Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Fašiangy

Dátum pridania: 07.02.2020

Hádam najzaujímavejším obdobím, kedy navštíviť Slovensko, je pre turistov určite obdobie fašiang. Oslavy hýria farbami, maskami a bujarou zábavou, ktorou sa tento sviatok vyznačuje.


História fašiang siaha až do obdobia dávnej minulosti, pričom mnohé zvyky majú svoj antický pôvod v slávnostiach, ktoré sa nazývali saturnálie, bakchanálie alebo liberálie. Samotné slovo fašiangy pochádza z nemeckého slova Faschang, čo znamená výčap a posledný nápoj, ktorý symbolizoval nadchádzajúci pôst pred Veľkou nocou. Najmä v minulosti sa tento pôst bral veľmi vážne a aj preto mali byť fašiangy dňami hojnosti a bujarej zábavy. Na našom území je od veľkomoravského obdobia, t. j. od 9. storočia známy starý názov mjasopust.

 

Dnes sa fašiangy oslavujú vo všetkých spoločenských vrstvách, avšak môže sa líšiť spôsob osláv. V mestách sa toto obdobie oslavuje navštevovaním plesov a bálov, keďže sa nadväzuje na plesovú sezónu. Na dedinách sa fašiangy oslavujú tradičnejšie, a to obchôdzkami a zábavami, ktoré vrcholia na spoločnej zábave v krčme, kde sa hoduje na zozbieraných potravinách. Výnimkou nie sú ani zabíjačky, svadby alebo sprievody v maskách, prípadne hry a súťaže v ktorých si mladí merajú svoje sily.

 

Fašiangy sú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy a vyjadrujú prechod medzi zimným a jarným obdobím.  Oslavuje sa koniec zimy a víta sa jar. Príznačnými sú sprievody kde si ľudia obliekajú kostýmy alebo rôzne masky, ktoré môžu mať prírodne a zvieracie motívy. Symbolizujú silu nielen zvierat, ale aj samotnej prírody. Niektoré z masiek môžu mať strašidelný až démonický charakter, pretože ľudia veria, že ich ochránia pred zlými duchmi a tí im dajú pokoj. Častým javom je aj to, že sa muži prezliekajú za ženy a naopak. Zvyčajne svojimi kostýmami zvýrazňovali charakteristické črty a zlozvyky opačného pohlavia. V niektorých sprievodoch dokonca nechýba ani ľudový zabávač. Súčasťou sú aj tradičné vinšovačky, piesne a riekanky. Aj napriek tomu, že dnes už ide skôr o zábavu, masky a sprievody mali najmä v minulosti svoj silný a dôležitý rituálny význam.

 

Keďže sa fašiangy končia pre pôstnym obdobím, tradičným je aj veľa pečenia, varenia a hodovania. V minulosti malo jedlo počas fašiang taktiež symbolický charakter. Jedlo sa hlavné mastné jedlo zo zabíjačiek a taktiež vaječné pokrmy, keďže ľudia verili, že im práve táto strava prinesie hospodársku prosperitu a živnosť. V niektorých krajoch bolo zvykom jesť jedlá podlhovastých tvarov, keďže ľudia verili, že rovnako aj nasadené plodiny budú dlhé a rovné. Dnes na stoloch možno nájsť rovnako klobásy, huspeninu, slaniny, údené mäso; nechýbajú ani múčne pokrmy ako šišky, pampúchy alebo záviny.  Najmä posledné dni fašiangových slávností sprevádza veľké hodovanie, nechýba ani pálenka či iný alkohol.

 

Fašiangové obdobie potom strieda 40dňový pôst. Ukončia sa všetky hostiny a o polnoci sa po poslednej fašiangovej zábave pochováva basa, ktorá symbolicky vyjadruje pochovanie všetkej hudby a hojnosti, aby sa začalo obdobie pôstu, kedy si ľudia majú vstúpiť do seba a nájsť cestu k tým správnym hodnotám.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.