Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Koniec zimy | Fašiangy

Dátum pridania: 07.02.2020


Jedným z najzaujímavejších období, kedy navštíviť Slovensko, je určite obdobie fašiangov. Bláznivé dni, oslavy či pochôdzky masiek sú plné farieb, bujarej zábavy a výborného jedla. Toto obdobie predchádza 40 dňovému, prísnemu pôstu a ľudia si ho v minulosti užívali doslova plnými dúškami.

História fašiangov siaha do obdobia dávnej minulosti, pričom mnohé zvyky majú svoj antický pôvod v slávnostiach, ktoré sa nazývali saturnálie, bakchanálie alebo liberálie. Samotné slovo fašiangy pochádza z nemeckého slova Faschang, čo znamená výčap a posledný nápoj, ktorý symbolizoval nadchádzajúci pôst pred Veľkou nocou. Najmä v minulosti sa tento pôst bral veľmi vážne, a aj preto mali byť fašiangy dňami hojnosti a bujarej zábavy. Na našom území je od veľkomoravského obdobia, t. j. od 9. storočia známy starší názov mjasopust.

Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov do Popolcovej stredy a vyjadrujú prechod medzi zimným a jarným obdobím.  Oslavuje sa koniec zimy a víta sa jar. Príznačnými sú sprievody, kde si ľudia obliekajú kostýmy alebo rôzne masky, ktoré môžu mať prírodné a zvieracie motívy. Symbolizujú silu nielen zvierat, ale aj samotnej prírody. Niektoré z masiek môžu mať strašidelný až démonický charakter, pretože ľudia veria, že ich ochránia pred zlými duchmi a tí im dajú pokoj. Častým javom je aj to, že sa muži prezliekajú za ženy a naopak. Zvyčajne svojimi kostýmami zvýrazňovali charakteristické črty a zlozvyky opačného pohlavia. V niektorých sprievodoch dokonca nechýba ani ľudový zabávač. Súčasťou sú aj tradičné vinšovačky, piesne a riekanky. Aj napriek tomu, že dnes už ide skôr o zábavu, masky a sprievody mali najmä v minulosti svoj silný a dôležitý rituálny význam.

Počas fašiangov sa tradične konali svadby a tiež aj najväčšie spoločenské udalosti a zábavy. Preto sa aj zvyklo hovorievať, že "keď je fašiang dlhý, vydajú sa aj škaredé dievčatá".

Dnes sa fašiangy oslavujú vo všetkých spoločenských vrstvách, avšak môže sa líšiť spôsob osláv. V mestách sa toto obdobie oslavuje navštevovaním plesov a bálov, keďže sa nadväzuje na plesovú sezónu a predovšetkým na tematické, maskované plesy, nazývané karneval. Na dedinách sa fašiangy oslavujú tradičnejšie, a to obchôdzkami masiek a zábavami, ktoré vrcholia na spoločnej zábave v krčme, kde sa hoduje na zozbieraných potravinách. Výnimkou nie sú ani zabíjačky, svadby alebo sprievody v maskách, prípadne hry a súťaže, v ktorých si mladí merajú svoje sily. 

Keďže sa fašiangy končia pred pôstnym obdobím, tradičným je aj veľa pečenia, varenia a hodovania. V minulosti malo fašiangové jedlo symbolický charakter. Jedlo sa hlavne mastné jedlo zo zabíjačiek, a taktiež vaječné pokrmy, keďže ľudia verili, že im práve táto strava prinesie hospodársku prosperitu a živnosť. V niektorých krajoch bolo zvykom jesť jedlá podlhovastých tvarov, aby aj nasadené plodiny boli dlhé a rovné. Dnes na stoloch môžeme nájsť rovnako klobásy, huspeninu, slaniny, údené mäso; nechýbajú ani múčne pokrmy ako šišky, fánky, pampúchy alebo záviny.  Najmä posledné dni fašiangových slávností sprevádza veľké hodovanie, nechýba ani pálenka či iný alkohol.

Fašiangové obdobie strieda 40-dňový pôst. Ukončia sa všetky hostiny a o polnoci sa po poslednej fašiangovej zábave pochováva basa, ktorá symbolicky vyjadruje pochovanie všetkej hudby a zábavy a začína obdobie pôstu, kedy sa ľudia kresťanskej viery majú sústrediť na duševnú očistu a nájsť cestu k tým správnym hodnotám.

 

Autorka článku: Jana Jakušová (Lucia Bistárová,ed.)

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.