Hrad Brekov bol vybudovaný v stredoveku v 13. storočí na mieste vápencového brala na uhorsko-poľskej ceste. Hrad leží na zalesnenom kopci Ondavskej vrchoviny len 4 km od Humenného smerom na Strážske v obci Brekov. Barko ako hrad nazývali v minulosti až do vzniku prvej ČSR, slúžil ako strážny hrad spolu s ďalšími hradnými sídlami v okolí. Od roku 2009 na hrade prebiehajú práce na jeho záchranu vďaka Združeniu na záchranu Brekovského hradu pod vedením Stanislava Macinského. Vďaka nadšencom, ktorí sa starajú o jeho obnovu, sa hrad opäť vracia k životu.

Čo predchádzalo tomu, že z hradu Brekov je dnes ruina?
Z politických dôvodov bol hrad v 16. storočí dobytý a časom sčasti opravený. Avšak v období protihabsburgských povstaní v 17. storočí bol definitívne zničený. Postupom času začal chátrať. Zároveň bol rozobratý. Materiál, nielen kameň z múrov, ale najmä drevo, bolo použité na stavbu iných budov v okolí. Ale i napriek tomu, že hrad bol neobývaný a nefungoval, stále lákal návštevníkov, turistov, panstvo aj dedinčanov. Návštevníci chodia dodnes, lezú po múroch. Stále je ich viac a viac. Preto bolo potrebné hrad zrekonštruovať, aby neprišlo k úrazom. Ale najmä, aby sa hrad zachoval pre ďalšie generácie.
Čo bolo impulzom, prečo ste sa rozhodli rekonštruovať hrad Brekov?
Od mala žijem v obci Brekov, nad ktorou sa hrad vypína. Záujem o hrad vo mne podnietila záľuba v históriu. V priebehu rokov som si všímal, ako sa pekný starý hrad pomaly rozpadá. Teda jeho havarijný stav bol impulzom, aby sme s ním niečo spravili. A tak na obnove hradu pracujeme už vyše desať rokov.
V minulosti sa o hrad nikto nezaujímal?
Práve naopak. Snahy o obnovu hradu tu boli aj roky pred nami. Avšak vďaka situácii, ktorá tu bola okolo roku 2008, sa nám podarilo prejsť na komplexnejšiu obnovu hradu. Dnes rekonštrukcia pokračuje a veríme, že budeme môcť pracovať na hrade aj ďalšie roky. Rekonštrukcia rozhodne nie je ukončená.
Aké boli prvé začiatočné úlohy obnovy hradu?
Na začiatku bolo potrebné zistiť, kto je majiteľom hradu a získať nájomnú zmluvu, aby sme vôbec mohli prejsť k samotnej obnove. Následne bolo nutné samoštúdium o technikách, technológiách a materiáloch, ktoré sa v minulosti používali pri stavbe. Vďaka priateľom pamiatkarom, ktorí už mali nejaké skúsenosti a znalosti v tejto oblasti, sme sa začali vzdelávať. Postupne sme teoretické znalosti pretavili do praxe. Neexistuje žiadna príručka, ako postupovať pri rekonštrukcii hradu, pretože každý hrad je iný. Pri vyvážaní a zvážaní materiálu je nám veľkou pomocou terénne auto, keďže na hrad vedie strmší kopcovitý terén.

Čo tvorí hradný komplex?
Najstaršia časť hradu pozostávala z viacpodlažnej budovy. K tomu jadru bola pripojená veža na juhozápade. Neskôr bol pristavený dvojtraktový palác a predhradie na severnej strane. V priebehu storočí na hrade prebiehala modernizácia a prístavba ako napríklad pripojenie neskorogotickej bašty pri vstupnej bráne, delostreleckých strieľní, zdokonalenie opevnenia alebo prístavba polygonálnej budovy na západe. Celkovo sa zachovali len zvyšky múrov, časti vstupných brán, klenuté pivnice, pozostatky kuchyne s otvoreným ohňom, zvyšky komína, ale aj zvyšky nosníkov krbu.
Zaujímavá je napríklad viacpodlažná budova pri prvej klenutej bráne. Po obvode sú zachované a teraz aj zrekonštruované zvyšky strieľní. Tie slúžili na obranu hradu vďaka veľkým delám s dlhým dostrelom. Celá budova bola pravdepodobne postavená až na konci existencie hradu v 16.-17. storočí. Účelom bola obrana proti útokom. Pôvodne bola budova drevená. Neskôr bola prestavaná na kamennú, ktorú sa nám sčasti podarilo obnoviť. Jedna tretina múrov je nová. Zvyšok obranného valu bol z dreva. Domnievame sa, že budova mala ešte jedno poschodie, ktoré bolo zakryté monumentálnou strechou. Okolo bola hradná priekopa a z brány vychádzal padací most.
Čo Vás ešte čaká v rámci rekonštrukcie hradu?
Samozrejme je toho ešte veľa. V jadre hradu je priestor so štyrmi stenami, ktorých na hrade nie je veľa. Radi by sme túto sálu zrekonštruovali a pristavili poschodia so schodiskom. Dôkazom, že budova bola viacpodlažná, sú diery po trámoch. Zaujímavosťou je, že tu nie je ani jedno okno. Takže môže byť, že tu v minulosti bolo väzenie alebo sklad. Na poschodí bola miestnosť s dvomi strieľňami. Až na ďalšom poschodí bola miestnosť s viacerými oknami, ktorá mala obytnú funkciu. Do všetkých miestností, ktoré sú súčasťou tohto najstaršieho jadra hradu, sa prechádzalo cez dvere. Do týchto dverí sa vchádzalo po obrovských, drevených konštrukciách, ktoré boli dostupné mohutným schodiskom. Keď na hrade horelo, chytila sa aj táto mohutná konštrukcia a spadla dolu. Dôkazom sú zachované červené kamene. Sfarbil ich oheň a pahreba, ktorá dlho horela. Preto, keď sa nám podarí zrekonštruovať a dostavať aj drevené časti, tak hrad dostane úplne inú podobu.
Aká je stavebná história tejto časti hradu?
I keď ide o najstaršiu časť na hrade, bola viackrát v priebehu rokov prestavovaná. Pravdepodobne vznikla po páde Tatárov. Neskôr boli pristavené paláce, ktoré tvoria zvyšok hradného komplexu. Paláce sú podpivničené. Pivnice slúžili na skladovanie potravín. Vrchné poschodia palácov majú obytnú funkciu. Využitie miestností bolo samozrejme hierarchicky rozdelené podľa postavenia a funkcie na hrade. Od služobníctva a kastelána, ktorí bývali v spodných častiach cez vojakov a až po panstvo, ktoré obývalo vrchné miestnosti. Panstvo navštevovalo hrad raz za čas, keďže vlastnili viacero iných sídel. I napriek tomu bol hrad udržiavaný.
Je rekonštrukcia hradu Brekov niečím odlišná od iných hradov na Slovensku?
Myslím, že sme jediný hrad, ktorý stále používa kusové vápno a nič iné. Neviem, či ešte niekto pri obnove hradov používa čisto len vápno. My sme ho používali od začiatku a pracujeme s ním dodnes. Pri práci s vápnom nezáleží len na materiáli, ale aj na postupe.

Čo je stavebným cieľom obnovy hradu?
Stavebný cieľ sa v priebehu rokov určite zmenil. Na začiatku sme chceli zakonzervovať súdobý stav hradu. Ale postupne sa objavila vízia uzatvorenia areálu, resp. jeho zastrešenie. Máme v pláne z ruiny vytvoriť plnohodnotný hradný komplex, ktorý by slúžil aj ako múzeum, nielen ako vyhliadka. O podobe hradu ako o uzatvorenom areáli komunikujeme s pamiatkarmi. Cieľom je dostať hrad do podoby, ktorá by bola atraktívna pre návštevníkov, s expozíciami o histórii, živote na hrade, historickými a archeologickými artefaktmi. Zatiaľ je to taký sen, ktorý je ešte ďaleko.
Aká by bola v budúcnosti funkcia hradu?
Do budúcna by sme chceli na hrade zriadiť múzeum s expozíciami. Zároveň usporadúvať riadené prehliadky kompletného areálu hradu.
Inšpirujete sa pri obnove hradu aj inými pamiatkami na Slovensku, napríklad technológiami, technikami a prístupom k samotnej obnove?
Naše združenie je súčasťou celoslovenského združenia Zachráňme hrady. V rámci stretnutí každý hrad prezentuje, kam sa posunul, v čom pokročil, čo v rámci rekonštrukcie alebo stavebných prác spravil. Týmito prezentáciami a rozpravami sa navzájom inšpirujeme. Ak je to možné a vhodné, vieme aplikovať dané prístupy a techniky aj na našom hrade.
Čerpáte nápady aj v zahraničí?
Na každej dovolenke navštevujeme pamiatky. Ak je v okolí nejaký hrad, tak sa ideme pozrieť. Takže sledujeme, ako a akým spôsobom rekonštruujú pamiatky aj zahraničí, najmä v Chorvátsku, Turecku, Maďarsku. Prístup je však všade iný. V zahraničí je aj samotný systém obnovy pamiatok odlišný. Majstri a reštaurátori odvádzajú kvalitnú prácu, čo je vidieť na obrovskej návštevnosti niektorých pamiatok. Kým my dostaneme náš hrad do dokončenej podoby s nízko údržbovým chodom, ešte veľa vody pretečie. Ešte ani polovica nie je hotová.
S akými osobnosťami sa spája história hradu?
Na hrade Brekov sa vystriedalo niekoľko majiteľov. Po kráľovskej vzbure v roku 1316 kráľ Karol Róbert daroval hrad šľachtickému rodu Drugeth z Humenného. Neskôr sa kastelánom v roku 1488 stal Štefan Zápoľský. Hrad dobyl a dal zbúrať kráľ Ferdinand Habsburský. Najznámejšími vlastníkmi hradu boli Drugethovci, ktorí vlastnili hrad do 17. storočia.
Pre mňa osobne zaujímavými osobnosťami tohto hradu sú Juraj III. Drugeth z Humenného a Juraj Széchy, o ktorých som napísal menšie publikácie dostupné tu na hrade. Portrét Juraja Széchyho nemáme, ale zato sú vystavené dva portréty jeho dcér spolu s informačnou tabuľou o období, kedy tu žil, teda v rokoch 1610-1625. Zaujímavosťou je, že ho v roku 1625 zavraždili vlastní sluhovia tu na hrade Brekov. Portrét Juraja III. Drugetha z Humenného sa nachádza v kaštieli v Humennom a je pravdepodobne pochovaný v Trnave. Vystavujeme dokumenty z obdobia jeho pôsobenia na hrade.
Všimli sme si, že na hrade už existuje určitý druh malého hradného múzea. Ako vzniklo a na čo je zamerané?
V dolnej časti areálu sme postavili menšiu stavbu, kde sú vystavené nálezy, ktoré sa našli pri prácach na hrade. Nálezy sú vo vlastníctve Vihorlatského múzea v Humennom. My si ich každý rok na sezónu prenajímame a mimo sezóny sú v depozitári. Celá dočasná expozícia je doplnená textovými tabuľami o histórii hradu s najstaršími fotografiami v porovnaní s fotografiami z rekonštrukcie. Vystavujeme aj historické dokumenty spojené s hradom Brekov, ktoré napríklad dokladajú, že sa tu v okolí Brekova pestoval vinič a vyrábalo víno. Zaujímavosťou je, že kráľ Matej Korvín počas svojho zimného pobytu tu na hrade v rokoch 1473-1474 popíjal víno z brekovských viníc. Zároveň je k dispozícii ochutnávka vína od súčasného vinára z Brekova. Súčasťou expozície je aj maketa hradu, ako asi vyzeral počas svojej najväčšej slávy. Do budúcna by táto budova fungovala ako akási „vstupná brána“ na hrad.
Ktorý nález Vám utkvel v pamäti?
Povedal by som, že najzaujímavejší nález je kamenné ostenie s nápisom v latinčine. Pravdepodobne pochádza z obdobia, keď hrad vlastnil a obýval Juraj Széchy. Nápis v preklade znamená: „Ak je Boh s nami, kto môže byť proti nám.“ Citát z Biblie často používali Rákócziovci. Ďalej sme našli množstvo keramických kachlíc, delové kamenné gule, ale aj náboje do pušiek. Zaujímavými sú aj nálezy skamenelín amonitov vo vápenci, ktorý tvorí základ kopca, na ktorom hrad stojí.
