Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Obnova hradu Šášov (rozhovor)

Dátum pridania: 09.10.2020


Zrúcanina hradu Šášov je situovaná na brale Štiavnických vrchov nad dolinou rieky Hron. Nachádza sa v obci Šášovské Podhradie, ktorá je dnes súčasťou mesta Žiar nad Hronom. Ing. Rastislav Uhrovič je prezident Združenia na záchranu hradu Šášov. Počas návštevy hradu nám porozprával o práci na hrade, jeho obnove a priblížil nám aj jeho históriu.

 

 

Čo bolo prvým impulzom, kedy ste sa rozhodli pre záchranu hradu?

To je otázka, na ktorú sa mi odpovedá ťažšie, keďže je to už dosť dávno. V roku 2002 v miestnom časopise Hutník mieru vyšiel článok „750 rokov od vzniku hradu Šášov.“ Napísal ho miestny amatérsky historik, ktorý uverejnil aj sumár z článku z roku 1953 od Janka Alexyho, ktorý v tom čase vyzýval ľudí k záchrane hradu. Iniciátorom celého projektu som bol ja. Následne sa pridali ďalší kolegovia. Povedal by som, že toto vo mne podnietilo záujem o hrad a jeho záchranu. Následne smer v októbri roku 2003 založili občianske združenie za účelom záchrany hradu Šášov. Boli sme taká komunita, ktorá sa zaujímala o miestnu históriu. A práve z týchto ľudí vzniklo celé združenie.

Aké boli začiatky Vášho fungovania?

Počas prvých rokov sme hrad čistili od náletovej vegetácie, kopy kamenia a vysokých stromov. Začiatky sú spojené aj s problémami, ktoré nás z veľkej časti brzdili. Bolo to predovšetkým o vysporiadaní pozemkov pod hradom, čo sa nám podarilo vyriešiť až v roku 2011. Na základe udelenej výnimky sme zrealizovali prvý projekt v roku 2009, kedy sa na delovej bašte začal obnovovať záklenok západného okenného otvoru druhého nadzemného podlažia. Od roku 2013 na hrade prebiehajú intenzívnejšie záchranné práce.

Čo je zámerom obnovy?

Naším cieľom je, aby hrad opäť začal žiť. Z toho dôvodu sme sa pustili do obnovy. Posledné obdobie sme sa venovali delovej bašte a východnému palácu, keďže v nich vidíme potenciál. Čiastočne bol obnovený severný a južný múr východného paláca, ktorý bol pôvodne zborený takmer úplne na bralo. Podarilo sa nám získať fotografie z prvej polovice 20. storočia, kedy tieto múry ešte existovali. Slúžili ako podkladový materiál a vizualizácia pre obnovu. V roku 2007 sme pod hradom zriadili pamätnú izbu, kde sa návštevníci počas sezóny môžu dozvedieť o histórii a o aktivitách, ktoré na hrade prebiehajú. Návštevník si následne po krátkom výšľape môže prezrieť hrad.

 

 

Aká je Vaša vízia?

Za seba môžem povedať, že nemáme päť až desaťročné plány. Človek nikdy nevie, ako to dopadne. Samozrejme, že víziu máme. Ale hlavne sa zameriavame na konzerváciu hradnej zrúcaniny. Pracujeme na vytvorení nášho zázemia a priestorov, ktoré by návštevníci mohli využívať na oddych, občerstvenie alebo pozrieť si aj nejakú expozíciu. Na hrade sa obnovili a upravili miestnosti, ako je pivná pivnica. V minulosti slúžila na skladovanie piva a vína. Na poschodí je prestropená miestnosť s názvom Sála kráľovnej Barbory, alebo Čitáreň Richarda Kafku. Využíva sa v obmedzenom režime kvôli stavebným prácam.

Aké výskumy prebehli na hrade?

Všetky výkopové práce, odstraňovanie sutiny a konzervácia sa konajú pod vedením archeologických výskumníkov. Hrad bol úplne vykopaný v 80. rokoch 20. storočia, takže teraz je to už len sekundárne dohľadávanie.

Aké sú výsledky výskumu z druhej polovici 20. storočia?

Okolo roku 1976 začali práce so zámerom konzervácie hradu. Boli tak zahájené archeologické výkopové práce. Odstránilo sa okolo 4 metrov sutiny. Mala nasledovať samotná konzervácia, ktorá sa však nerealizovala. Niektoré výsledky výskumu sú k dispozícii, avšak väčšina zaujímavých nálezov, ako napríklad kachlice, nie sú do dnešných dní spracované. To nás podnecuje k ďalšej bádateľskej činnosti a spracovaniu tohto materiálu.

Na akom výskume pracujete v súčasnosti?

Do dnešných dní sa pracuje na archívnom výskume. Keď sme sa začínali venovať hradu Šášov, tak poznatky boli dosť strohé. Časť bola publikovaná v rôznych knihách o hradoch, ale nič podrobné. Bolo dochované aj malé množstvo historických fotografií. Postupne sa dokumentácia začala spájať do celku a vznikal tak katalóg dobových fotografií. Rovnako pretrváva aj historický výskum. Podarilo získať množstvo zaujímavých archeologicky podložených poznatkov. V roku 2013 sa viedol aj archeologický výskum, vďaka ktorému sa zistilo, že na hrade fungovala pekáreň. V severnom paláci sa nachádzala kopa sutiny bez poznania jej funkcie. V roku 2016 sa začala začisťovať a zistilo sa, že ide o chlebovú pec, ktorá bola prisypaná ďalšou kopou kamenia. Identifikoval sa tak priestor pekárne. Ďalší výskum len doložil existenciu pekárne na tomto mieste.

 

 

Podľa čoho dostal hrad svoje pomenovanie?

Územie panstva sa prvýkrát spomína v roku 1228, ako majetok Bela IV. Vtedy Šášovské panstvo ešte neexistovalo. Podľa historických prameňov bol hrad postavený v roku 1253. Avšak ešte nebol označovaný ako hrad Šášov. Pomenovanie je spojené s príchodom nemeckých kolonizátorov Sasov do banských oblastí. Ako mešťania Sásovci (Šášovci) si v okolí prenajímali pozemky. V roku 1321 sú na hrade doložení prví kasteláni. Jedným z nich bol Ján Sás (Šáš). Pravdepodobne po tomto rode bol hrad pomenovaný.

Takže povesť o šašovi nie je pravdivá?

Hovorí sa, že názov pochádza z príbehu, ako šašo zachránil život zvolenskému hradnému pánovi pri poľovačke. Ten mu nad miestom záchrany daroval hrad. Snažil som sa hľadať zdroj tejto povesti. Bola publikovaná v roku 1970, ale žiadna staršia zmienka nie je. Obyvatelia Šášova poznajú historku ešte zo skorších čias, no nespomína sa šašo, ale Ladislav Šášovský. K najstaršej povesti o hrade som sa dopracoval len nedávno. Kysucké múzeum v Čadci vydalo publikáciu Mateja Bela Tekovská stolica, ktorá je prekladom Noticii 4. zväzku z roku 1742. Pri histórii mesta Žarnovica sa spomína osídlenie tejto oblasti nemeckými Sasmi. Usídlili sa v Banskej Štiavnici. Po čase sa začali rozmáhať, a to miestnemu slovenskému obyvateľstvu prekážalo. Napokon ich vyhnali. Pobrali sa tromi smermi, na Sebechleby, Žarnovicu a do oblasti dnešného Šášovského hradu. Tí majetnejší si tu tak postavili hrad. So Šášovským hradom súvisí aj povesť o vzniku mesta Kremnica. Tá hovorí, že na kopci Jarabica Šášovskí páni zastrelili jarabicu, ktorá mala v hrdle kamienky zlata. Tak sa začala ťažba a spracovanie zlata v Kremnici.

S akými osobnosťami alebo rodinami sa hrad spája?

Hrad sa stal kráľovským vlastníctvom. Spravovali ho tak rôzne šľachtické rody. V roku 1424  ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojej manželke Barbore. Kráľovským majetkom bol do roku 1490, kedy ho kráľovná Beatrix Aragónska, vdova po Matejovi Korvínovi, darovala Dóciovcom. Tí boli na hrade do roku 1648, kedy rod vymrel. Panstvo aj s hradom potom vlastnili Lipaiovci do roku 1678. Vtedy bolo panstvo okupované Banskou komorou v Banskej Štiavnici kvôli dlhoročným sporom o majetok. Tak sa hrad dostal do ich vlastníctva. Záznam z okolo roku 1740 hovorí, že sa na hrade skladovalo okolo 50 000 šindľov určených na rekonštrukciu strechy.

Kedy bol hrad zničený?

Je predpoklad, že hrad bol zničený v roku 1708 cisárskymi vojskami, ktoré potlačilo povstanie Františka II. Rákociho. Avšak vďaka výskumu sme zistili, že bol ešte v roku 1772 obývaný strážnikom. Dokumentácia prelomu 18. a 19. storočia zobrazuje zrútenie strechy. Banská komora tak nechala hrad chátrať. V tomto období sa v susednej obci Ladomerská Vieska začala stavať sýpka. Dovtedy bol práve hrad využívaný na účel sýpky a skladu komodít. Tým, že prestal plniť svoju funkciu, začal postupne zanikať. Výskumom sa nám tak podarilo čiastočne objasniť dôvody zániku hradu, avšak toto je ešte predmetom ďalšieho a detailnejšieho bádania.

Mal hrad aj nejakú funkciu v novodobých dejinách?

Na hrade sa usídlila nemecká posádka počas prechodu cez Pohronie počas druhej svetovej vojny. Z tohto miesta kontrolovali okolie. Na konci vojny, pri oslobodzovaní krajiny ruskými vojskami prichádzajúcich zo strany Banskej Štiavnice, na hrade prebiehali boje. Nad rekonštruovaným oknom sa našiel zapaľovač zo strely, ďalej torzo pušky a nábojnice z obdobia druhej svetovej vojny.  

Bol hrad podobne ako niektoré iné hrady rozkradnutý a materiál použitý na stavbu iných objektov?

Niečo z hradu určite zmizlo. Avšak nie je isté, či na stavbu obecných domov. Pri vykopaní a prehadzovaní materiálu, ktorý bol nazhromaždený archeológmi z 80. rokov 20. storočia, zisťujeme, že chýbajú kamenné články a tehly. V čase, keď nechala Banská komora hrad chátrať, je dosť možné, že si takéto vzácnejšie prvky odnášali a použili na inú stavbu. Z dávnejšej minulosti sa traduje u samotných obyvateľov, že aj oni si brali časti. Rozoberaním a chátraním sa hrad rozpadal. Južný obvodový múr stál do rozhrania 19. a 20. storočia. Vonkajší múr zo severnej strany sa zrútil okolo roku 1920, čo vieme doložiť aj fotografiami. V tomto období vzniká pri Šášovskom Podhradí lom. Pre ľudí bolo tak jednoduchšie ísť do lomu po kameň, ako ísť hore kopcom a brať si z hradu.

Ako vnímajú Vašu prácu na hrade obyvatelia okolia?

Zo začiatku boli obyvatelia Šášovského Podhradia pri výpomoci aktívny. Dnes to už nejakým spôsobom akceptujú. Zároveň niektorí ľudia chodievajú na podujatia, ktoré pripravujeme. Spolupracovali sme aj s miestnym občianskym združením. Po trinástich rokoch však od toho upustili a ďalšia generácia ešte neprejavila záujem. Avšak verím, že v budúcnosti opäť nadviažeme na spoluprácu.

 

 

Akým spôsobom pracujete s verejnosťou?

Od roku 2005 sme počas leta začali usporadúvať Šášovské hradné dni. Podujatie má za úlohu propagovať našu prácu a myšlienku záchrany hradu. V dôsledku príprav a vlastného nabitého programu sa tak nezapájame do celoslovenskej akcie Noc hradov a zrúcaním. Spravili vlastné podujatie Večer na hrade podobného zamerania v inom termíne. Hosťami bývajú ľudia z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, ktorí vedú pozorovanie nočnej oblohy. V rámci akcie ožíva aj Sála kráľovnej Barbory vďaka inventáru, ktorý je nainštalovaný na toto konkrétne podujatie. Noc pred Silvestrom usporadúvame komornejšiu akciu Večer želaní, s ktorým súvisí vypúšťanie „lampiónov šťastia.“ Na Silvestra v spolupráci s Atletickým klubom v Žiari sa organizuje Silvestrovský beh na hrad. Aktivity na hrade v posledných rokoch prebiehajú vďaka Ministerstvu kultúry a Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny. Zúčastnili sme sa projektu Obnova hradných zrúcaním prostredníctvom nezamestnaných, ktorý zmenil filozofiu obnovy pamiatky vzhľadom na to, že pracovníci sú tu dennodenne. Dovtedy dobrovoľníci prichádzali príležitostne. Zároveň nebol čas na obnovu, tak ako je to možné teraz.

Čo Vám dala práca na hrade?

Nemyslel som si, že by ma práca na hrade pohltila až takým spôsobom. Človek sa s tým však vžil. I keď sú problémy a máme toho vyše hlavy, v konečnom dôsledku zlé myšlienky za nejaký čas opadnú. Mňa osobne k hradu vždy pritiahne snaha získavať archívny materiál, dozvedieť sa o hrade, o jeho minulosti, aký bol, a čo sa tu dialo, o živote na hrade, kde a v ktorom priestore sa čo nachádzalo. Nerobím preklady textov. Skôr zháňam dokumenty a hlavne ľudí, ktorí by sa historickému výskumu mohli venovať, resp. dokážu mnohé listiny preložiť. Práca na hrade a s dokumentami je dennodenným koníčkom.

Ako vníma prácu na hrade Vaša manželka? 

Povedal by som, že to akceptuje, aj keď nie je až taký veľký fanúšik histórie. Časť práce si nosím aj domov, takže sa o hrade a obnove veľa napočúva.

 

Viac o obnove hradu v našej video reportáži Záchrana hradu Šášov.

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.