Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Obnova hradu Oponice (rozhovor)

Dátum pridania: 09.10.2020


Svojho času „perla Uhorska,“ donedávna pustnúca ruina. Oponický hrad situovaný na západnom výbežku pohoria Tribeč zažil počas svojej existencie krušné chvíle z čias Husitov, Tureckých dobyvačných vojen, až nakoniec zanikol opustením a sporom dvoch bratov. Opätovné lepšie časy chátrajúceho hradu nastali až v roku 2000, keď skupina nadšencov založila Občianske združenie Apponiana na pomoc obnove Oponického hradu. Jeho predsedom je dnes PhDr. Ing. Peter Sater PhD., ktorý nám počas návštevy priblížil fungovanie občianskeho združenia, históriu hradu, proces obnovy, ale aj jeho osobný vzťah k hradu.

 

 

Čo podnietilo založiť združenie a začať s obnovou hradu?

Samotné združenie vzniklo z podnetu nadšencov zachrániť Oponický hrad. Keďže hrad do roku 2001 viac-menej neexistoval. Bol spustošený a opustený. Zarastený kríkmi, stromami a množstvom náletovej zeminy. Hrad tak nebolo pod nánosom vidieť. Cieľom nášho združenia je hrad zachovať, preskúmať, predstaviť, ale najmä obnoviť, prípadne dostať do podoby, čo najviac autentickej. To znamená zabezpečiť vykonanie konzervačných prác.

Čím začal proces obnovy hradu?

Oprava hradu je komplexná a interdisciplinárna činnosť. Začali sme naštudovaním dostupnej literatúry o hrade a o rekonštrukcii hradu. Postupne sme získavali prax v oblasti stavebných a murárskych technológií, ako zarábanie malty, práca s kameňom a pod. Nutnosťou však prvotne bolo odstrániť všetky nánosy, kríky a stromy usadené na ploche areálu, čo trvalo tri roky. Následne sa v roku 2005 pristúpilo k murárskym prácam, kedy sa obnovila klenba prechodového pilieru. Postupne sa práca na hrade zintenzívnila.

 

 

Ako ďalej pokračujú práce na hrade?

Najväčší progres a posun však nastal po zapojení sa do programu Obnov si svoj dom s podporou nezamestnaných, ktorý zastrešuje Ministerstvo kultúry SR. Dnes tak vďaka programu na obnove hradu pracuje 22 nezamestnaných ľudí z Úradu práce z Topoľčian. Sezóna trvá na hrade od mája do konca novembra. V zimnom období máme pauzu. Niekedy som na hrad chodieval sám. Zobral som si nástroje, spravil maltu a chytil som sa opráv, aj keď kolega nemohol, alebo keď ešte chlapi neboli.

Obnovila sa delová bašta. Sprístupnila sa cesta. Vyčistením areálu sa umožnil pohyb po hrade, a hlavne opäť boli sprístupnené výhľady na samotný hrad a na okolitú krajinu. Súčasný okolitý les tu kedysi nebol. Drevo bolo použité na stavbu hradu, kúrenie, varenie a na inú remeselnú činnosť. Bol tak dominantnou stavbou, ktorú bolo vidieť z ďaleka. Teraz sa mu opäť navracia táto podoba.

Aká je história hradu?

Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1300, ale vieme, že bol postavený skôr. Pravdepodobne stavebníkom bol Magister Peter, brat Matúša Čáka Trenčianskeho. Do roku 1392 bol v rukách kráľa, kedy bol pôsobiskom kráľovských kastelánov. Následne kráľ Žigmund Luxemburský zamenil Oponický hrad za hrad Čeklís. Tak sa dostáva do rúk rodiny Apponiovcov, ktorá tu pôsobila do konca fungovania hradu do polovice 17. storočia. Hrad tak prestavovali, opravovali, prebudovávali, ale aj si ho delili navzájom, a súdili sa oň.

Ostatné hrady zväčša prechádzali rukami rôznych majiteľov, ale jediným majiteľom Oponického hradu počas celej jeho tri storočnej histórie boli Apponiovci. Boli početnou rodinou a nevyhli sa ani rodinným a finančným sporom, kedy si hrad delili na niekoľko častí. Zamurovávali si vchody, aby sa brat nemohol dostať k bratovi. Dnes nám tieto nepriechodné otvory pôsobia nelogicky. Nevieme, prečo by niekto v tej dobe zamurovával dvere. Istým spôsobom je to komplikácia, pretože pri obnove, alebo skôr pri datovaní a archeologickom výskume musíme hľadieť aj na tento aspekt.

 

 

S kým spolupracujete ako občianske združenie?

Pavúk ľudí a organizácií, s ktorými spolupracujeme je veľký. Spolupracujeme s úradmi mesta Topoľčany, ako aj s obecným úradom Oponice, ktorý nám pomáha s prepravou materiálu vody a vápna. Každý, kto môže, tou svojou troškou prispieva. Výsledok tak vidíte sami.

Ako hľadia obyvatelia obce Oponice na Vašu činnosť na hrade?

Myslím, si že reakcia z ich strany je pozitívna. Hrad sa stal obľúbenou turistikou destináciou. Je navštevovaný študentami. Najmä cez víkendy prichádzajú bežní návštevníci. Nestretol som sa s negatívnym komentárom alebo poznámkami. Je to najmä vďaka zveľadeniu a vyčisteniu areálu hradu. Nie je zarastený, ako bol pred 15. rokmi. Objavili sa nové časti, upravilo sa okolie. Ohlasy sú len a len pozitívne.

Akým spôsobom pracujete s verejnosťou?

Hrad nie je uzavretý. Je voľne prístupný, bez poplatku za vstupné. Reklamu nám robia články regionálnych novín, tým aj návštevnosť na hrade stúpa. Záujemcovia o Oponický hrad si môžu zadovážiť monografiu o hrade. Mapuje históriu, doterajší výskum a obnovu pamiatky. Pripravuje sa ďalšia kniha, ktorá bude vo forme atlasu o nálezoch kachlíc.

Každý rok sa v spolupráci s obcou Oponice koná podujatie Výstup na Oponický hrad, ktorý je sprevádzaný tematickými kultúrnymi podujatiami, ako vystúpenie šermiarov alebo sokoliarov. Návštevníci môžu ochutnať jedlá z dobovej kuchyne. Univerzita Konštantína Filozofa prezentuje v rámci svojho programu výsledky výskumu a nálezy.

Spomenuli ste Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF). V čom spočíva Vaša spolupráca?

Gro celkového výskumu na Oponickom hrade robila katedra archeológie UKF v rokoch 2015-2018. Pred tým sa konal lokálny výskum, rovnako Slovenská akadémia vied vykonala pár výskumných prác. Katedra archeológie zastrešovala rozsiahli výskum areálu, od nádvoria, ktoré bol zanesené náletovou zeminou do výšky štyroch metrov, až po múry, bašty a iné časti hradu. Výsledky „prekopali“ dejiny hradu, či už stavebné alebo historické. Napríklad sa našiel vyše metrový kamenný erb patriaci rodine Horváthovcov. To podporilo ďalší výskum o pôsobení, postavení a vzťahoch rodiny k hradu. Bádanie ukázalo, že Horváthovci tu pôsobili ako kasteláni. Ich postavenie bolo omnoho významnejšie, než ukázali doterajšie prieskumy, keďže si dovolili umiestniť ich rodinný erb na cudzom hrade. Taktiež boli rodinne spríbuznení. Horváthovci mali za manželky dcéry Appniovcov. Každopádne každoročný výskum prinesie nové poznatky. Tým sa musia prepisovať stavebné dejiny, a niekedy aj historické pramene.