Hrad Revište je situovaný na pravom brehu rieky Hron v mestskej časti Revištské Podzámčie-Žarnovica. Gotický hrad bol postavený v rovnakom období ako neďaleko vzdialený hrad Šášov. O obnovu hradu sa starajú dobrovoľníci, pracovníci, ale najmä členovia Združenia na záchranu hradu Revište. Jeho predsedom je Ratibor Mazúr, ktorý nám porozprával o ich fungovaní a prácach na hrade, ale aj o vízii do budúcna.

Čo podnietilo Váš záujem o históriu a pamiatky?

Odjakživa som mal vzťah k historickým pamiatkam. Chcel som ísť študovať archeológiu, avšak bol som od toho odhovorený. Boli mi predkladané názory, že tento vedný odbor nemá perspektívu, čo podnietilo, že záujem o históriu a archeológiu zostal len koníčkom. Dospelo to k tomu, že som v Modre kúpil vinohradnícky dom zo 16. storočia, ktorý som postupne opravoval. Ľudia mi vraveli, aby som ho zbúral a postavil nový. Avšak opravovať ho, bola pre mňa radosť. Rekonštruovali sme ho štyri roky. Dnes v ňom spolu s rodinou bývame už 20 rokov. Po 10 rokoch sme kúpili meštiansky dom v Banskej Štiavnici, ktorý sme renovovali 7 rokov. Ten je ešte starší, je z 15. storočia. Jeho rekonštrukcia bola spolufinancovaná Ministerstvom kultúry z programu Obnovme si svoj dom, keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku. Vtedy som si uvedomil, prečo pracovať len na osobných projektoch, keď môžem spraviť aj niečo pre väčšiu skupinu ľudí.

Čo Vás priviedlo na hrad Revište?

Keďže bývam v Modre a pracujem v Bratislave, počas ciest do Banskej Štiavnice som si všímal okolie. Zaujal ma hrad Revište. Nikto sa nevenoval jeho záchrane. To nás podnietilo k vytvoreniu projektu na jeho obnovu. V roku 2011 sme spolu s priateľmi založili Združenie na záchranu hradu Revište. Oproti kolegom z iných hradov, je to pomerne krátka doba, čo sa aktívne venujeme jeho obnove. Hrad obnovujeme už 9 rokov, a dokončenie projektu ešte potrvá. V tom istom roku 2011 sa začali aj prvé brigády. Nešlo to všetko zhurta, tak akoby sa zdalo. Dobrovoľnícky na hrade pracujeme s priateľmi skoro každý víkend. Práca v združení a obnova hradu je predmetom nášho voľného času.

Čím ste začali pri obnove?

Prvým krokom bolo klasické čistenie hradu a okolia od náletovej zelene, zbieranie kamenia, ale aj zbieranie informácií o histórii hradu a zháňanie obrazového materiálu.

Kto sa podieľa na obnove hradu?

Na začiatku, keď sme zakladali združenie, nás bolo pätnásť. Postupne sa to utriaslo. Dnes nás je trinásť, z toho je aktívna asi trištvrtina. Sú to ľudia rôznych profesií. Nie sú to len lokálni, ale aj zo širšieho okolia. Ďalej sú to ľudia z úradu práce, ktorých každú sezónu zamestnávame. Spolupracujeme s remeselníkmi, ako sú tesári alebo murári, ale aj s odborníkmi, s mladými architektmi, ďalej s výskumníkmi, ako sú archeológovia, statici, metodik pamiatkovej obnovy alebo odborník na históriu a architektúru. Ďalej komunikujeme s Krajským pamiatkovým úradom a Pamiatkovým úradom v Bratislave. Keď to zhrniem, niekedy je tu 30 až 40 ľudí.

Je možnosť, ak by sa niekto mimo združenia chcel zapojiť do obnovy?

Ak má niekto záujem, stačí sa jednoducho ohlásiť, prísť cez týždeň alebo víkend, keď tu máme dobrovoľnícku brigádu. Ľudia sa môžu prihlásiť do nášho združenia alebo chodiť nezávisle. Máme aj takých priateľov, ktorí nie sú členovia, a pritom chodia na brigády opakovane alebo pomáhajú iným spôsobom pri iných aktivitách. Jeden môj priateľ pomáha pri zostavovaní rozpočtu a plánovaní projektov na dotácie. Nemusí to byť vždy len fyzická práca.

Čo je najťažšie na tejto práci?

Viete, že mi to ani nepríde, že by bolo niečo extra ťažké. Možno ten začiatok bol náročný, v zmysle práce s ľuďmi. Hlavne zháňať pracovníkov, ktorí budú pracovať na hrade. Od roku 2011 sme sa zapojili do programu MK SR Obnovme si svoj dom, kedy sme začali spolupracovať s nezamestnanými. Robili sme aj výberové konania na úrade práce. Zo začiatku to boli veľké nervy, keď sme chceli, aby práce postupovali rýchlejšie, a zrazu Vám štyria pracovníci neprídu do práce. Postupne sme si však na seba zvykli. Niektorí tu robia už siedmy alebo ôsmy rok. Opakovane sa k nám vracajú. Zamestnávame ich iba na obdobie siedmich mesiacov, teda nie na celý kalendárny rok. Avšak opätovne prichádzajú. Sme s nimi spokojní. Iné ťažké momenty ani nie sú. Sú problémy, ktoré jednoducho riešime. Tým, že som si prešiel obnovou aj iných pamiatok, tak určitým spôsobom poznám princíp tejto práce. Preto mi možno niektoré situácie neprídu až tak ťažké alebo nezvládnuteľné.

Môže byť práca na hrade aj kreatívna?

Určite áno a popri tom sa veľa učíme. Napríklad murovanie tradičnými metódami, resp. ako sa mieša malta bez pridania cementu alebo aký je vhodný pomer. Rovnako bolo potrebné sa naučiť o ochrane korún muriva biologickým krytom. Práca na hrade nás učí aj mnohým iným veciam ako organizácii kultúrnych akcií. Učíme sa svojpomocne usporadúvať komentované prehliadky hradu, teda je potrebné určité samoštúdium.

Čo najviac zaujíma návštevníkov?

Zaujímajú ich najmä okolnosti a informácie o našej práci na hrade. Keď tu máme dobrovoľnícke brigády, tak prichádza mnoho ľudí a pýtajú sa nás, ako to robíme, koľko to robíme, ako dlho ešte budeme pracovať na hrade, a pod.

Máte nejakú zaujímavú príhodu s návštevníkmi?

Spomenul by som situáciu, ktorá sa stala počas terénnych pretekov Spartan Race. V Revištskom Podzámčí bol štart. Celý deň pršalo. Okolo 1300 pretekárov z celej Európy bežalo trasu dlhú 27 km s prekážkami, kedy brodili aj rieku Hron. Jednou z úloh, ktorú mali splniť počas behu, bolo vynášať  kamene vo vedrách z dolného hradu. Utekali strmým svahom hore na horný hrad po zablatenom teréne. Za ten deň vyniesli vyše 30 ton kameňa. Niektorí pretekári, keď prišli hore, boli nadšení z dobrej veci a pomoci pri obnove hradu. Naopak tu boli aj takí,  ktorí zostali prekvapení, a žiadali si odmenu. Ale to boli skôr výnimky. Išlo o výnimočný pretek a pre nás silný zážitok.

Inšpirujete sa pri obnove hradu aj inými pamiatkami?

Pravidelne navštevujeme pamiatky v celej Európe, niektorí aj ďalej. V rámci združenia Zachráňme hrady sa dvakrát do roka navštevujeme aj s ostatnými členmi, ktorí tiež pracujú na obnove hradov na Slovensku. Mávame stretnutia vždy vo vybranej lokalite, kde si spoločne prejdeme viaceré pamiatky a spoločne hodnotíme postup prác. Každé stretnutie a rozhovory sú inšpiráciou, čo nás posúva v našej práci ďalej.

Viete porovnať, ako obnova funguje na Slovensku a ako v zahraničí?

I napriek všetkým okolnostiam môže byť Slovensko vzorom aj pre iné krajiny, kde pamiatková ochrana nebola v minulosti taká zanedbaná. U nás za to „vďačíme“ socializmu, kedy sa na pamiatky nevyčleňovali financie. Bolo určených len pár hradov a zámkov, ktoré boli opravené. Ostatné pamiatky, najmä kaštiele zchátrali. Musím však spomenúť, že podľa nášho slovenského vzoru združenia Zachráňme hrady priatelia z Českej republiky založili svoje združenie postavené na rovnakých princípoch. I keď v Čechách je obnova hradov na inej úrovni, ako je u nás, boli sme im inšpiráciou. Naše  združenie zastupuje 28 subjektov, ktoré sa starajú o obnovu hradov na Slovensku. Je akýmsi reprezentantom pri komunikácii s MK SR a Pamiatkovým úradom. Posledných desať rokov máme na Slovensku silnú vlnu obnovy historických pamiatok aj vďaka dotáciám z MK SR. Záujem o obnovu hradov má svoje korene ešte v socializme v združení Strom života. Z neho vyrástli dobrovoľníci, ktorí začali rozbiehať akcie a zakladať združenia, napríklad na Katarínke alebo Lietave. Tie fungujú už 20-25 rokov. Tu sme sa aj my ostatní dobrovoľníci priučili, ako sa to robí. Po rokoch je možné vidieť, že dobrovoľnícke hnutie má silu a dokáže toho veľa.

Je niektorá pamiatka pre Vás vzorom?

Na Slovensku mám viaceré vzory. Určite je to hrad Lietava a hrad Tematín, ktoré sú môjmu srdcu blízke. Taktiež hrad Gýmeš, i keď tam to ide trošku pomalšie. Je to krásny hrad. Má potenciál. Ale všetky ostatné hrady na Slovensku sú krásne.

Ak by ste mali neobmedzené množstvo financií, vyzeral by hrad inak ako vyzerá dnes?

Keby sme mali k dispozícii veľký balík peňazí, myslím, že by sa to až tak veľmi nelíšilo od toho stavu, čo je dnes. Dôvodom je, že práce sa naozaj nedajú urýchliť. Peniaze by sa samozrejme zišli, ale práce by nešli rýchlejšie. Nemalo by zmysel tu mať 40 pracovníkov, ktorí by si zavadzali, pretože je to relatívne maličký hrad. Na konci sezóny by možno bolo menej stresu so zháňaním peňazí. V októbri, keď už sa nemuruje, by sme vedeli zakúpiť viacej rozchodníkových kobercov na zakrytie, resp. spraviť biologickú ochranu korún murív.

Rozmýšľali ste, že by ste tu na hrade zriadili akési výskumné alebo vzdelávacie centrum pre odborných pracovníkov?

Na niektorých hradoch týmto spôsobom fungujú. Organizujú workshopy alebo skôr dielne, kde tradičnou metódou opracovávajú drevo, kameň, prípadne pália keramiku a kachlice. My sme zatiaľ nad tým neuvažovali. Sústreďujeme sa skôr na samotnú stavebnú činnosť, záchranu a konzerváciu hradu. Toto možno príde do nášho programu neskôr.