Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Odevné súčasti | Fajka

Dátum pridania: 14.07.2021

Fajka je predmet určený na fajčenie vysušených tabakových listov. V hlavičke fajky natlačený tabak sa zapaľuje a dym z neho sa cez pipasár vdychuje do úst. Do Európy, a teda aj na územie dnešného Slovenska, sa dostali fajky spolu s tabakom v období po objavení Ameriky, v priebehu 16. a 17. storočia.


Fajčenie bolo v slovenskom prostredí známe dlho pred dovezením tabaku z Ameriky. Nešlo však o „rekreačné“ fajčenie, ale o liečebný prostriedok, pri ktorom sa fajčil vysušený podbeľ, orgován, rumanček alebo iné voňavé bylinky. Fajčiarsky (zlo)zvyk na naše územie neprichádzal len zo zámoria, ale i zo susednej Osmanskej ríše, kde bolo fajčenie bežnou praktikou a rýchlo sa jej od Turkov naučili aj miestni. Intenzívny rozvoj fajčenia a predovšetkým výroby fajok prišiel v období 30-ročnej vojny (1618 - 1648), kedy vojaci dostávali ako žold vrecko tabaku a fajku.

Keď sa v európskom prostredí rozšíril zvyk fajčenia tabaku cez fajky, ľudia na Slovensku si ho nielen osvojili, ale dokonca tu vznikol špecifický druh hlinených fajok, tzv. štiavničkyzapekačky.

Fajka nebola len nástrojom, ktorý spríjemňoval chvíle jeho majiteľovi. Bola významnou súčasťou osobného vybavenia dospelého muža a znakom jeho sociálneho statusu. Existovalo viacero tvarov, resp. druhov fajok, ktoré existovali súbežne a ich zdobenie či samotný tvar boli výsledkom rôznych módnych trendov.

Delenie fajok vychádza predovšetkým z materiálového zloženia a tvaru jednotlivých súčastí. Rozlišovali sa hlinené, porcelánové alebo fajky vyrobené z kosti. Spočiatku boli bežné fajky jednodielne, neskôr dvojdielne a v neskoršom období (druhá polovica 17. storočia) dokonca trojdielne, ktoré mali vymeniteľný šťavník (mokváč).

Na Slovensku bola rozšírená výroba drevených, bohato zdobených fajok, ktoré boli vyplnené porcelánovými alebo hlinenými nádobkami, ktoré zabraňovali rýchlemu prehoreniu dreveného tela fajky. V priebehu 16. storočia začal vznikať špecifický druh fajky vyrobenej z hliny. Spočiatku ich vyrábali hrnčiari, no neskôr prebrali ich výrobu špecializovaní remeselníci. Okrem hlinených fajok sa v oblastiach, kde bolo rozvinuté keramikárske remeslo, začali vyrábať fajky keramické (napr. v Modre), z parožia, mušlí. Výroba luxusných fajok zo vzácnej morskej peny (afrodit/sépiolit) vo Zvolene pretrvala až do polovice 19. storočia.

Fajky z morskej peny boli nielen vzácne, ale aj obľúbené, pre materiál, ktorý nechával vyniknúť chuť tabaku. Zaujímavosťou týchto fajok bolo, že hoc mali charakteristickú belavú/slonovinovú farbu minerálu, počas fajčenia sa fajka sfarbila do žlta, oranžova až červena. Zafarbenie bolo spôsobené vypĺňaním pórov minerálov dechtom z tabaku, a nešlo teda o znehodnotenie, naopak, aj takéto zafarbenie pridávalo fajke na jedinečnosti. Napriek tomu sa množstvo fajok z morskej peny nikdy nepoužilo na fajčenie. Bohato zdobené umelecké diela putovali od výrobcu priamo do bezpečia na mieru vyrobeného puzdra.

Ako už predchádzajúce riadky prezrádzajú, vývoj fajok na Slovensku nabral celkom intenzívny - jedinečný spád. Spočiatku obľúbené drevené fajky, tzv. turecké, nahradili rýdzo slovenské zapekačky, vyrobené z hliny. Azda najrozvinutejším „fajkárskym regiónom“ bolo okolie Banskej Štiavnice, preto aj najznámejšie hlinené zapekačky získali pomenovanie štiavničky.  Predpoklad k rozvoju tohto remesla udával banícky charakter okolia. Baníci boli známi tuhí fajčiari, nefajčili len tabak, ale aj vysušené listy lopúchov či iné byliny. Druhým dôležitým – azda ešte dôležitejším faktorom, bola kvalita materiálu (hliny), z ktorého sa štiavničky vyrábali. Mnohí z fajkárov uvádzajú, že ide o kľúčový parameter pri štiavnických fajkách a bolo ťažké nájsť kvalitnejšie. Fajkárske dielne v Štiavnici fungovali až do polovice 20. storočia.

Zaujímavým dedičstvom nie sú len samotné fajky, ale i doplnky, ktoré ku fajčeniu boli potrebné. Fajky fajčili kedysi všetci – bohatí i chudobnejší, muži aj ženy, robotníci aj intelektuáli a tomu zodpovedali aj motívy fajok a príslušných nástrojov. Vybavenie každého fajčiara tak tvorili pipasáre, cigáršpice, škrabadlá, rezačky tabaku a mnohé iné. Honosné stojany na fajky a prepychové náradie zdobili príbytky či odev šľachty a plnili reprezentatívnu funkciu.

Napriek tomu, že si s fajkou podvedome spájame predovšetkým mužov, po rozšírení zvyku šúľania tabaku do papierika a fabrikovaných cigariet (v priebehu prvých desaťročí 20. storočia), boli fajky naďalej bežným javom - prevažne u rómskych žien.

 

Pozrite si zbierku rôznych druhov nádherných fajok na našom portáli.

 

 

 

Autorka článku: Lucia Bistárová

Zdroje

ČURNÝ, M., MITÁŠ, V., ŠIMČÍK, P. Nálezy keramických fajok z archeologických výskumov a prospekcií na Slovensku. II. 2013

NOSÁĽOVÁ, V. Slovenský ľudový odev. 1982

Encyklopédia ľudová kultúra. Dostupné z: https://www.ludovakultura.sk/encyklopedia/

Štiavničky a zapekačky sú fajky zo Slovenska. Dostupné z: https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/207920-stiavnicky-a-zapekacky-su-fajky-zo-slovenska/

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.