„O Ďuri sa všetko pobúri.“ Deň Juraja, 24. apríla, je posledným z dní, ku ktorému sa viažu jarné zvyky. V minulosti predstavoval deň, kedy sa definitívne konči...

Striedanie ročných období je prirodzeným javom, ktorý intenzívne ovplyvňuje život ľudí aj v súčasnosti. Roľníci v minulosti vnímali predovšetkým dva striedajúc...

Bláznivé obdobie ukončujúce zimu plné zábav, svadieb, zabíjačiek a maskovaných sprievodov vrcholí tzv. posledným fašangom – posledné trojdnie fašiangov (od ned...

Naprieč celým svetom medzi rôznymi kultúrami nachádzame rôzne druhy masiek. Ich existencia je spojená s jestvovaním a vývojom ľudskej civilizácie a kultúry. Me...

Sviatok troch kráľov, ktorý pripadá na 6. januára, ukončuje obdobie novoročia, ale i etapu roka, ktorú ľudia považovali za temnú, neznámu či magickú. Svetlo op...

Oslavy, ktoré sa spájajú s ukončením starého roka a príchodom toho nového, tak ako ich poznáme dnes, sú pomerne novou záležitosťou. Bujaré oslavy v noci na pre...

Oblátky Dôležitou súčasťou, ktorá nesmela chýbať na štedrovečernom stole, boli oblátky. Tie tradične pripravoval obecný učiteľ. Suroviny potrebné na prípravu m...

V mnohých domácnostiach sa už rozžiarili ozdobené stromčeky. V procese príprav na Vianoce rozvoniavajú koláče a pochutiny, ktoré nesmú chýbať na štedrovečernom...

Deň Lucie, 13. december, je posledným a najvýznamnejším stridžím dňom. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol práve deň Lucie považovaný za najkratší, a t...

Sviatok svätého Mikuláša, 6. december, sa odpradávna spájal s vierou v bohatstvo, prosperitu a úspešný obchod. Aj z tohto dôvodu obchodníci radi uzatvárali obc...

Podobne ako v iné stridžie dni ani na Barboru, 4. decembra, nebolo dovolené párať a priasť. Ak by ženy párali, dobytok by v ďalšom roku tiež páral (klal). Žens...

S týmto stridžím dňom sa nespájajú až také veľké obavy pred negatívnymi silami. V súvislosti s Ondrejom, 30. novembrom, si ľudia tradovali predovšetkým pranost...

Prvým zo série stridžích dní je deň Kataríny - 25. november. V tento deň sa konali posledné zábavy pred adventom – časom pokoja. Vo svojich zbierkach z 19. sto...

Obdobie pred slnovratom ľudia vnímali ako čas, kedy zlo nadobúda prevahu nad dobrom, a preto sa pomocou rôznych ochranných prostriedkov, rastlín, znakov či mag...

Hoc je Slovensko rozlohou neveľká krajina, určovanie presného začiatku ročných období v ľudovom kalendári v minulosti vychádzalo predovšetkým z jej geograficke...

Snaha chrániť sa a pokusy „ovládať“ samotný osud vrcholia v období pred zimným slnovratom, a preto je jeseň obdobím bohatým na rôzne magické úkony a zvyky. Med...

Jesenná alebo septembrová rovnodennosť je astronomickým začiatkom jesene a dňom, kedy je na celej zemeguli (okrem zemských pólov) deň rovnako dlhý ako noc. Pre...

Oberačkové slávnosti sú súčasťou vinohradníckych regiónov od nepamäti. Podobne ako pri žatve obilia a dožinkách, doniesli na záver oberačky mladí, ktorí pomáha...

Oslavy ukončujúce zber úrody zaznamenávame už v predkresťanskom období a s rôznymi lokálnymi odlišnosťami ich môžeme pozorovať až dodnes. Tieto oslavy spájali ...

Obdobie začiatku leta je po celom svete sprevádzané rôznymi obradmi a zvykmi, ktoré sa spájajú s kultom ohňa a slnka. Slovanská kultúra nebola výnimkou, dokonc...

  Termín slávenia veľkonočných sviatkov nie je stály a mení sa každý rok. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Má však ustálený deň ...

  Jedným z takýchto bohov bola aj Morena, staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Najstarším zvykom bolo symbolické zničenie Moreny (alebo Marmurieny, v niektorých...

Jedným z najzaujímavejších období, kedy navštíviť Slovensko, je určite obdobie fašiangov. Bláznivé dni, oslavy či pochôdzky masiek sú plné farieb, bujarej zába...