Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Veľkonočné sviatky

Dátum pridania: 17.03.2020

Jeden z najdôležitejších sviatkov kresťanov sa oslavuje už od štvrtého storočia. Znamená obdobie, kedy sa končí pôst a začína obdobie veľkonočných slávností. Tieto dni sú sprevádzané tradíciami, ktoré sa od minulosti v istých obmenách preniesli až do dnešnej doby.


 

Termín slávenia veľkonočných sviatkov nie je stály a mení sa každý rok. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Má však ustálený deň na oslavu – nedeľu pretože podľa svedectva apoštolov vstal Ježiš z mŕtvych práve v tento deň. Veľkonočné sviatky trvajú od Kvetnej nedele až po Veľkonočný pondelok a symbolicky znamenajú aj príchod jari.

 

Kvetná nedeľa

Neodmysliteľnou súčasťou kvetnej nedele boli aj rôzne vinšovačky a riekanky, ktorými sa začínali tradície veľkonočných sviatkov. Deti zvykli chodiť s mašľami a za vinšovanie dostali z každej domácnosti veľkonočné vajíčko, resp. kraslicu ako výslužku.

V tento deň si ľudia zvykli do kostola doniesť rozvinutý vŕbový prútik, ktorý im kňaz posvätil a následne si ich doma zavesili na hradu na povale alebo za obrazy, aby ich tak chránili pred temnými silami a nepriaznivým počasím. Ak bola búrka, kúsok z konára sa odlomilo a hodilo do ohňa alebo dalo do okna. V rôznych častiach Slovenska sa s prútikom narábalo podľa tamojších tradícií. Niekde sa k vŕbovému prútiku pridávali bahniatka na podporu uzdravenia chorých, inde sa prútikmi vyháňali zvieratá na pašu alebo sa uložili k prvému zasadenému zemiaku, aby tak bola bohatá úroda. V niektorých regiónoch sa dokonca vetvička dávala na hroby blízkych, aby tak prebudili duše svojich príbuzných. Od tohto dňa až do Veľkonočného piatka sa v kostoloch čítali pašie o utrpení Ježiša.

 

Zelený štvrtok

Štvrtok pred Veľkou nocou sa nazýva zeleným štvrtkom a jeho názov je údajne podľa záhrady, kde bol Ježiš zatknutý. Podstatou tohto sviatku je pripomenutie si oltárnej sviatosti.

Tradičným zvykom na zelený štvrtok je jesť zelené pokrmy so zámerom vplývať na úrodu a zabezpečiť si tak, aby sa hospodárstvu darilo. Kedysi sa mladí ľudia v tento deň zvykli skoré ráno kúpať v miestnom potoku, keďže verili, že sa v nich tak prebudí sila a hlavne zdravie po dlhej zime. Gazdiné upratovali svoje príbytky a čistili aj maštale, aby tak zvieratá boli zdravé. Ohľadom dobytka mali v rôznych regiónoch svoje zvyky, ktoré mali slúžiť ako ochrana pred urieknutím a aby zvieratá prospievali a prinášali do domu úžitok.

 

Veľký piatok

Kresťania si na Veľkú noc pripomínajú smrť Ježiša ukrižovaním. Je to jeden z najvýznamnejších dní, keďže sa tak dokončilo vykúpenie sveta. Tento deň je sprevádzaný rôznymi tradíciami a zvyklosťami. Medzi ne patrí napríklad pôst, kedy sa nejedáva mäso, neslúžia sa omše a oltáre sú bez chrámového rúcha.

Podobne ako na zelený štvrtok sa ľudia chodili kúpať do potoka. Robili tak ale chorí, ktorí verili, že si tým zabezpečia lepšie zdravie. Účinok malo toto kúpanie iba vtedy, keď bolo v skorých ranných hodinách. Pripravovali sa pôstne jedlá, ktoré mali taktiež zapôsobiť na úrodu. Varili sa podlhovasté potraviny ako napríklad zemiakové šúľance, aby sa tak zabezpečil dlhý a pevný ľan.

 

Biela sobota

Na bielu sobotu sa ľudia venovali zvyklostiam spájaným predovšetkým s varením a pečením. Napríklad sa odkladala masť z varenej šunky, keďže sa verilo, že tá pomôže na hojenie rán a ochráni pred hadím uštipnutím. Jedlo sa aj jahňa, múčne jedlá, klobásy a žemle, najviac sa však jedávali vajcia.

Súčasťou tradícii počas bielej soboty bol aj oheň ktorý sa roznecoval práve v tento deň a mal mať magicko-ochrannú silu. Nazýval sa paškál a mal chrániť najmä pred povodňami. S uhlíkmi po tomto ohni sa potom trikrát obehol dom a do úrody sa sypal popol.

 

Veľkonočná nedeľa

V súvislosti s predchádzajúcim dňom sa počas Veľkonočnej nedele nesmelo nič variť ani krájať, preto sa všetky pokrmy pripravovali na Bielu sobotu. Takto pripravené obradové jedlá sa potom niesli na svätú omšu na posvätenie, aby sa tak zabezpečila bohatá úroda a plodná žatva. Stolovanie počas Veľkonočnej nedele taktiež sprevádzalo niekoľko tradícií. Od stola sa neodchádzalo pokiaľ neboli všetky pokrmy zjedené. Ak by sa nezjedli čo i len omrvinky, ľudia verili, že by sa tak ohrozila úroda. Ak už stolovníci nevládali, zvyšok jedla sa hodil do pece.

V niektorých oblastiach sa omrvinky odkladali na liečenie, alebo sa dávali sliepkam, aby lepšie znášali.

 

Veľkonočný pondelok

Už starí Slovania verili, že voda má očistnú funkciu a zároveň prináša zdravie. K populárnym tradíciám spájaným s veľkonočnými sviatkami patrí šibačka a oblievačka. Muži chodili od domu k domu a všetky dievčatá obliali vodou a symbolicky im tam dopriali nielen zdravie, ale aj krásu. Oblievačku sprevádzalo šibanie, ktoré sa vykonávalo pleteným korbáčom. Za odmenu potom dievčatá šibačom dali výslužku, väčšinou vo forme čokoládového vajíčka, zajaca a pohostenia vo forme pálenky a koláčov. Práve tradície tohto dňa sa podarilo uchovať v čo najväčšej možnej miere aj v súčasnosti, a to nielen na dedinách, ale aj vo väčších mestách.

 

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.