Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Prístav v Bratislave

Dátum pridania: 09.06.2021

Prístav je situovaný na križovatke medzinárodných dopravných koridorov spájajúcich Baltické more s Jadranom, Rýn s Dunajom, severonemecké prístavy s východným Stredomorím a predstavuje jednu z dvoch hlavných európskych vnútrokontinentálnych transverzál, čím zabezpečuje dobrú dostupnosť do prístavov vo Viedni a Budapešti.


Táto slovenská rarita na Dunaji patrila v minulosti medzi najväčšie stredoeurópske riečne prístavy s veľkým hospodárskym a politickým významom. Jeho dôležitosť však postupne klesala a dnes plní funkciu nákladného i osobného prístavu, ktorého potenciál zvyšuje výhodná geografická poloha.

Prístav je tvorený komplexom vodných plôch, prístavných bazénov, hydrotechnických zariadení, nadväzných pozemných stavieb a skladovacích plôch, obsluhovaný a územne pripojený dopravno-technickou infraštruktúrou na dopravnú sieť. No i napriek tomu dnes nie je naplno využívaný.

 

Vznik Bratislavského prístavu

Po zasypaní čalovského ramena Dunaja a spevnení nábrežia koncom 19. storočia vznikol vhodný priestor na výstavbu novej priemyselnej štvrte v Bratislave. Pôvodným zámerom bolo vybudovať menší prístav pre kotvenie lodí v nepriaznivom počasí. Ten sa však zakrátko zmenil a v roku 1897 sa začalo s výstavbou najväčšieho riečneho dopravného prístavu, aký kedy Uhorsko malo, ktorý mal predstavovať rozhodujúci míľnik v rozvoji mesta.

A tak sa začalo s budovaním bratislavského prístavu s prístavnými bazénmi na ľavom brehu Dunaja (po prúde rieky), s útočiskom pre 200 lodí, ktorým malo byť k dispozícií 5,85 km brehu. Plány na stavbu prístavu vypracoval kráľovský Inžiniersky úrad riečnej plavby pod vedením ministerského vrchného inžiniera Schmiedthauera. Stavba prístavu bola mimoriadne rozsiahlym a nákladným stavebným počinom, ktorý si vyžiadal nasadenie niekoľko tisíc ľudí.

Práce na prístave zahŕňali vybudovanie vyvýšeného plató, úpravu terénu, rozsiahle zemné práce pod úrovňou hladiny Dunaja aj vybudovanie ochranných protipovodňových hrádzí a sústavy vlečkových tratí a ciest zabezpečujúcich dopravnú obsluhu prístavu. Nasledovalo budovanie skladov, skládok, colníc, sociálneho vybavenia prístavu. Súčasťou technického vybavenia prístavu boli aj kotviace prvky, v neskoršom období žeriavové dráhy, žeriavy a pneumatické dopravníky, čerpacie stanice, vlečkové trate a iné.

Po vybudovaní prístavu sa preklad tovaru vykonával manuálne alebo s pomocou zvieracej sily, neskôr sa preprava urýchlila vďaka výstavbe železničného mosta a spojení dunajského nábrežia železničnou traťou. Prechod od ručného prekladania tovarov k mechanickému prešiel až v roku 1916, kedy bol postavený žeriav Parpol a následne, po ukončení prvej svetovej vojny, sa začalo s prestavbou bratislavského prístavu na moderný nákladný riečny prístav.

 

Prístav po roku 1918

Po vzniku Československej republiky sa vďaka finančnej podpore štátu postupne stával aj prístavom obchodným. Jeho päť ročný plán obnovy sa okamžite začal realizovať a už v roku 1922 poskytoval skladiská v rozsahu 16 000 m2. Pre slovenských priemyselníkov bol zas bránou do sveta, čo mala odzrkadľovať organizácia Dunajských veľtrhov.

Prístav v Bratislave sa ocitol v centre diania aj počas druhej svetovej vojny, kedy slúžil Nemeckej ríši. Využívala ho na prekládku odvlečenej koristi z východného frontu do Nemecka, zásobovanie armád, a tiež na odsuny Židov a ich majetku. Zároveň prežil aj niekoľkonásobné bombardovanie na konci vojny, z ktorého najničivejší bol nálet angloamerického letectva 16. júna 1944 na rafinériu Apollo. Obnovenie prekládky v bratislavskom prístave v pôvodnom rozsahu začalo po roku 1948, keď Dunaj odmínovali a prístav zbavili najhorších následkov bombardovania.

 

Medzinárodné veľtrhy v prístave

Málo kto vie, že na území bratislavského prístavu boli organizované medzinárodné veľtrhy, ktoré si získavali mimoriadnu obľubu verejnosti. Prvý ročník „Orientálny trh Bratislava – trh pre východnú Európu“ bol predstavený v auguste 1921 a zúčastnilo sa na ňom až 1521 vystavovateľov, ktorí sa prezentovali produktami každého druhu, od hračiek, potravín až po motorové vozidlá. Za deväť dní veľtrhu prešlo výstaviskom takmer 145 000 návštevníkov, čo je o polovicu viac, ako mala vtedy Bratislava obyvateľov.

Od roku 1923 sa Orientálny trh premenoval na Dunajský veľtrh a v polovici 30. rokov začali pre výstavné účely budovať na Podhradí výstavný areál, neskoršie bývalé PKO. Pôvodné veľtrhy sa konali spravidla na konci leta za sprievodu živej hudobnej produkcie a trvali 8-13 dní.

Táto hospodársky mimoriadne významná udalosť pre Slovensko i okolité krajiny bola organizovaná so zámerom rozšíriť obchodné aktivity najmä s podunajskými krajinami. Podľa jeho zakladateľa a prezidenta Kornela Stodolu mal zohrať významnú úlohu na starej obchodnej ceste, no predovšetkým ohlasoval nástup novej konkurencie na Dunaji pre Budapešť a Viedeň.

Poslednýkrát sa brány veľtrhu otvorili v roku 1942 a po ukončení vojny už neboli opätovne obnovené. Veľtržným mestom sa postupne stávalo Brno, na nábreží pod Bratislavským hradom vznikal podľa sovietskeho vzoru Park kultúry a oddychu (PKO) a keď sa koncom 70. rokov ukázalo, že Bratislava výstavisko potrebuje, postavili sa pavilóny Incheby.

Viac o prvých ročníkoch Orientálneho trhu sa dočítate v archívnych periodikách Slovenský svet (1922), Slovenský svet (1923).

 

Unikátne objekty na území Zimného prístavu

Zimný prístav je najstaršou dochovanou časťou starého bratislavského prístavu. Dnes je už témou diskusií pamiatkového a architektonického výskumu, no v minulosti boli lodné objekty asanované a žeriavy či plavidlá po vyradení z prevádzky zošrotované.

V súčasnosti sa v zimnom prístave nachádzajú 4 chránené objekty, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky:

1. Dom lodníkov (NKP od 2008) - funkcionalistická stavba postavená v roku 1942 podľa projektu Júliusa Lehockého pripomína tvar parníka - zaoblenosť, pozorovacia veža, vstupná hala kruhového pôdorysu s dekoráciou podlahy evokujúcou kompas. Dom slúžil ako ubytovňa pre lodníkov a nachádzala sa tu aj jedáleň, kde sa organizovali spoločenské podujatia.

 

2. Prečerpávacia stanica - najstaršia dochovaná stavba v prístave, postavená v rokoch 1904-1905, slúžila na prečerpávanie spodných vôd. Stavba bola navrhnutá architektom Fridrichom Riedlom a zachovala sa aj počas výstavby mostu Apollo.

 

3. Lodná dielňa/ hala a lodný výťah (NKP od 2015) - je unikátny technickým riešením, slúžil na údržbu lodí a rekonštrukčné práce. Na lodnom výťahu je v súčasnosti umiestnený rekorkér Šturec.

 

4. Remorkér Šturec (NKP od 2012) - posledná dochovaná motorová vlečná riečna ľoď na Slovensku

 

V časti zimného prístavu sa nachádzajú i dva významné železobetónové sklady č. 14 a č. 17. Ich architektúra nadväzuje na stavebnú tradíciu, ktorú pri sklade č. 7 začala spoločnosť Dr. Karel Skorkovský v roku 1922. Táto trojica skladov dokumentuje typologický vývoj železobetónového prístavného skladu v rozpätí troch desaťročí. Pri jednotlivých objektoch je vidieť zmeny v  architektonickom aj technickom riešení stavieb, a zároveň progres súvisiaci s pokrokom v nákladnej lodnej doprave.

Posledným zachovaným dreveným skladom v autentickej hmotovej podobe, výraze fasád aj interiérovom vyhotovení, bez zásadných zmien je sklad č. 16. Sklady tohto typu prevažne zničilo bombardovanie počas druhej svetovej vojny a niektoré zanikli pri výstavbe nákupného centra Eurovea. V súčasnosti sa nachádza v procese vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku.

Dominantnú a najväčšiu stavbu bratislavského prístavu predstavuje Sklad č. 7 (NKP 1986). Nachádza sa mimo prístavného areálu, na konci nábrežnej promenády nákupného centra Eurovea. V 90. rokoch bolo v pláne zriadiť v sklade pobočku Technického múzea, no jeho rekonštrukcia nebola doteraz dokončená a objekt je nevyužitý.

 

Prečo je prístav v Bratislave dodnes unikátom

  • bol najväčším riečnym dopravným prístavom svojho času, postavený na uhorskom úseku Dunaja
  • predstavoval strategický zásobovací bod pre Československo
  • bol vybavený najmodernejšími prekladacími zariadeniami a novými skladovými objektmi
  • je to najväčší nákladný prístav na Slovensku v súčasnosti
  • v areáli Zimného prístavu sa nachádza niekoľko významných technických pamiatok a technických riešení, ktoré z neho robia hodnotný technický komplex uprostred Bratislavy

Pozrite si aj repotáž o Zimnom prístave Bratislava, kde nám na naše otázky odpovedal Ing. arch. Ing. Martin Dubiny, výskumný pracovník na STU v Bratislave.

Súvisiace: Remorkér Šturec (článok)Zimný prístav v Bratislave (reportáž)

Autorka článku: Linda Suchá

---

Zdroje:

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.