Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

IV. Hviezdoslavov Kubín

Dátum pridania: 15.03.2019

Fakty, hodnotenia, spomienky


IV. Hviezdoslavov Kubín 7. – 9. júna 1957

 

„A nebude viac ponížených zbitých,

zmier bratský zvelie; vždy koľkí v práci,

od stola zásluh toľko vstane sýtych.“

Pavol Országh Hviezdoslav

 

Vyhlasovatelia

            Povereníctvo školstva a kultúry

Slovenská koordinačná komisia Ľudovej umeleckej tvorivosti

Slovenský ústredný výbor Československého zväzu mládeže

Slovenská odborová rada

Povereníctvo pracovných síl

 

Z propozícií

Rozsah súťaže

Súťaž má úsek reprodukčný a tvorivý. V úseku reprodukčnom účastníci súťaže (jednotlivci alebo dvojice) môžu sa zapojiť do skupiny v umeleckom prednese poézie (veršíky, rečňovanky, básne, epigramy, úryvky z poém a veršovaných divadelných hier, atď.) alebo do skupiny umeleckého prednesu prózy (slovenské ľudové rozprávky, poviedky, bájky, fejtóny, úryvky z prozaických diel, vlastná tvorba, atď).

V úseku tvorivom, v skupine slovesnej tvorby, účastníci (jednotlivci alebo kolektív) samostatne písomne vypracujú zvolenú tému s tematikou literárnou alebo naučnou.

 

Obsah súťaže

Súťažiaci sú povinní zvoliť si dva úryvky z poézie alebo prózy od dvoch rozličných autorov, a to jeden úryvok zo súčasnej tvorby, druhý úryvok z našej alebo svetovej klasickej literatúry. Umelecký prednes súťažiaceho by nemal byť kratší ako 3 minúty a nie dlhší ako 10 minút. Zvolený úryvok má tvoriť určitý obsahový celok s patričným zakončením – pointou.

Účastníci súťaže v slovesnej tvorbe majú úplnú voľnosť pri výbere tém.

 

Po súťažných kolách na dedinách, v mestách, okresoch a krajoch treba usporiadať prehliadky víťazov vo forme večerov poézie a prózy s literárno-umeleckým programom. Odporúča sa spestriť ich sólovým spevom, hudbou a tancom. Na okresných a krajských prehliadkach vystúpia spoločne aj víťazi v umeleckom prednese poézie, prózy a v slovesnej tvorbe v jazyku maďarskom a ukrajinskom. Dvaja z víťazov celoslovenských prehliadok v jazyku maďarskom a ukrajinskom zúčastnia sa na celoslovenskej prehliadke v Dolnom Kubíne.

Najlepší z víťazov Hviezdoslavovho Kubína 1957 zúčastnia sa na celoštátnej prehliadke v Hronove.

 

Odmeny súťažiacim

Všetci účastníci Hviezdoslavoho Kubína dostanú odznaky.

Víťazi Hviezdoslavovho Kubína stanú sa nositeľmi zlatej, striebornej a bronzovej medaily, dostanú diplomy, prípadne vecné ceny.

 

Účastníci

Zúčastnilo sa 70 súťažiacich v prednese poézie a prózy a 8 v slovesnej tvorbe.

Katarína Minichová, Nina Klimová, Ľubomír Roman, František Králik, Mária Podhradská, Lívia Mocková, Milan Lasica, Július Satinský, Milan Resutík, Viera Stehulová, Juraj Styk, Jolana Mikulášová, Hana Janoušková, Bratislava; Ivan Vízner, Pezinok; Viola Kováčová, Svätý Jur; Soňa Valentová, Trnava; Dana Trnčíková, Malacky; Monika Bolerázska, Drahovce; Júlia Nováková, Nové Zámky; Dobroslava Koričanská, Sereď; Jozefa Mikulášková, Galanta; Anna Kmeťová, Vidiná; Oľga Svetlíková, Hybe; Zuzanna Suchánová, Trenčín; Viera Fričová, Marta Kudláčová, Hlohovec; Otto Vass (maď.), Komárno; Edita Hencová, Levice; Jozef Selka, Tlmače; Anna Balážová, Zlaté Moravce; Karol Petróci, Drahomíra Králiková, Lučenec; Ľuba Macková, Tomášovce; Stanislava Šušlíková, Oščadnica; Elena Cagnárová, Rožňava; Jana Durbáková, Solivar; Ľudovít Havel, Senica; Jozef Mladoň, Klížske Hradište; Rudolf Štencl, Erika Staňáková, Dagmar Dočekalová, Handlová; Jozef Šurina, Ľubietová; Viera Sýkorová, Pavol Katona, Júlia Vicianová, Banská Bystrica; Ján Lukašík, Jarmila Čechmánková, Liptovský Mikuláš; Zuzana Riečanská, Mária Láskavá, Zvolen; Ervín Chalupa, Milan Tuma, Martin; Anna Gubašová, Ružomberok; Vlasta Lipovská, Marianna Kačalubová, Dolný Kubín; Paula Mikšíčková, Považská Bystrica; Alica Jančíková, Žilina; Eva Liskovcová, Turčianske Teplice; Marta Strnisková, Spišská Nová Ves; Magda Demčáková (maď.), Marta Sochorová, Milan Hauliš, Daniela Špaleková, Adela Gáborová, Košice; Ladislav Zahatňanský, Krompachy; Emil Zborovjan, Michaľany; Eva Kušnierová, Oľga Majcherová, Viktória Dugasová, Mária Oriešková, Štefan Oľha, František Sedlák, Jaroslav Sisák (ukraj.), Prešov; Božena Nováková, Spišská Belá; Viera Raslavská, Šarišské Bohdanovce; Peter Vrchovina, Kežmarok; Jozef Bárdoš, Sabinov; J. Bartoník, Sklené; František Gojda, Michalovce; Jarmila Liebscherová (čes.), Prostějov

 

Z hodnotení

Nikde inde v iných krajinách nejestvuje obdobná súťaž v takej intenzite a v takom rozsahu.

Prišli sme s niečím novým, ale čo je v nás hlboko zakorenené.

Tematickým prínosom HK bolo, že sme sa občas mohli započúvať aj do ruských, ukrajinských, českých a maďarských autorov v prednese slovenskom, českom, maďarskom a ukrajinskom.

Oficiálnou a významnou súčasťou HK sú dva literárno-umelecké večery, na ktorých vystupujú víťazi súťaže. Najkrajší prednes sa tu viaže s hudobnými a tanečnými vložkami.

Hviezdoslavov Kubín sa stáva našou národnou pýchou.

Pavol Kameník

 

Hviezdoslavov Kubín zaznamenal oproti rokom predchádzajúcim dve závažné novinky. Účastníci súťaže v prednese poézie nemuseli povinne recitovať jednu báseň Hviezdoslavovu. No slobodnejšia voľba bola málo využitá pre spestrenie repertoáru. Sládkovič, Botto, Hviezdoslav, Krčméry, Smrek, Kostra, Horov, Mihálik a ešte dve-tri mená súčasných básnikov – to bol úzky profil našej poézie. Namiesto rozprávok a povestí viacerí malí prednášači pasovali sa s nepriliehavými textami našej socialistickej literatúry. Znamenitá Dana Trnčíková dala skvelú lekciu recitátorom a tým ich usmerňovateľom, čo ľudovú tvorbu nepovažovali za vhodnú na celoslovenskú prehliadku.

Kostrov Javorový list z Jasnej Poľany, Horovove Kysuce, Mihálikov Spev nad kolískou a Spievajúce srdce, i Žáryho Cesta sú básne bezosporu významné, ale počujeme ich, či vystupujú básnici na večierkoch poézie, či sa koná nejaká slávnosť, či vysielajú pásmo v rozhlase, či sa pozrieme do čítaniek a antológií.

Druhá novinka: boli prizvaní aj autori najlepších príspevkov do súťaže v samostatnej literárnej tvorbe (Slavkovská, Grznár, Žáčková, Hatrík, Valšík, Ďurčeková a i.). Kubín sa tak môže stať ohniskom podnetov pre najmladších básnikov a prozaikov.

Ján Poliak

 

V prednese poézie triumfovala tvorba P. O. Hviezdoslava, ale skoro sa zabudlo na poéziu Kráľa, S. Chalupku a I. Kraska. V prednese prózy sa tohto roku prvý raz objavili aj ukážky zo svetovej literatúry. Načim však ešte väčšmi propagovať prednes prózy a monológov, aby bol úmerným partnerom prednesu poézie.

Vysoké školy všetkých smerov nevenovali súťaži žiadanú starostlivosť. Jedinou výnimkou bola Filologická fakulta VŠP v Prešove.

Rovnako možno kladne hodnotiť oproti minulým rokom aj seminár o prednesovom umení. Hlavný referát Vlada Durdíka, člena činohry Národného divadla bol vyčerpávajúci a mocne zapôsobil obsiahly príspevok národného umelca Andreja Bagara.

Vyhodnotenie Hviezdoslavovho Kubína 1957

 

Patrilo k najmocnejším zážitkom všetkých účastníkov, že mohli v svojom strede uvítať básnika Jána Kostru, Vojtecha Mihálika, Pavla Horova, Ctibora Štítnického, Štefana Žáryho, spisovateľa Alfonza Bednára a Ruda Morica, príjemne a užitočne stráviť s nimi večer (7. VI.) na posiedke. Opätovná prítomnosť obľúbenej rozprávačky z rozhlasu Viery Bálinthovej napĺňala radosťou deti a ich matky.

Malá Macková je veľmi nadanou recitátorkou, ktorá v opaku k ostatným vyniká jemnou prirodzenosťou podania, pochopiteľne, detského, čo sa napr. prejavuje v melódiách dialógov, v ktorých sa uplatňuje ešte jej primeraná detská naivita.

Ervín Chalupa patril k najväčším prekvapeniam. Dialógy v Jánošikovej skale zvádzajú k siláctvu i dospelých recitátorov, ale mladý Chalupa vedel si zvoliť správny tón i silu, primeranú básni i svojmu veku a naturelu. Ešte lepší a pôsobivejší bol v Detvanovi, kde na svoj vek majstrovsky vystihol atmosféru na salaši a charakter odhodlaného, až opovážlivo smelého Martina i pochybovačného a opatrného Janka Zvalovie.

Lanský víťaz Ľubomír Roman toho roku zaostal za svojím lanským výkonom. Jasné, prirodzené podanie bez najmenšieho vonkajšieho pátosu ostáva vždy Romanovou prednosťou, ale upadal až do hovorovej melódie, strácal sa mu vnútorný rytmus básne, unikla mu krása verša, nezachovával melodickú líniu a vybočoval z jednotného podania Filúzovej charakteristiky.

Lasica zaslúžene získal prvú cenu vďaka vzácnému nadaniu i statočnej pracovitosti. Disponuje vyspelou rečovou kulturou, vie hlboko prenikať do podstaty, zmyslu básne a stvárňovať ju prenikavo vnútorne i zvonka. Používa mierne, dobre volené účinné gesto, no inokedy (v Kysuciach) upadol do kŕčovitého, nervózneho výrazu (najmä zaťaté päste). Farbou hlasu i artikulovaním hlások pripomína Budského. Väčšmi si ceníme prednes Krvavých sonetov, kde sa chvel, žialil, hneval i rozhorčoval nad barbarstvom vojny vedno s géniom autora a prevrúcne vylieval svoju túžbu po mieri v závere. No aj tak mu treba vyčítať prudké tempo.

Dana Trnčíková a jej podanie ľudovej balady patrí k tomu najlepšiemu, čo sa u nás vytvorilo v recitačním umení. Jej jemný hlas sa s najväčšou tvárnosťou prechvieval tragikou príbehu nešťastných detí. Dokonale narába vetnou melódiou, ktorú v ťažkých refrénech rozohrala do nedosiahnuteľnej virtuozity. V Trnčíkovej prejave sa preukázalo, koľko dosiaľ nevyužitých významových a hudobných možností skrýva v sebe slovenská vetná melódia.

Štefan Oľha na každom zo štyroch Kubínov získal svojím nadaním a prepracovaným výkonom I. cenu. Toho roku to bolo najmä za originálne, veľmi vtipné a vkusné podanie Mňačkových satirických básní, ktorými vyvolal hotové búrky nadšenia. Oľhov výkon sa vymyká z bežného prednesu originálnym prístupom, smelosťou výberu básne i vynachádzavosťou tvárnych prostriedkov. Úsporným gestom, malým pohybom vie nečakane oživiť a dramaticky vystupňovať autorský text do pôsobivého účinku. Vyspelú techniku musí však rozvíjať starostlivosťou o vzornú spisovnú výslovnosť.

Známy, dosť často recitovaný úryvok Zahatňanský podal novým, osobitným spôsobom, s uplatnením cenných skúseností z divadla, jemne zladených s požiadavkami prednesu poézie. Dokonale vedel vystihnúť atmosféru na súde, vytvoriť výbornú charakteristiku prézesa (predsedu) súdu i Čajku. Jeho podanie tlmočilo pravú epickú šírku i s jej pokojom. Na zvýraznenie situácie vhodne použil mierne, rozvážne vedené gesto.

Vlado Uhlár

 

U starších ročníkov, hlavne v III. kategórii bolo badať kopírovanie prednesu našich najlepších recitátorov Záborského, Hubu, Pántika, Kráľovičovej, i keď by bolo oveľa ľahšie nájsť si vlastný výraz, prednes, ako to urobil vari najlepší z tohoročného HK vôbec Milan Lasica z Bratislavy, ktorý očaril Horovovými Kysucami, prednesom, prirodzenosťou a prežitím obsahu.

M. Plištilová

 

Zo spomienok

Od malička som rád čítal, recitoval, zúčastňoval sa na súťažiach, okresných, krajských, a tak tesne pred maturitou v máji 1957 som sa dostal na Hviezdoslavov Kubín. Bolo to v akademickom týždni. Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok. Tam som na vlastné oči uvidel živých básnikov, ktorých som poznal iba z učebníc, rozprával sa s nimi, hercov, ktorých som počul iba v rozhlase a nikdy nevidel (televízia vtedy ešte nebola), rovesníkov z celého Slovenska aj vysokoškolákov. Bolo to obdobie po 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, po odsúdení kultu osobnosti. Všetci žili v akejsi nádeji. A tam som sa stretol aj s Pištom Oľhom. Poznali sme sa zbežne z prešovského korza, ale v Kubíne sme sa skamarátili.

Jaroslav Sisák

 

Víťazi

Prednes poézie

I. kategória – 1. – 5. ročník všeobecnovzdelávacích škôl (dnešných základných škôl)

  1. Ľuba Macková, Tomášovce – Elena Čepčeková: Vianoce, Ľudmila Podjavorinská: Noviny
  2. Viera Fričová, Hlohovec – Samuil Maršak: Knihy, Pavol Országh Hviezdoslav: Kvietky
  3. Katarína Minichová, Bratislava – Ľudmila Podjavorinská: Jožkov žart, Výplata

Soňa Valentová, Trnava – Pavol Országh Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie, Andrej Plávka: Ja, Ferko Janík z Malužinej

 

II. kategória – 6. – 8. ročník VVŠ

  1. Ervín Chalupa, Martin – Andrej Sládkovič: Detvan, Štefan Krčméry: Jánošíkova skala
  2. Ľubomír Roman, Bratislava – Mária Rázusová-Martáková: Umenie života, Ľudmila Podjavorinská: Filúz a víly
  3. Dobroslava Koričanská, Sereď – Pavol Országh Hviezdoslav: Bútora a Čútora, Elena Čepčeková: Desaťročná Zuzka

 

III. kategória – 9. – 11. ročník jedenásťročných škôl (dnešných gymnázií), pedagogické, osvetové a odborné školy, učilištia a vojenské školy

  1. Milan Lasica, Bratislava – Pavol Országh Hviezdoslav: Krvavé sonety, Pavol Horov: Kysuce
  2. Dana Trnčíková, Malacky – Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena, Ľudová balada: Rabovali Turci
  3. Drahomíra Králiková, Lučenec – Krista Bendová: Verše hnevu, Andrej Sládkovič: Detvan

Čestné uznanie: Mária Oriešková, Prešov – Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena, Július Lenko: Mojim žiakom

 

IV. kategória – poslucháči vysokých škôl

  1. Štefan Oľha, Prešov – Maxim Gorkij: Dievča a smrť, Ladislav Mňačko: Bubny a činely

Čestné uznanie: Júlia Viciánová, Banská Bystrica

 

V. kategória – robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia

  1. Ladislav Zahatňanský, Krompachy – Pavol Orságh Hviezdoslav: Hájnikova žena
  2. Hana Janoušková, Bratislava – Vojtech Mihálik: Spev nad kolískou, Pablo Neruda: Ať procítne dřevorubec
  3. Lívia Mocková, Bratislava – Vojtech Mihálik: Kronika, Ján Botto: Žltá ľalia

Vlasta Lipovská, Dolný Kubín – P. O. Hviezdoslav: Ráchel

Čestné uznanie: Viera Sýkorová, Banská Bystrica, Magda Demčáková, Košice, Jozef Šurina, Ľubietová, Ľudovít Havel, Senica

Porota: Elena Sumarová, Ján Kostra, Vojtech Mihálik, Ctibor Štítnický, Viera Smreková, Bratislava; Mária Uhlárová, Ružomberok, Helena Majerová, Košice

 

Prednes prózy

I. kategória

  1. Milan Hauliš, Košice – Nikolaj Nosov: Uhorky, Mária Rázusová-Martáková: Ako Janko kŕmil vtáčiky
  2. Oľga Svetlíková, Hybe – Martin Rázus: Maroško, Fraňo Kráľ: Čenkovej deti
  3. Anna Kmeťová, Vidiná – Terézia Vansová: Paľko Šuška, Fraňo Kráľ: Jano

 

II. kategória

  1. Edita Hencová, Levice – Fraňo Kráľ: Roztomilý chlapeci, Valentin Katajev: Belie sa plachta osamelá
  2. Mária Podhradská, Bratislava – Terézia Vansová: Kto si ženu neslúcha, Margita Figuli: Mladosť
  3. Viola Kováčová, Svätý Jur – Margita Figuli: Mladosť, Peter Jilemnický: Rozprávka

 

III, kategória

  1. Július Satinský, Bratislava – Jaroslav Hašek: Klub bibliofilov, Charles Dickens: Oliver Twist
  2. Anna Balážová, Zlaté Moravce – Marie Pujmanová: Život proti smrti, Peter Karvaš: Pán Hilarius a voľby
  3. Milan Tuma, Martin – Jozef Gregor Tajovský: Na chlieb, Vladimír Mináč: Súd

 

IV. kategória

  1. František Sedlák, Prešov – Gustáv Zechenter-Laskomerský: Na vakácie

 

V. kategória

  1. Jarmila Čechmánková, Liptovský Mikuláš – Peter Karvaš: O výchove, Eric Knight: A najmä toto…

 

Porota: Viera Bálinthová, Vlado Durdík, Ján Mader, Štefan Pleško, Bratislava, Ľudo Petrovský, Martin

 

Slovesná tvorba

1. Ľudmila Ďurčeková, Bratislava

2. Cyril Valšík, Bratislava

Juraj Hatrík, Bratislava

 

Porota: Štefan Drug, Dr. Zlatko Klátik, Rudolf Móric, Vladimír Petrík, Ján Poliak, Alfonz Pochylý

 

Zdroje

Vyhlásenie Hviezdoslavovho Kubína 1957. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Zoznam účastníkov pre IV. Hviezdoslavov Kubín. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Zoznamy členov jednotlivých kategórií. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Členovia porôt Hviezdoslavovho Kubína 1957. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Programový bulletin. Red. Štefan Pleško. Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti, Bratislava, 1957. Slovenský národný archív

Literárno-umelecký večer víťazov – programy. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Víťazi Hviezdoslavovho Kubína 1957. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Vyhodnotenie Hviezdoslavovho Kubína 1957. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Ján Poliak: O Hviezdoslavovom Kubíne 1957, Mladá tvorba, 8-9/1957.

Pavol Kameník: Na okraj Hviezdoslavovho Kubína 1957, Pravda, 14. 6. 1957.

M. Plištilová: A nebude viac ponížených zbitých, Smena 14. 6. 1957.

Vlado Uhlár: Hviezdoslavov Kubín 1957. In: Ľudová tvorivosť, 7. roč., 8-9/1957

Matúš Oľha: Cesty Hospodinove sú nevyspytateľné. Rozhovor s Jaroslavom Sisákom. In: Slovenské divadlo, 2-3/2009

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.