Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

III. Hviezdoslavov Kubín

Dátum pridania: 14.03.2019

Dokumenty, fakty, hodnotenia


III. Hviezdoslavov Kubín 11. – 13. mája 1956

 

Vyhlasovateľ: Povereníctvo školstva, Povereníctvo kultúry

Miesto: Dom osvety, Dolný Kubín

 

Z propozícií súťaže

Poslanie:

účinnejšie pôsobiť na výchovu ľudí;

oživiť veľkú tradíciu ľudového rozprávania;

rozšíriť počet krúžkov umeleckého slova v divadelných súboroch;

oboznamovať obecenstvo s dielami minulosti aj so súčasnou literatúrou;

pestovať v ľuďoch lásku a vzťah k správnej slovenčine;

využiť významné jubileá (100. výročie smrti Ľudovíta Štúr, 80. výročie smrti Janka Kráľa, 80. výročie narodenia Ivana Kraska a s75. výročie smrti Jána Botta);

napomôcť aktivizácii kultúrneho života na dedinách, organizovať na dedinách literárne večery.

 

Súťaží sa v štyroch skupinách

a) prednes poézie

b) prednes prózy

c) prednes monológov

d) ľudové rozprávanie

Súťažiaci musí predniesť dve diela zo svojho repertoáru.

 

Časový plán súťaže

V čase od 1. novembra 1955 až do okresného kola musí absolvovať účastník súťaže najmenej tri vystúpenia pred obecenstvom, pred krajským kolom päť vystúpení (na slávnostiach, estrádach, večeroch poézie, pred divadelným alebo bábkovým predstavením, na čitateľských besedách alebo rozličných iných verejných podujatiach). Odborné poroty navrhujú do celoštátneho kola z každej kategórie 1 – 3 recitátorov, v Bratislave až do päť súťažiacich.

Celoslovenská porota navrhne z víťazov celoštátnej prehliadky v jednotlivých skupinách najlepších desať na celoštátnu prehliadku v Jiráskovom Hronove, ktorá sa uskutoční v auguste 1956.

 

Zásady hodnotenia

a) Výber súťažného programu

b) Celkový repertoár (nielen súťažné vystúpenie)

c) Pochopenie a správne vyjadrenie myšlienky diela

d) Presvedčivosť prednesu

e) Kultúra reči

f) Verejná kultúrno-politická činnosť sólistu

 

Účastníci

Umelecký prednes poézie – 86 recitátorov (31 žiakov, 25 učiteľov a 30 účastníkov ĽUT)

Umelecký prednes prózy – 36 recitátorov (31 žiakov a 5 účastníkov ĽUT)

Recitátori

Eva Sedláčková, Kuna Penevovová, Lýdia Eichingerová, Ivan Balaj, Eva Nováková, Mária Podhradská, Bratislava; Alžbeta Kalabová, Zdena Turčanová, Trenčín; Ľudovít Havel, Senica; Elena Markovičová, Vysoká pri Morave; Mária Volková, Daniela Klingová, Trnava; Ján Lukašík, Jarmila Čechmánková, Liptovský Mikuláš; Jozef Magerčák, Tvrdošín; Elena Siebertová, Irena Vitalajová, Žilina; Jozef Šurina, Ľubietová; Pavol Katona, Radvaň nad Hronom; Oľga Pumelová, Viera Sýkorová, Eva Niklová, Banská Bystrica; František Ondruš, Prievidza; Marta Ferancová, Poltár; Vilma Hurajová, Veľký Šariš; Mária Hudáková, Jozef Sekerák, Rudolf Zvoda, Eduard Orgonáš, Prešov; Viktor Weiser, Štefan Lubanc, Michalovce; Mária Sochorová, Edita Kornietová, Elena Maľudová, Košice; Mária Kupčová, Horné Klačany; Jarmila Gajdošová, Donovaly;, Milan Kopčány, Muráň; Tatiana Sečová, Komjatice; Viera Raslavská, Šarišské Bohdanovce; Edita Greššová, Holíč; Eva Machová, Jelšava; Alžbeta Taslerová, Sabinov; Ján Kapolka, Ružomberok a ďalší

 

Z hodnotení

Vďaka aktívnej účasti renomovaných slovenských básnikov v porotách na hodnotení a na besede s recitátormi a obecenstvom stalo sa toto ústredné kolo veľmi príťažlivým, poučným a bola z neho aj spoločenská udalosť prvého významu. Trochu sklamala kategória poslucháčov vysokých škôl, kde súťažili iba štyria recitátori, medzi nimi aj básnik Ľubomír Feldek (recitoval od Sama Chalupku báseň Branko).

Vladimír Uhlár

 

Od čias štúrovských nebolo dosiaľ takého záujmu o prednesové umenie. Niet pochýb, že že zásluhu o tento rozkvet si získala skvelá škola bratislavských hercov. Záborský, Kráľovičová, Huba, Chudík, Durdík a s nimi ďalší umelci. Za organizačné podchytenie záujmu o recitačné umenie patrí vďaka akcii Ľudovej umeleckej tvorivosti a nášmu školstvu. Nie je celkom isté, či by bol tohoročný Hviezdoslavov Kubín s jeho rozpätím a značnou umeleckou výškou, keby nebolo novej slovenskej recitačnej školy.

Zaslúžili sa o to najmä víťazi: martinská Chalupová recitovala neobyčajne pôsobivo, s dokonalým umením slova, hoci aj niečo viac divadelne. No bratislavský Strážnický, lanský víťaz, toho roku zaostal. Mor ho! nie je báseň pre jeho možnosti. Z vysokoškolákov zvíťazil po tretí raz Oľha, najmä za pôvodnosť výberu a dokonalé podanie Fabryho satirickej básne (no v Kysuciach bol málo rozmanitý, chýbala mu živá veselosť a hrdé sebavedomie). Maličká Ľubica Macková skvostným detským spôsobom prirodzene, živo a veľmi pôvabne recitovala z Rázusovej-Martákovej. Vyzdvihnúť treba vhodnosť jej výberu básní pre dieťa tohto stupňa. Podobný úspech mal bratislavský Roman, najmä prežitým, živým a priliehavým podaním Plávkovej básne. Žiaci z týchto kategórií trpeli zväčša neprimeraným výberom nevhodným pre deti ich veku, preto často recitovali ako už dospelí a veľmi učení, málo detsky bezprostredne (malá Valentová z Trnavy napr. recitovala z Hájnikovej ženy monológ šialenej Hanky).

Robotník z Ľubietovej si iste zaslúžil vysoké zhodnotenie pôsobivým podaním rozsiahleho úryvku z Hájnikovej ženy (Čajka pred súdom). Nezvalov Spev mieru pochopiteľne nevie vyvolať taký silný zážitok ako dramatická scéna, no jeho prednes Ivanom Balajom, pracovníkom Československého rozhlasu, treba označiť za to najlepšie, čo priniesol III. Hviezdoslavov Kubín.

Z veľkého počtu recitátorov vynikol (okrem ocenených) Ľ. Havel zo Senice (recitoval od Mihálika Neumriem na slame), no znamenitými recitátormi sa ukázali aj Magerčák z Trstenej, Velšicová z Partizánskeho, Katona z Brezna, inž. Hudoba (recitoval veľký monológ Jánošíka z drámy Rázusovej-Martákovej).

Súťaž v umeleckom prednese prózy musela prebiehať súčasne s poéziou v inej miestnosti. Fluktuácia obecenstva z jednej miestnosti do druhej (zreteľne sa dávala prednosť počúvaniu poézie) iba rozrušovala súťažiacich. Takýmto činom prednes prózy sa dostal na druhú koľaj. A upevňovala sa nesprávna mienka o druhoradosti tohto druhu prednesu.

Na seminári sa mala riešiť otázka oživenia a oprávnenosti zborovej recitácie v súvislosti s vystúpením recitačného zboru Jedenásťročnej strednej školy v Ružomberku (na slávnosti vyhlásenia výsledkov). Zbor vedený učiteľom Milošom Dunajom, veľmi pôsobivo predniesol rozsiahly úryvok z Poničanovej básne Divný Janko.

Celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy navonok sa reprezentovala dvoma literárnoumeleckými večermi, , v sobotu (12.) večerom klasickej poézie a prózy a v nedeľu (13.) večerom súčasnej poézie a prózy. Literárny program vhodne sa dopĺňal hudobnými a spevnými číslami.

Vlado Uhlár

 

Zo spomienok

Študentskí recitátori, naši konkurenti – boli voči nám „ostrieľaným“ členom Detskej rozhlasovej dramatickej družiny v nevýhode. Účinkovanie v rozhlase nás naučilo pracovať so slovom, takže konkurencia bola hendikepovaná. My (Peter Mikulík, Zuzka Jariabková, Ľubo Roman, ja i ďalšie rozhlasové deti) sme boli vlastne poloprofesionáli. Ale i tak ma v roku 1956 pobil študent tretieho ročníka jedenásťročenky v Rimavskej Sobote Paľo Bazovský, významný slovenský gynekológ, s ktorým sa priatelím od čias nášho prvého stretnutia na Hviezdoslavovom Kubíne.

V roku 1956 som maturoval na 1. jedenásťročnej strednej škole v Bratislave. Desiatu triedu tejto školy navštevovala Lucia Poppová, sčítaná, vtipná a krásna deva, ktorú som platonicky miloval, a s ktorou sme si požičiavali knižky slovenskej i českej poézie (Wolkra, Šrámka, Nezvala, Smreka). V tom čase sa v mori tendenčnej lyriky objavili Mihálikove Dialógy, ktoré nás očarili a naučili sme sa ich naspamäť. Presvedčil som ju, aby pricestovala do Kubína na Večer víťazov. Organizátorov som zrejme presvedčil, aby nás zaradili do programu ako krátky recitačný duet. Týmto osvedčujem, že svetová sopranistka Lucia Poppová predniesla na treťom ročníku HK s mojou maličkosťou Dialógy Vojtecha Mihálika.

Karol Strážnický

 

V roku 1957 (správne 1956, pozn. red.) sme sa stali s Ľubom Romanom víťazmi recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín a z Kubína nás doviezli do Bratislavy tatraplánom vtedajšieho povereníka školstva Ernesta Sýkoru. Hneď som sa stal predsedom ČSM a profesor Vojtech Lajoš ma nútil recitovať ešte aj na chémii!

V Dolnom Kubíne zaviala víťazná zástava Bratislavy. Prebili sme v umeleckom prednese všetky recitátorské esá z Liptova, Oravy a Turca.

Július Satinský

 

Na koniec som si nechal epizódu so spolurodákom a rovesníkom Ferom Sedlákom. Od detstva sme hrávali divadlo aj recitovali. Vždy bol výborný. A vždy sme žili v tom istom kraji a súťažili v tej istej kategórii, odkiaľ mohol postúpiť iba jeden. Ale do Kubína sme chceli postúpiť obidvaja. Dohodli sme sa tak, že Fero sa rozhodol pre prózu. Oplatilo sa. Ostala po ňom v Kubíne hlboká stopa.

Štefan Oľha

 

Nejprve jsme se vydali s Rudolfem Pogodou, tehdejším krajským inspektorem kultury, a s ředitelem Krajského domu osvěty prof. Vladimírem Přikrylem na Slovensko, do Dolného Kubína, podívat se, jak tam bratři za Váhem dělají Hviezdoslavův Kubín.

Šest kategorií soutěžilo v uměleckém přednesu – a byl to zázrak. Děti, mládež, hoši a děvčata, všichni již vítězové okresních a krajských kol soupeřili zde udatně o věnec slávy v jedné z nejušlechtilejších disciplin – v uměleckém přednesu.

Spanilá oravská krajina dávala rámec veškeré té kráse, sladká a melodická slovenská řeč, nadšení účinkující a nadšení diváci a posluchači, starší i mladší básníci, vynikající slovenští herci, všechno to jakoby stavělo klenby vznešeného chrámu.

Jarmila Liebscherová

 

Víťazi

Poézia

I. kategória

1. Ľubica Macková, Halič – Mária Rázusová-Martáková: Pieseň o Váhu, Ranená breza

2. Mária Košťálová, Lokca – Ján Botto: Smrť Jánošíkova, Mária Rázusová-Martáková: Kniha

3. Oľga Majcherová, Prešov – Ján Botto: Smrť Jánošíkova, Pavel Horov: Mame

 

II. kategória

1. Ľubomír Roman, Bratislava – Andrej Plávka: Ja, Ferko Janík z Malužinej, P. O. Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie

2. Sidónia Tomeková, Vrútky – Pavol Országh Hviezdoslav: Ó, mládež naša, Zuzanka Hraškovie

3. Mária Strnádková, Zlaté Moravce – Andrej Plávka: Ja, Ferko Janík z Malužinej, Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu

 

III. kategória

1. Zuzanna Jariabková, Bratislava – Andrej Sládkovič: Detvan, P. O. Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie

2. Eva Chalupová, Martin – P. O. Hviezdoslav: Ežo Vlkolinský, Andrej Sládkovič: Detvan

3. Ján Boháčik, Banská Bystrica – Andrej Sládkovič: Detvan, P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena

 

IV. kategória

1. Pavol Bazovský, Rimavská Sobota – Vojtech Mihálik: Spievajúce srdce, P. O. Hviezdoslav: K vám, urodzeným veľkomožným

2. Silvia Söhnelová, Hlohovec – Vojtech Mihálik: Spev nad kolískou, Ľudmila Podjavorinská: Filúz a víly

3. Karol Strážnický, Bratislava – Ján Botto: Smrť Jánošíkova, Samo Chalupka: Mor ho!

 

V. kategória

1. Štefan Oľha, Prešov – Pavol Horov: Kysuce, Rudolf Fabry: J P P

2. neudelené

3. Oktávia Müllerová, Bratislava – Andrej Sládkovič: Marína, Ján Botto: Margita a Besná

 

VI. kategória

1. Jozef Šurina, Ľubietová – P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena

2. Ivan Balaj, Bratislava – Vítězslav Nezval: Spev mieru

3. Ján Lukašík, Liptovský Mikuláš – Štefan Krčméry: Jánošíkova skala

 

Zvláštne uznania – Jarmila Čechmánková, Liptovský Mikuláš; Mária Sochorová a Valent Podolinský, Košice; Eva Sedláčková, Bratislava; Jozef Sekerák, Bretejovce; Viera Sýkorová, Banská Bystrica; Zdena Turčanová, Trenčín

 

Odborná porota: Mikuláš Huba, Elena Sumarová, Vojtech Mihálik, Dr. Ján Jamnický, Milan Gabriš, Ján Hudec

 

Próza

I. kategória

1. Elena Šebová, Bratislava – Mária Jančová: Rozprávka starej matere, ľudová rozprávka Kubov zajac

2. Mariana Štepitová, Martin – Ladislav Nádaši-Jégé: Okuliare starej mamy, Mária Rázusová-Martáková: Junácka pasovačka

3. Viktória Dugasová, Prešov – Alexander S. Puškin: O rybárovi a rybke, Mária Jančová: Rozprávky starej matere

 

II. kategória

1. neudelené

2. Ľuba Kráľovičová, Vrútky – Fraňo Kráľ: Čenkovej deti, J. Kurilová: Teta Dora

3. Vlasta Oravcová, Zvolen – Jozef Gregor-Tajovský: Mamka Pôstková, Božena Slančíková Timrava: Ťapákovci

 

III. kategória

1. Július Satinský, Bratislava – Peter Jilemnický: Kronika, Karel Čapek: Právny prípad

2. Anna Balážová, Zlaté Moravce – Peter Jilemnický: Kronika, Jiří Marek: Hovorí matka

3. Milan Stano, Ružomberok – Peter Jilemnický: Kronika, Martin Kukučín: Rysavá jalovica

 

IV. kategória

1. Juraj Styk, Bratislava – Július Fučík: Reportáž spod šibenice, Peter Karvaš: O mašine a stavebnej správe

2. Bohuš Chmelík, Trnava – Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie, Maxim Gorkij: Matka

3. Anna Mlynárová, Rimavská Sobota – Marie Pujmanová: Život proti smrti, Terézia Vansová: Rimava – riava

 

V. kategória

1. František Sedlák, Prešov – Ľudovít Štúr: Reč z 21. 12. 1847, Jonáš Záborský: Faustiáda

 

VI. kategória

1. František Ondruš, Prievidza – Ľudovít Štúr: Úryvky o slovenčine

2. Jarmila Čechmánková, Liptovský Mikuláš – Jozef Tallo: Rozprávka o repe

3. Etela Siebertová, Žilina – J. Pantelejev: Písmenko „Ty“

 

Odborná porota: Juraj Koutun, Viera Bálinthová, Ľudovít Petrovský, Štefan Pleško

 

 

Výsledky celoštátneho súťažného kola v umeleckom prednese poézie, prózy 26. Jiráskov Hronov v dňoch 24. - 25. 8. 1956

 

V prednese poézie bolo 21 účastníkov, z toho 9 Slováci

1. Silvia Söhnelová – Ľudmila Podjavorinská: Filúz a víly

1. Jozef Šurina – P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena

2. Eva Vavrušková – Jan Neruda: Palko jede

3. Ivan Balaj – Vítězslav Nezval: Spev mieru

3. Štefan Oľha – Rudolf Fabry: J P P

 

V prednese prózy bolo 11 účastníkov, z nich 4 zo Slovenska

1. Jarmila Čechmánková – J. Marek: Hovorí matka

2. Petr Železný – Henrik Sienkiewicz: Honzík muzikant

 

Zdroje

Súťaž ľudovej umeleckej tvorivosti v umeleckom prednese a v ľudovom rozprávaní 1955-56. Orig. dok. Bratislava, Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti, 1955. Slovenský národný archív.

Zápisník 50. Hviezdoslavovho Kubína. Zost. Jaroslava Čajková. Národné osvetové centrum, Bratislava, 2004. ISBN 80-7121-243-1.

Július Satinský: Polstoročie s Bratislavou. Marenčin PT, Bratislava, 2002. ISBN 80-88912-33-4.

Jarmila Liebscherová: Wolkrův Prostějov a jeho založení, in: Prostě Prostějov. 40 let ve městě s poezií. Wolkrův Prostějov 1957 – 1996. IPOS – ARTAMA, Praha, 1997. ISBN 80-7068-101-2.

Víťazi Hviezdoslavovho Kubína 1956. Orig. dok. Slovenský národný archív.

Tak prišla k nám poézia. Pamätnica k XXV. Hviezdoslavovmu Kubínu. Vydavateľstvo Obzor, Bratislava, 1980. 65 – 061 – 80. 02/59

V. U.: III. Hviezdoslavov Kubín. In: Ľudová tvorivosť, 6. roč., 7/1956