Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Vianoce | Z kuchyne našich predkov

Dátum pridania: 09.12.2021


Oblátky

Dôležitou súčasťou, ktorá nesmela chýbať na štedrovečernom stole, boli oblátky. Tie tradične pripravoval obecný učiteľ. Suroviny potrebné na prípravu mu nosili do školy ženičky, napr. vajíčka, med, mlieko či zrno na múku. Často sa mu ušlo aj nejakého „proviantu“ v podobe údeniny či strukovín. Namletie múky a samotnú prípravu oblátok zabezpečoval už sám učiteľ. Pomáhali mu žiaci, zvyčajne mládenci, ktorí nosili drevo do pece a pomáhali s manipuláciou so železnými formami na oblátky.

Oblátky sa piekli hneď po dni Lucie (13. december) a piekli sa celé dni niekedy aj noci až do Vianoc podľa toho, akú veľkú pec a formy mal učiteľ k dispozícii. Napečené oblátky roznášali po domoch deti v košíkoch, každému sa ušli oblátky tzv. vodové – plané, zopár cukrových, alebo medových a „na koštovku“ trubičky. Spoločne s košom s trubičkami deti priniesli aj vinš, napríklad:

Vianočné sa blížia hody narodenia Krista pána,

najkrajšie sú v roku sviatky pre nábožného kresťana,

všetci páni cirkevníci sviatky tie sa sláviť stroja,

s radosťou a veselosťou v duchu sladkého pokoja.

Správca chóru preto praje dobrodincom blahé sviatky

a na dôkaz svojej vďaky posiela vám dar – oblátky.

Dar ten správcu školy, chóra vďačne prijať nech sa páči,

šťastné sviatky, dobrej vôli Pánboh všetkým nech dať ráči.

(vinš z okolia Žiaru nad Hronom)

 

Po odrecitovaní vinšu domáci zobrali z košíka oblátky a naplnili ho ovocím, pochutinami a niekedy pridali i drobnú korunku. Mágia slova – dobrého priania sa totiž cenila nadovšetko. Hoc zvyk prípravy a roznášania oblátok nevychádza priamo z ľudovej kultúry, nemožno poprieť jeho neodmysliteľný význam v tradičnom zvykosloví dediny.

 

Vyskúšajte recept na oblátky z roku 1914:

Na liter zohriatého mlieka 60 deka múky, 12 deka cukru (môže sa nahradiť medom), môže sa pridať vanilka, škorica alebo voňavé klinčeky. Do preosiatej múky s cukrom alebo medom prilievať mlieko. Vymiešať do hladka a nechať postáť. Rozpálenú železnú formu potrieť masťou alebo kožkou z dobrej slaniny a lyžicou naliať trošku cesta. Zavrieť a dobre zapiecť, aby boli oblátky krehké.

 

Viac tradičných receptov na oblátky či trubičky nájdete v kuchárskej knihe Terézie Vansovej, z roku 1914.

Med a medovníky

Či už ako sladidlo, alebo obradové jedlo, med predstavoval významnú surovinu v jedálničku našich predkov. Až do 19. storočia, kedy sa predstavil cukor, bol takmer jediným sladidlom (alternatívu predstavovali miazga z javora či brezy), no i liečebným prostriedkom a obradovým jedlom. Fľaštička medu sa zvykla zapraviť do cesta na obradový chlieb – kračún a upiecť.  Takýto pečený med bol významným produktom, ktorý sa využíval v ľudovom liečiteľstve, a tiež nim gazda zvykol deťom mazať na čelo krížik, aby boli dobré, sladké a obľúbené ako medík.

Medovníky formované pomocou drevených foriem sa začali v Európe objavovať v priebehu 14. storočia, no až do konca 18. storočia boli pokrmom vyšších spoločenských vrstiev. V ľudovom prostredí sa udomácnili v 19. storočí a na celom území dnešného Slovenska vzniklo viacero centier medovnikárskeho remesla. Medzi najznámejšími treba spomenúť okolie Bratislavy, Trnavy či Topoľčian, okolie banských miest, ale i Žiliny, Trstenej, Lučenca, spišské mestá s dominantným postavením Levoče, a tiež ďalej na východe Košice či Michalovce.

Recepty ale i technológie výroby foriem si remeselníci starostlivo strážili, a práve preto je mnoho receptov nenávratne stratených. Niektoré sa však zachovali v prepisoch ľudových receptov, napr. v starých kuchárskych knihách.

Vyskúšajte napr. takýto starodávny recept na medovník z kuchárskej knihy Terézie Vansovej:

Pol kg medu rozpustiť v hrnci – ak je aj teplejší nevadí. Do medu primiešať toľko múky, aby sa hmota dobre miešala. 6 štipiek salajky (potaše) – dá sa nahradiť sódou bicarbónou, namletú škoricu, voňavé klinčeky a pár stružlín citrónovej kôrky. Vymiešať cesto a nechať odpočívať do ďalšieho dňa. Cesto na ďalší deň vyliať na vymastený a múkou vysypaný plech a povrch zarovnať. Po upečení pokrájať na jarmočné tvary.

 

Zdá sa vám tento recept povedomý? Nazvali by ste ho perníkom? Rozdielom v minulosti bolo, že do cesta na medovník sa pridával med a do perníka zas cukor.

 

Prajeme Vám krásne sviatky!

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

BOCANOVÁ, M.: Med a medovníky. Západoslovenské múzeum v Trnave. December 2021.

HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.

STOLIČNÁ, R.: Vianoce neboli len náboženským sviatkom. Boli predovšetkým oslavou rodiny, 2020.

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom. Encyklopédia. Dostupné z: www.ludovakultura.sk

Ústredie ľudovej umeleckej výroby: Medovnikárstvo. Dostupné na: http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/medovnikarstvo/

VANSOVÁ, T: Nová kuchárska kniha. 1914. Dostupné v digitalizovanej forme na portáli Slovakiana.

Komentáre (3 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.

28.12.2021 - 09:50
|
Lucia Bistárová
Pán Švorc, ďakujeme za milé slová. Prajem pokojné prežitie sviatkov, hlavne veľa zdravíčka. L.B.
17.12.2021 - 16:30
|
Peter Švorc
Ďakujem za milé príspevky, ktoré pohladia dušu zvlášť v tomto čase Peter Švorc
17.12.2021 - 16:30
|
Peter Švorc
Ďakujem za milé príspevky, ktoré pohladia dušu zvlášť v tomto čase Peter Švorc