Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

OSOBNOSŤ JOZEFA II. HABSBURSKÉHO

Dátum pridania: 25.02.2019

Cisár Jozef II. sa do slovenskej historiografie zapísal nielen ako syn slávnej osvietenskej panovníčky a reformátorky Márie Terézie a Františka I. Lotrinského, ale aj ako významný "modernizátor" a reformátor Rakúskej monarchie a Uhorského a Českého kráľovstva.


 

Prvorodený syn Márie Terézie sa narodil v roku 1741 a už ako dieťa disponoval veľmi tvrdohlavou náturou. Pomerne v skorom veku sa stotožnil s prevládajúcou ideou osvietenského absolutizmu, ktorá sa mala prostredníctvom neobmedzenej moci panovníka usilovať o všeobecné ľudské blaho obyvateľov monarchie a to bez akýchkoľvek kompromisov.

Jozef II. Habsburský bol bez-pochybne inšpirovaný reformami svojej matky. Vlastné reformy sa snažil presadzovať už v pomerne mladom veku v 24 rokoch, keď bol spoluvládcom Márie Terézie. Prísna matka však väčšinu reforiem z dielne Jozefa II. v tom čase odmietla. 

Jozef II., ktorý bol pokrstený ako Jozef Benedikt August Johannes Anton Michael Adam bol v čase narodenia síce prvorodeným synom, no už druhým dieťaťom kráľovského páru. Rovnako ako všetky deti Márie Terézie bol vychovaný v striktnom katolíckom duchu. Jozef II. bol údajne veľmi nadaným dieťaťom a už vo svojich šiestich rokoch vedel čítať a písať v niekoľkých jazykoch. Jozef II. už v skorom veku prejavoval záujem o filozofiu, predovšetkým o francúzskeho filozofa a spisovateľa Voltairea.

Jozef II. disponoval veľkou mierou empatie voči obyčajnému ľudu. Túto empatiu pravdepodobne nadobudol na svojich „inkognito“ cestách po Európe, kedy vystupoval ako gróf Falkenstein. Práve poznatky z ciest ho motivovali a boli východiskovým bodom pre jeho neskoršie reformy.

Jozef II. bol významným podporovateľom náboženskej tolerancie, oslobodenia nevoľníkov od lénnych bremien a zasadil sa o zrovnoprávnenie obyvateľstva v edukačnej a obchodníckej sfére.

Cisár zohral dôležitú úlohu aj v národno-hospodárskej politike. V ekonomickej sfére bol inšpirovaný novými vzormi a ideami, ktoré pochádzali zo západnej Európy, podporoval zakladanie manufaktúr a pokúšal sa o nahradenie renty vo forme roboty finančnou (peňažnou) rentou.

Najdôležitejší dopad vlády Jozefa II. na Rakúsko-Uhorský národ tkvie v jeho „revolučných“ reformách a patentoch. Pravdepodobne najvýznamnejším patentom z dielne Jozefa II je Tolerančný patent.

Tento dokument, ktorý vstupuje do platnosti 13.10.1781 v rakúskych krajinách a 25.10.1781 v Uhorsku, v princípe ruší monopol katolíckej cirkvi a prináša náboženskú slobodu (obmedzenú) a občiansku rovnosť pre nasledovníkov evanjelického, augsburského, kalvínskeho a pravoslávneho vyznania s rímskymi katolíkmi. Už zo samotného názvu patentu sa dá vydedukovať, že nešlo o zrovnoprávnenie religiozít, ale o ich vzájomné tolerovanie. Vyznávači iných náboženstiev tak mohli vďaka patentu zastávať verejné úrady a funkcie, mohli vlastniť majetok a získať meštianske právo. Tolerančný patent je vo všeobecnosti považovaný za zásadný zákon venujúci sa otázkam slobodného vierovyznania.    

Prvého novembra roku 1781 vstupuje do platnosti ďalší patent z dielne Jozefa II – Patent o zrušení nevoľníctva.

Tento dokument zo sebou prináša zrušenie feudálnych záväzkov vo forme nevoľníctva. Nevoľníctvo nahradilo miernejšie poddanstvo a na základe patentu už neboli poddaní priamo závislí cirkevnej a šľachtickej vrchnosti. Zmena okrem iného znamenala, že poddaní už nepotrebovali súhlas vrchnosti, keď sa chceli odsťahovať z panstva, prípadne, keď chceli uzavrieť manželstvo, ktorá žila mimo panstva. Zásadný zvrat tkvel aj v skutočnosti, že poddaným bolo umožnené sa z ich stavu vykúpiť.

Nepriamym dôsledkom tohto patentu bol nárast vzdelanosti, pretože oveľa viac ľudí mohlo slobodne študovať, a taktiež nárast podnikateľskej činnosti, pretože roľníci mohli odísť do miest, kde sa zamestnali v továrňach, čo výrazne podporilo priemyselnú revolúciu.

Ďalšími reformami, ktoré zásadným vplyvom prispeli k modernizácií krajiny boli:

Tzv. Centralizačné reformy – základom týchto reforiem bolo prepojenie administratívy Uhorskej kancelárie so Sedmohradskou do Kráľovského erárneho úradu v Budatíne. V roku 1784 prebehlo aj sčítanie ľudu alebo dobovo súpis obyvateľstva. Súčasťou týchto reforiem bolo aj zriadenie aj daňového katastra a zrušenie daňových úľav pre šlachtu. Výsledkom centralizačných reforiem bolo aj nové správno-územné delenie Uhorska – uhorské stolice nahradilo 10 dištriktov.

Tzv. Súdne reformy – bol prijatý nový Trestný zákonník a nový Občiansky zákonník. Zásadnou zmenou Trestného zákonníka bolo zrušenie trestu smrti a mučenie. Občiansky zákonník demonštroval rovnosť ľudí pred justíciou a jednotné práva a povinnosti občanov monarchie. Detská práca sa stala nelegálnou.

Jozef II. sa taktiež zasadil o reformy v zdravotníctve a v ozbrojených silách.

Cisár Jozef II. v roku 1790 nečakane zomrel na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov v Rusku proti Osmanskej ríši. K jeho predčasnej smrti tiež prispela aj prepracovanosť. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.

ZOZNAM LITERATÚRY:

Jozef II. [online]. Šľachta – stránka o histórii šľachtických rodov, 19. december 2005. Dostupné online.

KOLEKTÍV AUTOROV. Tvorcovia svetových dejín – Od renesancie po osvietenstvo. [s.l.] : Mladé letá, 2003. ISBN 80-10-00074-4.

SÝKOROVÁ, Darina. Tolerančný patent [online]. Encyklopédia SME, 3. marec 2008. Dostupné online.

HORNIAK, Viliam. 11. Bratislavské vinohradníctvo a Jozef II. [online]. Bratislaveské noviny, 23. marec 2006. Dostupné online.

Virtuálna výstava

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.