Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Múzejník je historik fetišista

Dátum pridania: 02.06.2020


„Je nesmierne dôležité poznať udalosti, ktoré sa stali v minulosti a poučiť sa na nich,“ pripomína Peter Barta, riaditeľ Historického múzea SNM, ktorého poslaním je mapovať pamäť slovenského národa.

Historické múzeum je súčasťou špecializovaných múzeí SNM. Je jednou z inštitúcií, ktorá minulosť prehodnocuje, uchováva formou zbierkových predmetov a následne prezentuje.

 

 

„Minulý rok sme si pripomenuli tridsiate výročie Nežnej revolúcie, ktorá je pre nás manifestom, že v minulosti bolo treba za slobodu bojovať. A to platí aj pre súčasnosť. To, že tá cesta nebola ľahká, si pripomíname prostredníctvom výstavy N89 – Cesta k slobode,“ dodáva Peter Barta.

Múzeum okrem výstav pripravuje množstvo sprievodných podujatí a edukačných programov pre verejnosť a vybrané skupiny. Svojím programom expanduje aj do verejného priestoru. V minulosti napríklad v spolupráci s Dopravným podnikom Bratislava pomocou dobových dopravných prostriedkov sprostredkovalo divákom atmosféru obdobia Československej republiky. V tejto spolupráci plánujeme pokračovať i tento rok, keďže ohlasy verejnosti boli pozitívne.

Jednou z podstatných častí vzdelávania smerom k verejnosti je múzejná pedagogika, ktorá sa sústreďuje najmä na školy. „Cítime, že výučba histórie na školách zlyháva. Dôvodom je, že hodiny dejepisu sa zredukovali. Prichádzajú k nám rôzne školské skupiny, ktoré nepoznajú našu minulosť. A keď nepoznajú minulosť, tak je otázne, ako si budú ceniť prítomnosť,“ uviedol na margo vzdelávacích programov Peter Barta.

Upozorňuje aj na fakt, že úloha múzea sa redukuje na prezentačnú činnosť. Jedným z hlavných poslaní múzea je však najmä uchovávať zbierkové predmety uložené v depozitároch. O to sa starajú kustódi. Aby sme vám priblížili ich prácu, porozprávali sme sa so Zuzanou Luprichovou, kurátorkou v oddelení novších dejín a kustódkou, ktorá má na starosti depozitár papiera, a s Eduardom Belušákom, kurátorom dejín 20. storočia a kustódom depozitára kombinovaného materiálu v SNM – Historickom múzeu. V rozhovore nám prezradili viac o svojej práci v múzeu.

Ako si môžeme predstaviť vašu prácu v múzeu?

Eduard: Pracovnou náplňou kustóda je správa zbierkových predmetov, čo zahŕňa pravidelnú kontrolu stavu predmetov. Ak niektorý z nich javí známky degradácie, upozorním príslušného kurátora, ktorý dá následne návrh na reštaurovanie. Úloha kustóda v múzeu je veľmi dôležitá, chráni kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie a spolupracuje s kurátorom.

Ja som zodpovedný za depozitár kombinovaného materiálu. Nájdete tam však aj novšie materiály, ako sú guma, plast, vinyl alebo bakelit. Sú tam uložené aj predmety novšieho charakteru – rádiá, prvé počítače, napríklad Atari alebo notebook.

Keď som zbieral staré VHS kazety alebo vinylové platne z 80. rokov, stretával som sa s názormi, že tieto veci ešte nepatria do múzea. Ľudia majú často pocit, že sú tam len kosti, kamene, maximálne 19. storočie.

Úlohou múzejníkov a historikov je mapovať aj súčasné obdobie, preto sa snažíme získavať aj predmety novšieho charakteru. Uľahčujeme tak život kolegom, ktorí prídu po nás, aby nemuseli prácne zháňať niektoré predmety.

Zuzana: Ako kustódka mám na starosti depozitár papiera, kde je uložených vyše 60 tisíc predmetov. V prvom rade je mojou úlohou sledovať podmienky v samotnom depozitári – teplotu, vlhkosť ovzdušia. Mám rada, keď sú veci v poriadku (smiech). My kustódi sa o predmety nielen staráme, ale ich aj lokalizujeme. Ak niekto príde a potrebuje konkrétny predmet, tak ho vieme jednoducho vyhľadať podľa čísla.

Na druhej strane ma baví aj kurátorská práca. Keď sme pripravovali výstavu N89, oslovovala som ľudí a zháňala predmety do konceptu, ktorý sme si zadefinovali.

 

 

Akú špecifickú starostlivosť potrebuje papier?

Zuzana: S tým nám pomáhajú aj technológie. Klimatizačná jednotka slúži na upravovanie vzduchu. Najmä v lete, aby sme udržali vhodné podmienky na uloženie predmetov, musíme zapínať mobilné odvlhčovače. Tie sa dokážu naplniť aj trikrát za jeden deň. Každý z nich má obsah približne päť litrov, takže občas je to aj fyziky náročná práca.

Samozrejme, dôležitý je aj spôsob uloženia predmetov. Depozitár papiera pripomína skôr archív, keďže väčšina predmetov je uložená horizontálne v zásuvkách. Aby sa jednotlivé  papierové predmety navzájom nedotýkali, sú uložené v špeciálnych fóliách, alebo ich prevrstvujeme špeciálnym ph-neutrálnym papierom.

Akým spôsobom sa dostávajú predmety do depozitára?

Eduard: V podstate exituje niekoľko ciest, ako sa z predmetu bežného použitia stane zbierkový predmet. Prvý spôsob je vlastný výskum. To znamená, že ako kurátor chodím do bazárov, starožitníctiev, na aukcie a hľadám predmety, ktoré by podľa mňa mohli doplniť zbierkový fond.

Najčastejšie sa však ľudia sami ozvú, že majú niečo zaujímavé. Príslušný kurátor vyhodnotí, či máme o daný predmet záujem a následne urobí akvizičný návrh. Akvizičná komisia tento návrh vyhodnotí a buď odporučí, alebo neodporučí zaradiť predmet do zbierok. Predmet putuje do rúk reštaurátora, ktorý ho očistí, zakonzervuje a podľa potreby zreštauruje. To je v skratke cesta predmetu do niektorého z depozitárov.

Našou prácou však nie je len zbierať predmety z minulosti. Chodíme na rôzne mítingy alebo protesty a snažíme sa získať rôzne predmety od ľudí alebo vystupujúcich. Tým, že ich dnes zachováme, môžu sa hodiť niekomu, kto bude pripravovať výstavu v budúcnosti. Rovnako ako sa nám hodili predmety, ktoré zhromaždili naši kolegovia počas protestov v roku 1989.