Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Stridžie dni | Lucia

Dátum pridania: 29.10.2021


Deň Lucie, 13. december, je posledným a najvýznamnejším stridžím dňom. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol práve deň Lucie považovaný za najkratší, a teda najtemnejší deň v roku.

Vzhľadom na predstavu o zrodení nového slnka – nového obdobia, ktoré malo po Lucii nasledovať, ľudia pociťovali potrebu seba aj svoje obydlia dostatočne pripraviť, aby mala nová etapa priaznivý priebeh. Ani po tom, čo sa po uzákonení nového kalendára dátum slnovratu a teda aj začiatku nového obdobia posunul o niekoľko dní, zvyky na Luciu nezanikli a veľké množstvo z nich ľudia naďalej vykonávali práve v tento deň.

Kým podľa kresťanských legiend bola Lucia martýrkou, ktorá obetovala vlastné oči, aby sa nemusela vydať za pohana, podľa starých ľudových povier bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek. Keď sa ju pokúsili upáliť, plamene jej neublížili, žila ďalej a v noci pred Luciou sa mali schádzať všetky bosorky a škodiť ľuďom. Zo strachu pred nimi ľudia v predvečer Lucie konzumovali veľa cesnaku, ktorým robili aj kríže na svoje domy a maštale, v niektorých oblastiach dokonca pomazávali pred spaním cesnakom aj seba.

Na Kysuciach vyrábali z jedľovej vetvičky a obilného klásku metličku, ktorou kropili svätenou vodou domy a stajne každý deň až do Vianoc.

Tak, ako aj pri ostatných stridžích dňoch, mali ľudia obavy predovšetkým z toho, že im strigy, ktoré sa dostanú do stajní, ukradnú mlieko, alebo inak uškodia dobytku. Z tohto dôvodu kŕmili cesnakom aj kravy a v niektorých oblastiach dokonca odrezali oba konce cesnaku. Striga, ktorá v krave cesnak cítila, ho vyzvala, aby z kravy vyšiel, ten však mal odpovedať: „Ako vyjdem von z kravy, keď nemám ani chvosta ani hlavy?“.

S dňom Lucie sa spájalo nespočetne veľa povier a s nimi zas veľa magických úkonov, ktoré mohli ľudia v tento deň vykonávať. Veľmi známymi sú pochôdzky Lucií/Luciek – postáv zahalených v bielom plátne s tvárou zaprášenou od múky, ktoré chodili ometať husacím pierkom kúty domácností a v niektorých oblastiach Slovenska dokonca nosili aj vedro s vápnom a bielili steny. Lucky vymetali zlú energiu a zlých duchov. V prezlečení nerozorávali, aby ich nik nespoznal. Stretávame sa aj s Luckami, ktoré boli prezlečení mládenci alebo muži. A na mnohých miestach chodila aj Lucka čierna – zamazaná od sadzí, ktorá strašila neposlušné deti, alebo varechou vybúchala zo stien domu negatívnu energiu.

Ľudia sa v minulosti riadili poverou, že „od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc“. Z tejto povery vychádzajúc, robili počas týchto nocí rôzne úkony, dúfajúc, že odhalia bosorku, privolajú si lásku, alebo zvýšia prosperitu svojho statku.

Azda najpopulárnejšou aktivitou v tomto období bola výroba Luciinho stolčeka. Tvar i postup výroby sa v rôznych oblastiach Slovenska líši, no spoločným znakom bolo, že sa vyrábal po nociach od Lucie do Vianoc a na jeho výrobu nesmel byť použitý ani jeden klinec. Niekde sa musel vyrobiť jediným seknutím za deň, inde zas stačilo, že bol z jediného kusu dreva. V niektorých oblastiach mal stolček len tri nôžky, inde zas štyri. V strede stolčeka nechávali ľudia dieru – podľa povery, kto sa cez takto vyrobený stolček pozrie od chrbta na polnočnej na prítomných, uvidí všetky bosorky. Ak nemal dierku v stolčeku, mal sa naň postaviť a na bosorky pozerať cez kľúčovú dierku. V oboch prípadoch však musel utiecť skôr ako ho zazrú, inak by ho boli roztrhali. Pri úteku mal odvážlivec za seba zahodiť zrno zmiešané s makom – bosorky ho nesmú prekročiť, a tak ho museli do posledného semienka všetko vyzbierať. Na Liptove zas zvykli Luciine stolčeky muži vyrábať ženám do stajne. Ak žena pri dojení totiž sedí na Luciinom stolci, nadojí viac mlieka, pretože bosorka ho nemôže kradnúť.

Na Luciu mali ľudia príležitosť odhaliť bosorku, ktorá im škodí. Ak mal teda niekto pocit, že je začarovaný on alebo jeho statok, mohol ju v tento deň privolať – zvyčajne symbolickými úkonmi, ktoré mali bosorke spôsobovať bolesť, a tak sa skôr či neskôr ukázala, aby jeho aktivitu prerušila. Ak sa mu to podarilo a spoznal jej identitu, s prísľubom, že ju neprezradí, mu už viac nemohla striga škodiť.

Ani na Luciu nesmela chýbať ľúbostná mágia a veštba. V tento deň sa opäť veštilo z knedličiek či halušiek, inde zas dievčatá klopali na studňu varechou, a z ktorej strany začal štekať pes, odtiaľ mal byť ich nastávajúci. Vydajachtivé dievčatá si na Luciu nachystali trinásť lístočkov, na ktoré napísali mená dvanástich možných pytačov a jeden nechali prázdny. Každý večer až do Vianoc jeden spálili – nesmeli pozerať ktorý. Posledný - dvanásty lístok spálili v predvečer Štedrého večera. Posledný lístoček, ktorý im ostal mal prezradiť meno nastávajúceho. Ak však ostal prázdny, znamenalo to, že dievča sa v nasledujúcom roku ešte nevydá. V niektorých lokalitách dokonca verili, že ostane starou dievkou.

Keďže od Lucie do Vianoc ostávalo 12 magických dní, ľudia verili, že každý jeden z nich predstavuje jeden mesiac v nasledujúcom roku. Podľa počasia a udalostí v jednotlivé dni mohli predpokladať, čo sa bude diať aj v jednotlivých mesiacoch. 

 

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom. Encyklopédia. Dostupné z: www.ludovakultura.sk

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.