Kolegovia Martina Vargu z hradu Uhrovec, Jakub Huba reštaurátor a Miroslav Matejka odborník v oblasti ochrany pamiatok nám porozprávali viac k samotnej obnove hradu, ich aktivitách a fungovaní na hrade.
Aký je cieľ obnovy hradu Uhrovec? Odpovedá Jakub Huba.
Obnova hradu bola hneď od začiatku koncipovaná, že nepôjdeme štýlom len aby bolo, ale chceli sme investovať aj do výskumu a do ľudí, ktorí pôsobia na hrade, aby si rozširovali vedomosti v oblasti pamiatkovej ochrany. Túto tradíciu sa snažíme udržať.
Ako ste sa dostali k obnove hradu?
Od detstva som chcel niečo riešiť s hradmi. Vedel som, že chcem ísť študovať reštaurovanie. Tak som si to chcel niekde vyskúšať. Jedno leto pred 10 rokmi, keď som bol ešte študent na strednej škole, som tu na hrade Uhrovec strávil desať dní. Práve sa tu muroval pilier. Zapáčilo sa mi to, tak som tu bol aj nasledujúce leto. Následne popri vysokej škole som tu pomáhal. A teraz sa tu snažím rozbehnúť aktivity ako pedagóg.
Aká je Vaša úloha na hrade?
Som reštaurátor. Mám na starosti konzervovanie ostení a pieskovcov, ktorými je tento hrad výnimočný. Nachádza sa tu okolo 300 článkov. Nepoznám hrad na Slovensku, ktorý by mal taký počet článkov a ešte zachovaných v takom dobrom stave. Teda z oblasti, ktorej sa ja venujem, je hrad Uhrovec unikátna pamiatka. Je tu síce najviac práce, ale o to zaujímavejšie kamenné časti. Napríklad na kaplnke je gotické okno alebo zachovaná celá renesančná fasáda palácu, niekde aj s detailmi.
Taktiež pôsobím aj na Katedre reštaurovania na VŠVU v Bratislave. V rámci možností vodím na hrad študentov, kde si v praxi vyskúšajú niečo z pamiatkovej obnovy, z reštaurátorského výskumu, taktiež si osvoja základy práce s materiálom. Za posledný rok sa tu vystriedalo asi desať študentov. Túto spoluprácu by som chcel posunúť trošku ďalej, napríklad vytvoriť nový predmet na katedre a motivovať tak študentov aj kreditmi.
Aký zmysel vidíte v práci so študentami na hrade?
Chceli by sme, aby to nebolo len o odvedenej remeselnej práci, ale aby študenti nadobudli aj nejaké intelektuálne, prípadne kunsthistorické znalosti. Cieľom je, aby zažili reálnu obnovu a spoznali kolektív ľudí, ktorí tu pracuje. Zámerom je vytvoriť „laboratórium“ novej metodiky pamiatkovej obnovy citlivejšie, než ako sa to robilo odteraz.
V rámci tohto projektu máte s katedrou a študentami nejakú víziu do budúcnosti?
Inšpirovala nás fínska škola, kde sa reštaurátori v rámci predmetu Environmentálne reštaurovanie venovali pamiatkovému riešeniu veľkých plôch a priestorov. Zaoberali sa pevnostnými systémami. Niečo podobné by sa dalo aplikovať aj tu. Na rôznych lokalitách riešiť pamiatkovú obnovu v rámci školy, ale v teréne, teda v pôvodnom prostredí.
Povedali by ste nám niečo k práci s kameňom?
V rámci pamiatkarskej ortodoxie, ktorú sa tu snažíme prevádzkovať, sme si určili, že nezachované kamenné doplnky, tzv. dosekávky sa budú vysekávať nanovo z pôvodného kameňa, ktorý bol používaný aj v minulosti. Výskumom sme našli historické lomy v neďalekej obci Žitná-Radiša, odkiaľ boli pieskovcové bloky kameňa štiepané klinmi a dovážané na vozoch na hrad.
Viete nám povedať aj niečo o predsedovi združenia Martinovi Vargovi?
Na ňom je vidieť, čo obnova a pamiatka robí s ľuďmi. Ako mladí idealisti prídu na hrad v maskáčoch. Dá sa s nimi normálne porozprávať. A o pár rokov už biela košieľka. Kým tu nie je kamera, tak sa tu ani neobjaví.. (smiech) Píše SMS-ky typu: „Stíham ešte filmárov? Sú ešte tam? Alebo to mám otočiť do Bratislavy?“ (smiech)
Aká je Vaša úloha na hrade Uhrovec ? Odpovedá Miroslav Matejka.
Práca na hrade je široko spektrálna a rovnako aj multidisciplinárna. V rámci obnovy hradu som v poli výskumníka aj v poli metodika resp. človeka, ktorý navrhuje obnovu, ale aj v poli murára a pomocného pracovníka. Moja práca spočíva v získavaní informácií, na základe ktorých sa spraví sumár a vytvorí sa návrh obnovy pamiatky.
V čom spočíva obnova pamiatky z odbornej stránky?
Pre obnovu objektu najskôr treba získať poznatky z výskumov. Či už je to architektonicko-historický, ktorý sa zameriava na zisťovanie väzieb murív, prestavby, zachované hodnotné omietky, detaily a iné súčasti, alebo archeologický výskum, ktorý sa realizuje na už zaniknutých nadzemných konštrukciách.
Prebieha na hrade momentálne nejaký výskum?
Momentálne na tzv. hradnom severovýchodnom paláci I. prebieha architektonicko-historický výskum. Je to najväčšia obytná stavba na hrade. Odoberajú sa vzorky z drevených prvkov, ktoré sa dajú datovať podľa letokruhových kriviek. Umožňujú nám presnejšie datovať jednotlivé etapy stavebného vývoja paláca, ktorý má svoje počiatky už v 13. storočí. Zostali z neho zvyšky konštrukcií. Palác je spojený s kaplnkou, kde teraz prebieha reštaurátorský výskum. Skúmajú sa historické omietky. Budú sa robiť výbrusy. Reštaurátor následne navrhne koncepciu celkovej obnovy kaplnky.
Čo teda hovorí výskum o architektonickom vývoji palácu v priebehu storočí?
V priebehu stredoveku, vrcholnej a neskorej gotiky, bol hrad prestavovaný. Získal podobu dvojpodlažného paláca s dvojpodlažnou pivnicou. Tretie podlažie súvisí s renesančnou dostavbou, ktorá sa uskutočnila na prelome 16. a 17. storočia. Vtedy palác dostal definitívnu podobu s mohutnými renesančnými oknami a portálom. V tejto prestavbe sa zachovali aj niektoré staršie časti ako napríklad štrbinové neskoro gotické okienka.
Aký je plán obnovy paláca?
Keďže z paláca je ruina, nemá význam ísť do veľkých rekonštrukčných zásahov, lebo mnoho vecí sa nevie dopovedať. Preto niektoré časti zostanú konsolidované. Uvidíme do akej miery sa bude riešiť nejaká forma zastrešenia, keďže je tu veľa cenných architektonických detailov. Na tom sa musí ešte zhodnúť skupina odborníkov, ktorí stanovia definitívnu verziu obnovy paláca. Zároveň reštaurátori konzervujú tieto architektonické prvky, lebo sú z mäkkého pieskovca, ktorý rýchlo zvetráva. Tým, že sa teraz spevnia, zabráni sa erózii a ďalšiemu rozpadu a strate výpovedných hodnôt. To je možné vidieť v jednom z horných okien v podobe listového ornamentu alebo vo výzdobe portálu.
Konajú sa na hrade aj iné práce?
Na paláci prebieha viacero paralelne súbežných činností. Reštaurátori si riešia svoje. My riešime momentálne dendrochronológiu. Popri tom sa skúma. Pracuje sa na lešení a tesári dole v priekope. Obnova hradu je kontinuálny proces. Cez zimu si musíte chystať veci na ďalší rok, kým začne stavebná sezóna, aby ste boli pripravení. My tu na hrade máme zlý prístup, takže sa snažíme riešiť aj túto vec, aby sme nemali potom komplikácie a časové straty.
Ako dlho pôsobíte na hrade?
Na hrade pôsobím od roku 2000. Vtedy sme začali čistiť priekopu, zbierať kamene, snažili sme sa sprístupniť hrad. Potom sme pokračovali archeologickými prácami. Prekopával sa jeden zo vstupov, ktorý bol zasypaný do veľkej miery sutinovými závalmi. Robili sa skládky. Postupne sa konzervovali jednotlivé murivá hlavne v tých nebezpečných častiach, aby neboli ohrozené ľudské životy.
Ako ste sa dostali k takejto práci?
Od detstva ma bavili hrady, egyptské pyramídy a pod. Andrej Fiala, významný výskumník, nás spolu s kolegom nakontaktoval na Nadáciu pre záchranu kultúrneho dedičstva, mali záujem opraviť tento hrad. Zoznámili sme sa a odvtedy sme tu. Neskôr sme sa premenili na občianske združenie a fungujeme tu doteraz. Posádka sa v priebehu rokov obmenila. Ja som tu spolu s predsedom OZ najdlhšie. Fungujeme viac disciplinovanejšie. Máme tu odborných pracovníkov a remeselníkov.
Viac o obnove hradu v našej video reportáži Záchrana hradu Uhrovec.
Prečítajte si rozhovor s Martinom Vargom z OZ Hrad Uhorvec o obnove hradu a ich činnosti.
