Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Jeseň | Oberačky a vinobranie v malokarpatskom regióne

Dátum pridania: 06.08.2021

Oberačka a vinobranie predstavujú obdobie hlavného zberu hrozna a slávnosť, ktorou sa toto obdobie ukončuje. V krajoch, kde sa pestoval vinič, patrilo vinobranie spolu s dožinkami k najväčším sviatkom v roku – obzvlášť vtedy, keď bola úroda bohatá. Vo forme, v ktorej vinobranie poznáme dnes, ho mestá v malokarpatskej oblasti organizujú od prvej polovice 20. storočia.


Oberačkové slávnosti sú súčasťou vinohradníckych regiónov od nepamäti. Podobne ako pri žatve obilia a dožinkách, doniesli na záver oberačky mladí, ktorí pomáhali pri zbere, gazdovi na poslednom voze (poslednej lajtre), ktorý zvážal naoberané hrozno, veniec upletený z viničných vetvičiek a najkrajší strapec hrozna. Veniec, hrozno aj voz boli bohato vyzdobené farebnými stuhami a kvetmi. Po odovzdaní venca a hrozna nasledovalo pohostenie, ktoré rodina pre oberačov nachystala na dvore gazdovstva. Chutné mäsové jedlá, predovšetkým hydinu, koláče, víno konzumovali oberači a oberačky sprevádzané muzikou, spevom a veršovačkami, ktoré dodávali slávnosti uvoľnenú a veselú atmosféru.

Pred tým než bolo možné oslavovať ukončenie zberu, bolo samozrejme nutné hrozno pozbierať. Ako už predchádzajúce riadky naznačujú, práce spojené so zberom, zvážaním hrozna z vinohradov a prípravou strapcov na ďalšie spracovanie nazývame oberačky. Tie patria k najvýznamnejším prácam, počas ktorých sa odráža celoročné snaženie vinohradníkov. Hlavný zber hrozna prebiehal v malokarpatských vinárskych oblastiach zvyčajne od polovice septembra do konca októbra. Konkrétne dátumy záviseli od druhu a zrelosti hrozna v jednotlivých lokalitách. Stolové odrody, určené na priamu konzumáciu, sa mohli oberať už začiatkom septembra, naopak odolnejšie odrody s hrubšou šupkou sa nechávali vo vinohradoch až do prvých mrazov.

Výpomoc (počet oberačov) počas oberačiek závisel od veľkosti vinohradu a solventnosti gazdovstva. Rovnako ako pri žatve, bohatší gazdovia s väčšími vinohradmi si najímali oberačov – tovarichárov, tí skromnejší si vystačili v rámci rodiny, alebo si recipročne susedsky vypomáhali.

K prácam vo vinici a predovšetkým k oberačkám patrilo aj typické stravovanie. Aby ľudia nemuseli z vinice schádzať domov a strácať veľa času, nosili si jedlo so sebou, priamo do vinice. Bežnými pochutinami bol chlieb so slaninou alebo klobásou a inými zabíjačkovými pochutinami (jaternica, tlačenka a pod.). Na uhasenie smädu a osvieženie sa pila voda, alebo gazda zarábal víno riedené s vodou. Nechýbalo hrozno, ktorého mali oberači okolo seba neúrekom, a tak mohli počas práce rovno koštovať.

Hroznové strapce oberači zberali do veľkých drevených nádob – putní, ktoré mali rôzne tvary a veľkosti. V tých sa hrozno prenášalo medzi jednotlivými kríkmi, a keď boli plné, tak sa vysýpali do zberných nádob, ktoré sa následne zvážali na vozoch z vinohradov na statok. Napriek tomu, že moderná doba ponúka mnohé materiálové vymoženosti a v súčasnosti sa používajú pri zbere rôzne plastové vedrá a nádoby, drevené putne ostávajú aj dnes obľúbenou vinohradníckou pomôckou pri zbere hrozna.

Po tom, čo bolo hrozno z vinice pozvážané, sa začalo spracovávať. V malokarpatskom regióne nebolo bežné hrozno stláčať (lajtrovať) priamo vo vinohradoch – v špeciálnych vozoch lajtroch, ako tomu bolo v iných regiónoch. Celé spracovanie hrozna prebiehalo na statku – ak nebolo zlé počasie, priamo vonku na dvore.

Oslavy vína siahajú až do staroveku, kedy boli usporadúvané tzv. dionýzie na počesť boha vína Dionýza, ktoré sa konali v jarných mesiacoch a jesenné dionýzie na oslavu zberu hrozna. Boli sprevádzané hudobnými a divadelnými sprievodmi a vystúpeniami. Týmito antickými oslavami sa inšpirovali aj starí Rimania a neskôr, na začiatku 16. storočia, sa začali vínne slávnosti v období ukončenia zberu konať vo Florencii.

Na území dnešného Slovenska zaznamenávame zvyky spojené s oslavou vína už v období 13. storočia, kedy vinári ďakovali za úrodu hrozna vo vinohradoch svojmu patrónovi, svätému Urbanovi. Archívne záznamy uvádzajú, že prvé dúšky muštu z urodeného hrozna ochutnávali mestskí predstavitelia – richtár, mešťanosta a pod. Následne sa konali oslavné sprievody, kedy na viničnými listami vyzdobených vozoch sedeli mladé dievčatá a ponúkali čerstvé hrozno a mušt tým, ktorí sa podieľali na zbere a výrobe vína.

Sprievod uzatvárala tzv. oberačková kráľovná – mladá deva s vencom na hlave, ktorá bola usadená na „tróne“ – vínnom sude. Oberačkové slávnosti na začiatku 20. storočia mierne utíchli a konali sa len v skromnejšej forme v jednotlivých gazdovstvách, pripravované rodinou vinohradníka.

Prvé mestské organizované oberačkové slávnosti v malokarpatskom regióne sa konali na deň Václava – 28. septembra v roku 1934 v Pezinku. Pezinská mestská rada v spolupráci s vinohradníckym spolkom, slovenskými železnicami a viacerými lokálnymi firmami zorganizovali mestské oberačkové slávnosti s účelom propagácie pezinského vína, nazývané vinobranie. V povojnovom období sa vinobrania začali tešiť veľkej obľube a od tohto obdobia sa každoročne, počas septembrových víkendov, konajú v mnohých vinohradníckych mestách (Pezinok, Modra, Svätý Jur, Rača, Čajkov, Nitra, Tokajský región atď.). Regióny, mestá či mestské časti lákajú návštevníkov na dobré víno, burčiak, jedlo a bohatý kultúrny program.

Vinohradníctvo a spôsob života socio-profesijnej skupiny vinohradníkov dlhé stáročia vplývalo na kultúru miestneho obyvateľstva a tvorilo tak jedinečný charakter vinohradníckych miest a regiónov. Špecifiká týchto skupín a samotnej práce boli (a stále sú) bohato reflektované i v ich materiálnych prejavoch. Obrábanie viníc, spracovávanie hrozna ale i uskladňovanie samotného vína vyžadovalo vývoj špecifických prostriedkov a nástrojov. Pre svoj význam pri práci sa mnohé z nich stali symbolmi vinohradníctva a aj napriek neustálym prílivom nových technológií sa dodnes pri práci využívajú. Vinohradnícke motívy sú často vyobrazované v umeleckej i úžitkovej tvorbe lokálnych umelcov a majstrov.

Pozrite si s nami virtuálnu výstavu objektov Malokarpatského osvetového strediska v Modre, v ktorej Vám predstavíme digitalizované objekty materiálnej kultúry tohto regiónu a pracovný rok vo vinohrade.

 

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

NOVÁKOVÁ-SLOBODOVÁ, K. Vinohradníctvo a vinohradníci v procesoch transformácií. 2009

NOVÁKOVÁ-SLOBODOVÁ, K. Vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku. 2020

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.