Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Zima | Stridžie dni a zimný slnovrat

Dátum pridania: 29.10.2021

S blížiacim sa zimným slnovratom, a teda aj najdlhšou nocou, vrcholili snahy vidieckeho obyvateľstva chrániť sa pred zlými silami, ktoré podľa povier s ubúdajúcim denným svetlom pôsobili intenzívnejšie.


Obdobie pred slnovratom ľudia vnímali ako čas, kedy zlo nadobúda prevahu nad dobrom, a preto sa pomocou rôznych ochranných prostriedkov, rastlín, znakov či magických úkonov realizovaných často v maskách snažili odohnať zlé sily a démonov preč, a naopak získať si priazeň tých dobrých. Samotný slnovrat, ktorý pripadá na prelom 21. a 22. decembra, bol vrcholom tohto obdobia a bol vnímaný ako znovuzrodenie slnka a počiatok novej etapy. Bol preto sprevádzaný rôznymi rituálnymi úkonmi, ktoré mali zabezpečiť hojnosť a priaznivé podmienky v tejto etape.     

Pohľadnica: Vianočný pozdrav, Ján Hála, r.1950.

U starých Slovanov bol tento deň, v ktorý sa slnko symbolicky znovu narodí oslavovaný a nazývaný ako Kračun. Tento staroslovanský názov sa na niektorých územiach východného a stredného Slovenska zachoval dodnes. Dokonca je stále zvykom pripravovať na vianočný stôl pečivo s rovnomenným názvom – kračun, kračúň, alebo kračúnik. Ide o rituálne pečivo z kysnutého cesta, ktoré bolo odobraté z cesta na vianočné koláče. Kračun sa musel pripraviť ako prvý a zjesť z neho musel každý člen rodiny, niekde dokonca kúsok odkladali aj hospodárskym zvieratám, a tiež sa symbolicky jeden krajec položil na pole. Do cesta na kračun sa primiešavali rôzne semienka, cesnak a tiež med, ktorým sa aj potieral, čo malo zabezpečiť zdravie a súdržnosť rodiny a prosperitu hospodárstva.

Počas zimného slnovratu a v období pred ním sa hranica medzi svetmi živých a mŕtvych považovala za otvorenú, dobré aj zlé duše tak mohli chodiť, navštevovať živých, škodiť im, alebo naopak priniesť niečo pozitívne. Aj z tohto dôvodu na toto obdobie pripadali dni, ktoré boli zasvätené zosnulým a predkom. Uctievanie zosnulých malo mnoho podôb, no do dnešného dňa zaužívaným v mnohých rodinách je napr. prestrieť na štedrovečerný stôl o jeden tanier navyše – pre zosnulého predka alebo záhadného potulného. Pred rôznymi zlými duchmi, energiami, vílami, démonmi a podobne sa chránili aj nosením rôznych masiek, zvýšeným používaním už spomenutého cesnaku alebo veselými oslavami, počas ktorých sa ľudia venovali rôznym magickým úkonom, ktoré mali zlé sily zadržať ďaleko od ich okolia. Tieto zvyky, oslavy a aj tendencie prezliekať sa do rôznych masiek pretrvali na našom území až do prvej polovice 20. storočia a v rôznych pozmenených formách ich môžeme pozorovať aj v súčasnej spoločnosti.

Stridžie dni

Špecifické zvyky a normy správania sa viazali predovšetkým k dňom, tzv. stridžím, kedy sa predpokladala výrazne zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Viazali sa ku dňom Kataríny (25. november), Ondreja (30. november), Barbory (4. december), Mikuláša (6. december) a Lucie (13. december). Pomenovanie stridžie dni vznikli práve z predpokladu činnosti neprajných bytostí ako napr. strigy, bosorky, víly, vlkolaci, čerti a iní démoni, čo bolo v neskoršom období zredukované na povery a obavy spojené konkrétne so škodlivou činnosťou stríg.

Babkine rozprávky, Štefan Prukner, r.1961-1970.

Azda najrozšírenejšou predstavou v minulosti, ale i v súčasnosti u starších ľudí, ktorí vyrastali v dedinskom prostredí, bolo, že strigy sa usilujú dostať do stajní, aby kravám odobrali mlieko. Z tohto dôvodu nesmela byť v tieto dni do stajní vpustená žiadna žena. Výnimka pripadala na domácich, no v niektorých oblastiach, napr. vo Veľkom Borovom nechodili do stajní v tieto dni ani gazdiné. Kvôli tomuto zákazu vstupu žien do stajní mali strigy využívať svoje schopnosti premieňať sa na nejaké zviera, aby tak bez povšimnutia do maštale vnikli a škodili dobytku. Najčastejšie využívali podobu žaby, alebo mačky, iné zas vedeli preniknúť ako vzduch, či dym cez malé škárky a kľúčové dierky, a preto hospodári zvykli v tieto dni pomazať dierky cesnakom, alebo pokresliť krížmi štrbiny v stenách posvätenou kriedou (vápnom), prípadne použili oboje. Šikovnosť stríg však hospodári nepodceňovali, a preto ponad alebo na dobytok a iné zvieratá v maštali povešali hlávky cesnaku a cibule, ktoré ich mali pred strigami uchrániť. Akokoľvek úsmevne sa nám môžu tieto zvyky zdať, nesmieme zabúdať na to, že ak by rodina prišla o mlieko od kravy, často to znamenalo, že by nemali čo jesť.

Strigy však mohli škodiť aj bez toho, aby sa dostali do maštale. Stačilo ak mali nejaký predmet z hospodárstva, ktorému chceli uškodiť. Práve z týchto dôvodov si ľudia v tomto období neradi požičiavali či darovávali predmety, boli ostražití, aby im nik nič ani neukradol a každá žena, ktorá navštívila druhú domácnosť, bola vyprevádzaná až na koniec dvora. Tieto obavy z akejkoľvek návštevy ženského pohlavia vyústili k zvyku, že v tieto dni nesmel byť prvý hosť prichádzajúci do domu, dvora či maštale žena. O to viac bola zrána vítaná mužská návšteva, po nej už mohol prísť ktokoľvek, domácnosti to totiž už ublížiť nemohlo. Vznikli tak pochôdzkari – polazníci, chlapci, ktorí za malý peniaz navštevovali domácnosti ešte pred svitaním a zabraňovali tak potenciálnemu nešťastiu.

Bosorky, maľba na sklo.

Stridžie dni však nepredstavovali len dni, kedy sa bolo treba báť negatívnych síl,  ale aj bolo možné využívať mágiu a robiť rôzne čary a veštby vo svoj prospech alebo prospech hospodárstva. Prečítajte si o jednotlivých dňoch, strigách i zvykoch našich predkov v kolekcii článkov „Stridžie dni“, ktoré sme si pre vás pripravili.

 

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom. Encyklopédia. Dostupné z: www.ludovakultura.sk

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.