1830 vo Viedni ako prvý potomok arcivojvodu Františka Karola a Žofie Bavorskej. Matka Žofia ho už od útleho detstva vychovávala, v pobožnom a cieľavedomom duchu, ako budúceho cisára. V trinástich rokoch nastúpil Franz Jozef do služby v armáde, ktorá sa stala jeho veľkou záľubou. Táto záľuba ovplyvnila aj spôsob, akým sa odieval – po celý svoj život nosil vojenskú uniformu.

2. decembra 1848 strýko Františka Jozefa, cisár Ferdinand I., abdikoval na trón a otec Františka Jozefa, František Karol, sa vzdal následníctva v prospech svojho syna. František Jozef sa vo veku 18 rokov stal cisárom a ostal ním dlhých 68 rokov do roku 1916. V období jeho nástupu na cisársky trón zúrili v kráľovstve mnohé národnostné nepokoje a revolúcie. Franzovi Jozefovi a rakúskej armáde sa podarilo revolúcie spacifikovať a rehabilitovať mocenské postavenie Rakúska. Františkova reakcia na revolúciu priniesla neo-absolutizmus a nastolenie tzv. policajného režimu, ktorého bol čelom.

V medzinárodnej politike Franz Jozef nezožal veľký úspech. Počas ozbrojeného konfliktu medzi Ruským impériom a koalíciou Osmanskej ríše (krymskej vojny 1853 – 1856) si znepriatelil Rusko, po porážke vo vojne s Francúzskom a Sardíniou (1859) musel odstúpiť Lombardiu a po prusko-rakúskej vojne (1866) stratil Benátsko. Najväčším zlomom v jeho neúspechu bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867). Rakúska monarchia sa rozdelila na dve časti (Rakúsko-Uhorsko), mala dve hlavné mestá, dva oddelené parlamenty, spoločné ostali panovník, armáda, zahraničnú politika a mena. Vytvorenie duálneho štátu však monarchiu oslabilo. V roku 1878 obsadilo Rakúsko - Uhorsko Bosnu a Hercegovinu. František Jozef I. sa spojil s Talianskom a Nemeckom a vznikla známa a významná koalícia zvaná Trojspolok. Po atentáte na Františka Ferdinanda d´Este (synovec Franza Jozefa I.) to bolo práve Rakúsko-Uhorsko na čele s Franzom Jozefom I. vypovedalo v roku 1914 vojnu Srbsku, ktorá prerástla do 1. svetovej vojny. 

František Jozef I. bol ženatý s bavorskou princeznou Alžbetou, prezývanou Sissi (1837 – 1898), dcérou bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa Bavorského. Manželstvo však nebolo šťastné a manželia sa odcudzili. Sissi trávila veľa času v cudzine na cestách.

V 60-tych rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Bola posadnutá diétami, cvičením a svojim vzhľadom (najmä vlasmi). Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Pravdepodobne trpela depresiami a anorexiou. Obrovským šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa, ktorý sklon k depresiám pravdepodobne zdedil po matke.

V júli 1898  Alžbetu Bavorskú (Sissi) v Ženeve prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni, ktorý ju pri prepade vážne zranil. Alžbeta neskôr tomuto zraneniu podľahla.

Na konci života Františka Jozefa I. vypukla 1. svetová vojna (1914), v priebehu ktorej 21. novembra 1916 vo Viedni zomrel. Po smrti bol pochovaný do kapucínskej krypty vo Viedni, kde je pochovaná aj Sissi.

ZOZNAM LITERATÚRY:

BAHENSKÁ, Marie. František Josef I. In: RYANTOVÁ, Marie; VOREL, Petr. Čeští králové. Praha ; Litomyšl: Paseka, 2008. ISBN 978-80-7185-940-6. S. 531-547.

HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha: Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.

DEMMEL, József: „Chrabrý lev“ alebo „holohlavý orlosup“? : František Jozef I. a Maďari. In: Historická revue, roč. XXVII, 2016, č. 11, s. 34 – 36.

KODAJOVÁ, Daniela: Za leskom majestátu : Súkromný životcisára a apoštolského kráľa Františka Jozefa I. In: Historická revue, roč. XXVII, 2016, č. 11, s. 6 – 11.

KOVÁČ, Dušan: „Mojou úlohou je chrániť moje národy pred ich politikmi“ - František Jozef I. : úradník, vojak. In: Historická revue, roč. XXVII, 2016, č. 11, s. 18 – 22.

KURHAJCOVÁ, Alica: Kult Františka Jozefa v habsburskej monarchii. In: Historická revue, roč. XXVII, 2016, č. 11, s. 24 – 33.

URBAN Otto: František Josef I. Praha : Mladá fronta, 1991. 320 s. + 24 s. obrazových príloh.

ODKAZ:

https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/21228/prehliadka

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.