Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Leto | Slnovrat a pálenie ohňov

Dátum pridania: 18.06.2021

Azda najintenzívnejšie oslavovaným obdobím v lete je jeho začiatok - letný slnovrat. Ten označuje koniec jari a začiatok astronomického leta. Začiatok letného slnovratu sa pohybuje medzi 20. a 22. júnom v závislosti od daného roka. Načasovanie slnovratu závisí od toho, keby bude slnko najvzdialenejšie od severu rovníka.


Obdobie začiatku leta je po celom svete sprevádzané rôznymi obradmi a zvykmi, ktoré sa spájajú s kultom ohňa a Slnka. Slovanská kultúra nebola výnimkou, dokonca pred príchodom kresťanstva, slovanské zvyky a obrady týkajúce ohňa a Slnka svojou veľkoleposťou predstihovali obdobné oslavy okolitých národov, kvôli čomu boli Slovania označovaní ako „uctievači Slnka“. Azda najvýznamnejšími oslavami boli tie spojené s letným slnovratom. Slávnosti trvali aj niekoľko dní, sprevádzané spevom a tancami.

K oslavám slnovratu patril samozrejme oheň, a to v rôznych formách či tvaroch. Najrozšírenejšou a aj dodnes populárnou oslavou, bolo pálenie vatier. Okolo tých mládež, ženy a muži tancovali, spievali a často ich aj preskakovali. Týmto ohňom pripisovali ľudia magickú očistnú funkciu, dokonca niekedy verili, že takýto oheň môže ochrániť pred chorobou.

Ďalším obľúbeným spôsobom ako si uctiť Slnko, ktoré sa pohybuje po oblohe, bolo zapaľovanie kolies, ktoré sa následne spúšťali z kopcov do dolín. Inokedy sa zas zapaľovali figuríny vyrobené z dreva a slamy, ktoré mali napodobňovať možné pôvodné, ľudské obete.

Aj keď ide o zvyky a obrady venované ohňu a Slnku, nechýbala pri nich ani voda, ktorá bola dôležitou zložkou množstva z nich. Tečúca voda, jazerá alebo aj rosa súviseli s rituálmi, ktoré zabezpečovali zdravie toho, kto sa v nich v tomto období vykúpal a zabezpečovali tiež dostatok vlahy počas prichádzajúceho letného obdobia. Z tohto zvyku vychádza aj východoslovanský názov obdobia týchto sviatkov – kupala. Jej súčasťou boli už spomenuté nočné obradové kúpele, pletenie vencov a tance okolo ohňov, alebo ich preskakovanie. V piesňach spojených s týmto obdobím sa často opakuje motív svadby brata a sestry, ktorý mal symbolizovať  mystické spojenie silných elementov – vody a ohňa.

Súčasťou týchto osláv boli aj rôzne nezáväzné hry, častokrát s erotickým podtónom. Takáto sexuálna uvoľnenosť oslavujúcich mala predstavovať podporu plodnosti zeme. Magicky mala zaistiť zdarný priebeh leta a dozrievania plodín - s dostatkom tepla (oheň) a vody. V konečnom dôsledku šlo predovšetkým o zabezpečenie hospodárskej prosperity a obživy pre ľudí.

Mnohé zo starých pohanských sviatkov a obradov pretrváva v čiastočne zmenených formách až dodnes. Dobrým príkladom sú známe dedinské oslavy tzv. „pálenia svätojánskych ohňov“ - vatier, ktoré sa zapaľujú na Jána - 24. júna. Tie zvykli v túto noc horieť na vyvýšených miestach, alebo na dôležitých križovatkách a priecestiach. Pri vatre bývalo vždy veselo, pričom vzniklo množstvo piesní a riekaniek, zvaných prekáračky. Boli to žartovné ľudové piesne, ktoré sa už oddávna opakovali, no zručnejší speváci a speváčky ich aj pohotovo vymýšľali. Ak nebola vatra veľmi veľká, tak ju preskakovali, a to nielen mládenci, ale aj dievky.

Napriek tomu, že tieto oslavy sú pomenované po svätcovi – Jánovi Krstiteľovi, nejde o kresťanský sviatok. Práve naopak, vychádza zo spomenutých pohanských zvykov, ktoré oslavujú začiatok leta. Ján Krstiteľ sa stal patrónom krajčírov a pastierov, a tak sa i tieto, pôvodne pohanské, sviatky začali spájať so svätcom a nazývať „svätojánske“, alebo jednoducho „jánske“ sviatky.

Samotné pálenie ohňov ostávalo dlhé obdobie bez zmeny, no časté požiare, spôsobené zapaľovaním vatier a spúšťaním horiacich kolies, mali za následok ich ústup. Veľký problém predstavovalo aj uvoľnené správanie mládeže pri týchto oslavách, ktoré konzervatívna (pokresťančená) rurálna spoločnosť pochopiteľne odsudzovala. Miesto viacerých vatier, ktoré sa po dedinách zapaľovali, sa teda časom začala chystať už len jedna veľká, ktorá sa zapaľuje po zotmení na vyvýšenom mieste.