Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Stridžie dni | Ondrej

Dátum pridania: 29.10.2021


S týmto stridžím dňom sa nespájajú až také veľké obavy pred negatívnymi silami. V súvislosti s Ondrejom, 30. novembrom, si ľudia tradovali predovšetkým pranostiky, ktoré naznačovali rôzne záležitosti týkajúce sa hospodárstva ako napr., že bude dlhá zima a veľa snehu: „Sneh na Ondreja dlho leží, len na Gregora do potoka beží.“, „Ondrejský sneh žitný chlieb zje.“ a podobne.

Ak na Ondreja hrmelo, znamenalo to, že bude ďalší rok veľa orechov. Ak boli v tento deň na stromoch ešte dažďové kvapky, bude na nich zjari veľa púčikov a v lete zas ovocia. Aj iné zvyky a pochôdzky, ktoré sa vykonávali na Ondreja boli orientované na hospodársky život a jeho prosperitu. Pastieri chodili po domoch s vinšom a so zväzkom brezových prútov, z ktorého si gazdiná jeden vybrala a pastiera vyšibala po nohách, „aby bol pri pasení svižný“. Prút si následne odložila a vyháňala s ním na jar dobytok, aby bol zdravý a pastierovi za vinš i prútik dala malý peniaz.

Ako v iné stridžie dni tak i na Ondreja platil zákaz pradenia, aby ovce nedostali motolicu, alebo aby sa medzi ne v stáde „nezamotal“ vlk.

Okrem hospodárskych veštieb bol deň Ondreja bohatý na veštby ľúbostné. Všetky veštby vychádzali z viery, že osud človeka je v základných smeroch stanovený už pri narodení, a teda každé dievča, ktoré sa má vydať, má osudom určeného muža – svojho osúdenca, rovnako ako mládenec má svoju osúdenicu. Náznaky toho kto tento osúdenec je, mohli dievčatá získať práve ľúbostnými čarami, pravda jedine vtedy, ak boli vykonané správne a vo vhodný čas. Popri štedrovečernej noci to bola práve svätoondrejská noc, kedy mohli dievčatá pomocou magických úkonov zistiť, kedy a či vôbec sa vydajú, či bude muž mládenec alebo vdovec, bohatý alebo chudobný, ako bude vyzerať, alebo aké bude jeho povolanie.

V horehronských oblastiach sa dievčatá stretávali a spoločne varili halušky. Vodu na varenie priniesla každá v ústach, pripravili si každá svoju halušku a tá, ktorá vyplávala ako prvá, sa najskôr aj vydala. Čary však boli platné len vtedy, ak ingrediencie na halušky získali -  v najlepšom prípade ukradli - z rôznych domácností – najlepšie takých, kde mali Ondreja. Na Orave zas bolo treba múku ukradnúť priamo z mlyna, z ktorého v ústach doniesli dievčatá aj vodu na cesto. Presné dodržanie postupov malo zabezpečiť najpresnejší možný výsledok čarov a predpovedí. Niektoré čary dievčatá dokončili v súkromí, osamote, predovšetkým ak nechceli, aby sa ich tajné, často aj nepovolené túžby dostali k nepovolaným ušiam. Na Liptove si dievčatá zvykli vodu prinesenú v ústach zamiešať s múkou a upiecť. Posúšik si vložili pod vankúš a čo sa im v túto noc prisnilo, to sa im malo aj splniť. V mnohých oblastiach Slovenska sa zvyklo zas liať olovo cez oká kľúčov. Tvar, ktorý z olova vznikol, mal prezrádzať povolanie nastávajúceho. Dievčatá pri liati odriekali: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať?“ alebo „...akého remesla muža budem mať?“.

 

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom. Encyklopédia. Dostupné z: www.ludovakultura.sk

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.