Jozef Blaho je učiteľom dejepisu a geografie na Základnej škole Fatranská Nitra. Jeho profesijné zameranie a život v nitrianskom regióne podnietili záujem o obnovu historických architektonických objektov.  Vo svojom voľom čase spolu s manželkou vedú občianske združenie Leustach, ktorého cieľom je rekonštruovať stredoveké architektonické pamiatky. Oficiálne bolo združenie založené v roku 2005, ale reálne funguje už od roku 2002. Spolu s dobrovoľníkmi, žiakmi ZŠ Nitra-Janíkovce a ZŠ Fatranská Nitra, odpracovali množstvo brigád na obnove kláštoru Kamaldulov, Nitrianskeho hradu, hradu Oponice, Gýmeš až nakoniec upriamil svoju pozornosť na záchranu hradu Hrušov. Hrad pred 15 rokmi chátral, bol v zlom zanedbanom stave. Bol dokonca nebezpečný pre návštevníkov. Cieľom projektu bolo na začiatku esteticky zveľadiť areál hradu. Plán prerástol do 15-ročnej zložitej mravčej práce, ktorej výsledkom je postupná rekonštrukcia a obnova hradu spojená s jeho prezentáciou. Aj o tom nám porozprával Jozef Blaho s manželkou Stankou.

Prečo ste sa rozhodli venovať svoj čas a energiu práve hradu Hrušov?

Na hrade Hrušov sme boli spolu so žiakmi na školskom výlete. Mnoho pamiatok bolo zanedbaných a bez záujmu majiteľov o ich opravu a údržbu. Hradná architektúra a história hradu nás svojim spôsobom zaujala a podnietila v nás myšlienky o jeho obnove. Po piatich rokoch sme sa tak vrátili na hrad s tým, že mu chceme pomôcť. Na začiatku sme netušili, že rekonštrukcia hradu Hrušov potrvá taký dlhý čas. Dnes tu trávime takmer polovicu roka už 15. sezónu. (Pozn. redakcie: rozhovor sa konal v roku 2019)

Kto tvorí skupinu dobrovoľníkov obnovy hradu?

Na obnove hradu pracujú ľudia z OZ Leustach a široká báza dobrovoľníkov. Na začiatku som to bol len ja s manželkou, ktorá je tiež pedagogička, spolu s niekoľkými žiakmi. Postupne sa pridali aj iní žiaci, ich rodičia, priatelia a známi. Príležitostne vypomáhajú aj návštevníci hradu, taktiež aj skupina skautov z okolia. Oslovili sme aj samosprávy a starostov okolitých dedín. Avšak gro pomocníkov tvoria žiaci a naši priatelia. Počet brigádnikov nie je až taký veľký, je to najmä tým, že fungujeme na báze dobrovoľníctva, na úkor voľného času.

Čím ste si museli prejsť počas 15-ročnej práce na hrade?

Prvé roky sme hrad čistili od zarastených náletových drevín, ohnísk, kameňov, pričom v kútiku duše sme dúfali, že by sme niekoho naštartovali k obnove a zveľadeniu hradu. Ale stále k tomu neprichádzalo. Neraz sme sa stretli s nepriazňou vandalov a zlodejov, ktorí nám ukradli nástroje, ničili tabule, a pod. V roku 2006 sme sa chytili stavebnej činnosti, kedy sme pracovali na spevnení niektorých častí múrov hradu, ktorým hrozilo zrútenie. Bol to jeden z podnetov, kedy sme sa rozhodli, že hrad ďalej nenecháme chátrať. Sami sme tak zobrali hrad pod patronát a začali sme ho pomaly rekonštruovať. Na začiatku sme použili jeden sud vápna, nasledujúci rok to bolo dvadsať a tento rok sme minuli šesť alebo sedem ton. Návštevníci hradu tak môžu vidieť autentickú záchranu hradu, ako sa to dialo v stredoveku. Samozrejme s určitými vymoženosťami. Nemáme drevené lešenia, ale pri obnove používame materiál, ktorý sa využíval aj v minulosti, ako je drevo, piesok, kameň.

Na obnove hradu pracujete stále ako komunita alebo aj s niekým spolupracujete?

Dnes už spolupracujeme s najlepšími odborníkmi na Slovensku, ako sú reštaurátori, iní remeselníci a pracovníci architektonického výskumu. Spoločne s manželkou ich spoluprácu koordinujeme, zháňame finančné prostriedky, píšeme návrhy na projekty a ostatné dokumenty, ktoré s tým súvisia. Pri dodávaní materiálu spolupracujeme s okolitými stavebninami a kameňolomami. Naše združenie je členom skupiny Zachráňme hrady, kde taktiež fungujú skvelí ľudia, ktorí nám poradia a inšpirujú. Impulzy a nápady na obnovu získavame aj návštevami iných hradov, nielen na Slovensku. Chodievame aj do zahraničia, najmä do okolitých susedných krajín, ale aj Chorvátsko a Balkán. Diskutujeme s kastelánmi, so samotnými murármi alebo reštaurátormi. Snažíme sa tak nerobiť chyby, ktoré sme robili hlavne na začiatku.

Čo je takým stavebným úkonom, do ktorého ste sa v poslednej dobe pustili?

Pri príležitosti 15. výročia začatia opráv na hrade (rok 2019), sme si dali za cieľ znova navrátiť drevené časti hradnej architektúry na hrad Hrušov. Dubové drevo bolo jedným z hlavných materiálov okrem kameňa, ktoré sa využívalo pri stavbe stredovekých hradov. Preto sme sa rozhodli zrekonštruovať delovú baštu, ktorá bude mať dvojitú funkciu. Horná časť bude slúžiť ako vyhliadka s dreveným zastrešením. Na jej prízemí bude zriadené múzeum, tzv. lapidárium architektonických prvkov, ktoré boli objavné pri práci na hrade.

Čo robí hrad Hrušov výnimočný a odlišujúci sa od ostatných hradov?

Hrad zažil svoju slávu najmä v 14. storočí. „Strážil“ dôležitú cestu z Ponitria na Požitavie, keďže jeho dôležitosť sa spája s ťažbou železnej rudu. Podobne v okolitých potokoch sa ryžovalo zlato. Hrad bol niekoľkokrát obliehaný a v jeho blízkom okolí sa konali boje, čoho dôkazom je vo fragmentoch zachovaná menšia tzv. obliehacia pevnosť spred 600 rokov. V neskorších storočiach hrad nebol až taký významný. Rovnako sa nevyznačuje ani svojou rozlohou ako iné hrady na Slovensku.

Hrad bol postavený v dvoch stavebných etapách. Na malom územnom priestore sa konali neustále dostavby. V priebehu storočí prešiel mnohými prestavbami spojenými s architektonicko-umeleckými inováciami svojej doby. Preto je možné na hrade nájsť gotické, renesančné aj barokové prvky. Okolo polovice 17. storočia vzniklo druhé predhradie. Je tak akýmsi bludiskom. Hrad Hrušov, šľachtické sídlo z druhej polovice 14. storočia, je jedným z najkomplikovanejších hradov na Slovensku.

S akými osobnosťami sa spája hrad Hrušov?

Hrad mal v priebehu svojej existencie mnoho majiteľov a nájomníkov. Koncom 14. storočia tu žil Leustach z Jelšavy, z rodu Ratoldovcov, po ktorom sa volá naše združenie. Od roku 1392 bol palatínom, teda druhým významným mužom po kráľovi. Padol do zajatia pri bitke pri Nikopole proti Osmanskej ríši. Spoločenské postavenie tohto rodu časom upadlo. Upadol tak aj význam hradu.

Jeho dôležitosť prikladajú písomné pramene, ako sú rôzne listiny, spisy a dokumenty. Obdivuhodný je popis Mateja Bela po návšteve hradu, ako vyzeral v baroku po opustení. Pútavým čítaním sú rôzne príbehy o hľadačoch pokladov, legendy o hrade a o osobnostiach spojených s hradom. Ide napríklad o Dianu z Hrušova alebo Alžbetu Erdödy-Rákoczi, ktorá v okolí Hrušova rada jazdila na koni, keďže žila na neďalekom panstve v Topoľčiankach. Hrad bol obľúbeným miestom T.G. Masaryka, prvého ČSR prezidenta, keďže sa často zdržiaval vo svojom letnom sídle na zámku v Topoľčiankach. Na hrad Hrušov vodil rôzne oficiálne aj súkromné návštevy. Napríklad spolu s Karlom Čapkom sa radi prechádzali v okolí hradu. Na jeho podnet hrad prešiel veľkou komplexnou konzerváciou počas prvej Československej republiky. Investovalo sa vyše 400 000 Kčs. Vďaka čomu sa hrad čiastočne zachránil a uchovalo sa tak to, čo tu dnes stojí. Pred konzerváciou pred vyše sto rokmi bol hrad v katastrofálnom stave, čomu dopomohlo rozkrádanie kameňa a muriva. Materiál, ktorý bol odvážaný z hradu v tisíckach vozoch, bol použitých na stavbu súkromných domov, majerov a ciest. Zdevastované bolo predhradie a iné časti hradu, ktorých prvky sme našli archeologickým bádaním v niekoľkometrových sutinách. Budú tak následne vystavené už v spomínanom lapidáriu.

Čo Vám ako človeku prináša práca na hrade?

Ako pedagógovi sa mi ľahšie učí učivo stredoveku Nitry a nitrianskeho regiónu. Človek sa vďaka prácam na hrade naučil a spoznal lepšie niektoré veci a súvislosti. Získané poznatky z praxe tak viem odovzdať aj svojim žiakom. Naše vzťahy so žiakmi sa vďaka spoločnému fungovaniu a práci na hrade utužili. Prínosom je určite interaktívna spolupráca a vzájomná pomoc v školskom prostredí. Niektorí bývalí žiaci sa stali členmi nášho združenia, iní aj naďalej vo svojom voľnom čase pomáhajú dodnes.

V priebehu rokov sa človek naučil riešiť problémy, zvládať stresové situácie a pracovať aj s rôznymi organizáciami, dodávateľmi a ľuďmi samotnými. Je to veľmi dobrá škola, aby sa človek naučil nevzdať po prvej prekážke. Som síce povolaním učiteľ aj naďalej, ale práca na hrade ma napĺňa. Našiel som v tom zmysel života. Vidím, že to má zmysel aj vďaka pozitívnym a povzbudivým odozvám od ľudí a blízkych. Práca na hrade ma baví, no nie je to vždy jednoduché. Dopredu ma ženú plány, ktoré ešte máme.

Aké máte plány do budúcnosti?

Máme sen obnoviť paláce hradu, o ktorých vieme, ako vyzerali. Na pláne sú ďalšie výskumy odhalených častí ako aj samotná prezentácia hradu verejnosti. Čaká nás ešte veľa úsilia a práce. Postupne sa otvárajú ďalšie vízie na nasledujúce sezóny. Hrad stále odhaľuje fantastické predmety, informácie a prekvapenia, v ktoré sme ani nedúfali, že nám takéto niečo prinesie. Je to práca ešte na ďalšie roky. Taktiež hľadáme nových podporovateľov, dobrovoľníkov a ľudí, ktorí si to zamilujú. A možno oni budú v budúcnosti tí, ktorí budú bojovať o záchranu hradu.