Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Jeseň | Oberačky a vinobranie v malokarpatskom regióne

Dátum pridania: 06.08.2021

Oberačka a vinobranie predstavujú obdobie hlavného zberu hrozna a slávnosť, ktorou sa toto obdobie ukončuje. V krajoch, kde sa pestoval vinič, patrilo vinobranie spolu s dožinkami k najväčším sviatkom v roku – obzvlášť vtedy, keď bola úroda bohatá. Vo forme, v ktorej vinobranie poznáme dnes, ho mestá v malokarpatskej oblasti organizujú od prvej polovice 20. storočia.


Oberačkové slávnosti sú súčasťou vinohradníckych regiónov od nepamäti. Podobne ako pri žatve obilia a dožinkách, doniesli na záver oberačky mladí, ktorí pomáhali pri zbere gazdovi na poslednom voze (poslednej lajtre), ktorý zvážal naoberané hrozno, veniec upletený z viničných vetvičiek a najkrajší strapec hrozna. Veniec, hrozno aj voz boli bohato vyzdobené farebnými stuhami a kvetmi. Po odovzdaní venca a hrozna nasledovalo pohostenie, ktoré rodina pre oberačov nachystala na dvore gazdovstva. Chutné mäsové jedlá, predovšetkým hydinu, koláče, víno konzumovali oberači a oberačky sprevádzané muzikou, spevom a veršovačkami, ktoré dodávali slávnosti uvoľnenú a veselú atmosféru.

Predtým než bolo možné oslavovať ukončenie zberu, bolo samozrejme nutné hrozno pozbierať. Ako už predchádzajúce riadky naznačujú, práce spojené so zberom, zvážaním hrozna z vinohradov a prípravou strapcov na ďalšie spracovanie nazývame oberačky. Tie patria k najvýznamnejším prácam, počas ktorých sa odráža celoročné snaženie vinohradníkov. Hlavný zber hrozna prebiehal v malokarpatských vinárskych oblastiach zvyčajne od polovice septembra do konca októbra. Konkrétne dátumy záviseli od druhu a zrelosti hrozna v jednotlivých lokalitách. Stolové odrody, určené na priamu konzumáciu, sa mohli oberať už začiatkom septembra, naopak odolnejšie odrody s hrubšou šupkou sa nechávali vo vinohradoch až do prvých mrazov.

Výpomoc (počet oberačov) počas oberačiek závisel od veľkosti vinohradu a solventnosti gazdovstva. Rovnako ako pri žatve, bohatší gazdovia s väčšími vinohradmi si najímali oberačov – tovarichárov, tí skromnejší si vystačili v rámci rodiny, alebo si recipročne susedsky vypomáhali.

K prácam vo vinici a predovšetkým k oberačkám patrilo aj typické stravovanie. Aby ľudia nemuseli z vinice schádzať domov a strácať veľa času, nosili si jedlo so sebou, priamo do vinice. Bežnými pochutinami bol chlieb so slaninou alebo klobásou a inými zabíjačkovými pochutinami (jaternica, tlačenka a pod.). Na uhasenie smädu a osvieženie sa pila voda, alebo gazda zarábal víno riedené s vodou. Nechýbalo hrozno, ktorého mali oberači okolo seba neúrekom, a tak mohli počas práce rovno koštovať.

Hroznové strapce oberači zberali do veľkých drevených nádob – putní, ktoré mali rôzne tvary a veľkosti. V tých sa hrozno prenášalo medzi jednotlivými kríkmi, a keď boli plné, tak sa vysýpali do zberných nádob, ktoré sa následne zvážali na vozoch z vinohradov na statok. V súčasnosti sa používajú pri zbere rôzne plastové vedrá a nádoby. Napriek tomu, že moderná doba ponúka mnohé materiálne vymoženosti, drevené putne ostávajú aj dnes obľúbenou vinohradníckou pomôckou pri zbere hrozna.

Po tom, čo bolo hrozno z vinice pozvážané, sa začalo spracovávať. V malokarpatskom regióne nebolo bežné hrozno stláčať (lajtrovať) priamo vo vinohradoch – v špeciálnych vozoch lajtroch, ako tomu bolo v iných regiónoch. Celé spracovanie hrozna prebiehalo na statku, ak nebolo zlé počasie priamo vonku na dvore.

Oslavy vína siahajú až do staroveku, kedy boli usporadúvané tzv. dionýzie na počesť boha vína Dionýza, ktoré sa konali v jarných mesiacoch a jesenné dionýzie na oslavu zberu hrozna. Boli sprevádzané hudobnými a divadelnými sprievodmi a vystúpeniami. Týmito antickými oslavami sa inšpirovali aj starí Rimania a neskôr, na začiatku 16. storočia, sa začali vínne slávnosti v období ukončenia zberu konať vo Florencii.

Na území dnešného Slovenska zaznamenávame zvyky spojené s oslavou vína už v období 13. storočia, kedy vinári ďakovali za úrodu hrozna vo vinohradoch svojmu patrónovi svätému Urbanovi. Archívne záznamy uvádzajú, že prvé dúšky muštu z urodeného hrozna ochutnávali mestskí predstavitelia – richtár, mešťanosta a pod. Následne sa konali oslavné sprievody, kedy na viničnými listami vyzdobených vozoch sedeli mladé dievčatá a ponúkali čerstvé hrozno a mušt tým, ktorí sa podieľali na zbere a výrobe vína.

Sprievod uzatvárala tzv. oberačková kráľovná – mladá deva s vencom na hlave, ktorá bola usadená na „tróne“ – vínnom sude. Oberačkové slávnosti na začiatku 20. storočia mierne utíchli a konali sa len v skromnejšej forme v jednotlivých gazdovstvách pripravované rodinou vinohradníka.

Prvé mestské organizované oberačkové slávnosti v malokarpatskom regióne sa konali na deň Václava – 28. septembra v roku 1934 v Pezinku. Pezinská mestská rada v spolupráci s vinohradníckym spolkom, slovenskými železnicami a viacerými lokálnymi firmami zorganizovala mestské oberačkové slávnosti s účelom propagácie pezinského vína, nazývané vinobranie. V povojnovom období sa vinobrania začali tešiť veľkej obľube a od tohto obdobia sa každoročne, počas septembrových víkendov, konajú v mnohých vinohradníckych mestách (Pezinok, Modra, Svätý Jur, Rača, Čajkov, Nitra, Tokajský región atď.). Regióny, mestá či mestské časti lákajú návštevníkov na dobré víno, burčiak, jedlo a bohatý kultúrny program.

Vinohradníctvo a spôsob života socio-profesijnej skupiny vinohradníkov dlhé stáročia vplývalo na kultúru miestneho obyvateľstva a tvorilo tak jedinečný charakter vinohradníckych miest a regiónov. Špecifiká týchto skupín a samotnej práce boli (a stále sú) bohato reflektované i v ich materiálnych prejavoch. Obrábanie viníc, spracovávanie hrozna, ale i uskladňovanie samotného vína vyžadovalo vývoj špecifických prostriedkov a nástrojov. Pre svoj význam pri práci sa mnohé z nich stali symbolmi vinohradníctva a aj napriek neustálym prílivom nových technológií sa dodnes pri práci využívajú. Vinohradnícke motívy sú často vyobrazované v umeleckej i úžitkovej tvorbe lokálnych umelcov a majstrov.

Pozrite si s nami virtuálnu výstavu objektov Malokarpatského osvetového strediska v Modre, v ktorej Vám predstavíme digitalizované objekty materiálnej kultúry tohto regiónu a pracovný rok vo vinohrade.

 

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

NOVÁKOVÁ-SLOBODOVÁ, K. Vinohradníctvo a vinohradníci v procesoch transformácií. 2009

NOVÁKOVÁ-SLOBODOVÁ, K. Vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku. 2020

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.