Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Koniec leta a jeseň | Žatva a dožinky

Dátum pridania: 13.07.2021

Jeseň, rovnako ako záver leta, je pre roľníkov obdobím plným tvrdej práce. Pre jeho dôležitosť sa s týmto obdobím spájajú rôzne zvyky a obrady, nadväzujúce predovšetkým na zber úrody a poďakovanie za dary, ktoré zem roľníkom priniesla. Za najdôležitejšie a najznámejšie môžeme označiť dodnes pretrvávajúce dožinky a hody.


Oslavy ukončujúce zber úrody zaznamenávame už v predkresťanskom období a s rôznymi lokálnymi odlišnosťami ich môžeme pozorovať až dodnes. Tieto oslavy spájali dve základné zložky – jednou bola radosť zo zožatej a zozbieranej úrody a druhou zas snaha zabezpečiť prosperitu aj pre budúci rok. S týmto obdobím a samotnou žatvou sa preto spájalo množstvo poverových úkonov a riekaniek – akýchsi „zaklínadiel“, ktoré zabezpečovali vitalitu pracujúcich a bohatú úrodu. Príkladom je uväzovanie prvých zožatých stebiel obilia okolo ovocných stromov so slovami „Nech teba kríže bolia slivka, ale mňa nie!“

Dôležitou súčasťou bolo pozorovanie a „počúvanie“ úrody – tá mohla predpovedať najvhodnejší deň pre žatvu a naopak prichádzajúcu búrku či dážď. Pri robote tak ľudia často rozprávali k živlom žiadajúc o priaznivé podmienky, za ktoré na oplátku sľubovali dary - časť úrody.

Rôzne obradové úkony sa spájali aj s uskladňovaním úrody. Na juhovýchode Slovenska zvykli gazdovia ukladať prvý snop obilia hore nohami – aby myši nenašli klasy. Na Orave zas z tohto dôvodu ukladali prvé snopy pred východom slnka. Pri zvážaní prvého vozu so snopmi nesmel nik prehovoriť a všetci sa pohybovali potichu, aby myši nepočuli, že sa úroda zváža do stodoly. Po tom čo bolo obilie vymlátené, rozhodila sa jedna hrsť obilia po stodole pre hlodavce a druhá pre vtáky.  V niektorých oblastiach Slovenska sa zas zvykla pod prvý snop uložiť fľaša s pálenkou, ktorá sa po ukončení mlatby oslavne vypila.

Rozsah zvykov, obradov a osláv spojených so žatvou záležal od veľkosti statku a od toho, či gazda zabezpečil žatvu sám, len s pomocou rodiny, alebo si najímal pomocnú silu, tzv. žencov. Bežné boli aj susedské výpomoci, kedy si susedské gazdovstvá za rovnakú protislužbu, pri žatve a znášaní úrody z poľa, navzájom pomohli. Vo viacerých oblastiach sa takmer až do polovice 20. storočia zachoval zvyk, že gazdovia prvé obilie hneď pomleli a pripravili z neho koláč, rezance, párance alebo pirohy a ponúkli žencov alebo susedov. Tento akt mal zabezpečiť, že s potravinami nielen vystačia do ďalšieho roka, ale im aj ostane navyše.

Keď sa žatva chýlila ku koncu, žnice uvili z klasov a poľných kvetov honosný veniec, ktorý sa vešal do komory, stodoly alebo na dvere statku. V niektorých oblastiach sa tento veniec vešal počas Vianoc nad štedrovečerný stôl. Zrná z vencov sa nasledujúci rok pridávali do osiva a mali zabezpečiť prosperitu. Zvyky spojené s dožinkovými vencami sa regionálne mierne odlišujú. Niekde bolo zaužívané používanie obilia, ktoré sa skosilo posledným rozmachom kosy. To sa muselo po skosení šikovne zachytiť tak, aby nepadlo na zem. Inde sa zas vyberali najkrajšie klasy/steblá obilia, ktoré sa symbolicky „obetovali“ do venca ako poďakovanie. Rozšíreným zvykom bolo aj odkladanie úplne prvých skosených stebiel alebo celých snopov, z ktorých sa uvil veniec a zvyšok sa obetoval – ako už bolo spomenuté pre zver alebo pre pôdu.

Vo vití dožinkových vencov môžeme pozorovať dvojaký zámer. Oba vychádzajú z predkresťanských zvyklostí ľudu na území dnešného Slovenska. Jedným je princíp parciálnej mágie, v rámci ktorej sa v podobne venca zachovala časť obilia (zrna), ktoré reprezentovalo celú úrodu. Využitie týchto uchovaných zŕn pri sejbe v ďalšom roku malo reprodukovať úrodu z toho predchádzajúceho.

Druhý zámer odkazuje na pohanské obrady, počas ktorých boli prvé plodiny zvyčajne obetované božstvám a démonom. Hlboké zakorenenie tejto tradície spôsobilo, že sa aj po prijatí kresťanstva pokračovalo v obetách – samozrejme v zmenených formách. Napriek tomu, že tieto obrady získali už len symbolickú funkciu, môžeme ešte v prvej polovici 20. storočia pozorovať aktívne praktizovanie množstva obradov, obiet a zvláštneho zaobchádzania s obilím, ktoré už boli spomenuté v predchádzajúcich riadkoch.

Samotný dožinkový veniec mal niekoľko foriem, z ktorých vychádzalo, či sa niesol v rukách, zavesený na voze, alebo sa kládol vybranému dievčaťu na hlavu. Sprievod s vencom kráčal za vozom, ktorý zvážal poslednú úrodu z poľa. Ukončenie prác spolu s vencom oznamovali aj piesne, ktoré ženci v sprievode spievali. Tie oznamovali ukončenie žatvy a vyzývali gazdov na vyplatenie ich ťažkej roboty. Ak gazda zaplatil, súčasťou sprievodu bolo vinšovanie bohatej úrody aj do budúceho roku, intenzívnejšie priania boli pochopiteľne venované tým gazdom, ktorí sami pomáhali žencom pri žatve.

Napriek tomu, že rituálny a obetný charakter dožinkov postupne ustupoval do úzadia, zvyky s nimi spojené pretrvali aj po nástupe socialistického režimu a zriadení družstiev. Tie pri dožinkových oslavách prebrali rôzne pôvodné zvyky, ale poskytli i priestor pre vytvorenie nových – pre spoločnosť aktuálnejších zložiek obradov. Na družstvách sa stali dožinky priestorom pre vtipnú kritiku lenivosti, chamtivosti a oslavu kolektívneho ducha a prosperity. Boli organizované roľníckymi družstvami a konali sa zvyčajne na prelome augusta a septembra. 

Dožinkové slávnosti sú súčasťou obecného diania až dodnes. S oslavami alebo jarmokmi a hodmi je na konci leta spojené pletenie dožinkového venca, pečenie chleba a bohatý program s ľudovou hudbou, tancom a občerstvením.

Program pri tejto príležitosti chystajú mnohé obce, dediny a mestá, nenechajte si preto ujsť tie vo vašom okolí. Koniec leta je jedným z najlepších období pre spoznávanie jedinečných ľudových tradícií.

 

Pozrite sa s nami virtuálnu výstavu fotografií, ktoré zachytávajú žatvu v období, keď ešte obilie ručne kosili a snopy stavali ženci a žnice a nie stroje.

 

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Tatran, 1986.

VÁŇA, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Panorama, 1990.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.