Sharing

Blogy meta tagy

Blogy

Drevená sakrálna architektúra

Dátum pridania: 24.08.2021

Klenoty slovenskej ľudovej kresťanskej architektúry v súčasnosti nájdeme na 59 lokalitách, v najväčšom zastúpení na severovýchode Slovenska. Aká je história drevených kostolov a chrámov a kde všade ich môžeme obdivovať, prípadne navštíviť bohoslužbu?


Drevené sakrálne stavby vznikali na Slovensku v období od 16.-19. storočia. Ich výnimočnosť spočíva v tom, že sú postavené výlučne z dreva bez použitia jediného klinca. Zaujímavosťou je, že kovové klince sa pri stavbách tohto typu nepoužívali na znak úcty a pripomienky ukrižovania Ježiša Krista, ktorý bol práve klincami pribitý na kríž.
 
V rámci zástavby obcí sa zvyčajne stavali na vyššie položených miestach. Ich súčasťou bol zväčša aj malý cintorín a drevená zvonica nachádzajúca sa spolu s kostolíkom či chrámom v areáli oplotenom zrubovou alebo kamennou ohradou so vstupnou bránkou.

Podľa historických prameňov bolo na Slovensku okolo 300 takýchto stavieb s prvkami rímskej a východnej byzantskej kultúry, z ktorých sa dodnes zachovalo cez 50. Najpočetnejšie sú zastúpené drevené gréckokatolícke chrámy (cerkvy) v oblastiach obývaných rusínskym etnikom na severovýchode Slovenska, medzi najstaršie patria gotické rímskokatolícke kostoly a za najoriginálnejšie by sa dali považovať evanjelické artikulárne kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža.

Každý kostol a chrám je jedinečný niečím iným, a zároveň rovnaký v prvkoch typických pre tento druh stavby - zrubová konštrukcia, šindľová strecha, ikonostas, železné kríže a trojpriestorové členenie symbolizujúce Svätú trojicu, ktoré je obzvlášť príznačné pre drevené chrámy na severovýchode Slovenska. Trojitosť priestoru (babinec/predsieň, loď, svätyňa) je zväčša aj navonok zdôraznená trojicou veží smerujúcich na západnú stranu. Interiér býva zdobený nástennými a stropnými maľbami vytvorenými na námety zo Starého a Nového zákona, ktoré dopĺňajú kultúrny význam pamiatky.

Základnou a najvýraznejšou súčasťou drevených chrámov je už spomínaný ikonostas, tzn. drevená stena s obrazmi, oddeľujúca oltár od ostatnej časti stavby, ktorý v sebe spája architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Ikony sú usporiadané v presnom, vopred určenom počte, poradí a kompozícii podľa liturgického kánonu.

Zo zachovaných drevených sakrálnych stavieb bolo 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku („NKP“) v roku 1968. Vo väčšine týchto chrámov sa dodnes konajú bohoslužby.

 

Drevené kostoly Karpatského oblúka

Komplex dokumentujúci slovenské kultúrne dedičstvo a reprezentujúci históriu oblasti i našich predkov predstavuje súbor 8 drevených chrámov a jednej zvonice, ktoré sú od roku 2008 zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Dva rímskokatolícke, tri evanjelické a tri gréckokatolícke chrámy postavené v období od 16.-18. storočia prezentujú prvky latinského a byzantského stavebného štýlu s využitím tradičných domácich stavebných postupov. Každý z nich so svojim unikátnym zhotovením a vybavením dokumentuje odlišnosti v náboženských tradíciách a zvyklostiach jednotlivých vierovyznaní, a zároveň reprezentuje symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry.

1.    Bodružal - chrám svätého Mikuláša (gréckokatolícky)
2.    Hervartov - kostol svätého Františka z Assisi (rímskokatolícky)
3.    Hronsek - drevený artikulárny kostol so zvonicou (evanjelický)
4.    Kežmarok - kostol Najsvätejšej Trojice (evanjelický)
5.    Ladomirová - chrám svätého Michala archanjela (gréckokatolícky)
6.    Leštiny - drevený artikulárny kostol (evanjelický)
7.    Ruská Bystrá – chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša (gréckokatolícky)
8.    Tvrdošín - kostol Všetkých svätých (rímskokatolícky)

 

 

Autorka článku: Linda Suchá

---
Zdroje:

 

 

 

 

Komentáre (0 reakcií)
|
pridať reakciu

Pre pridávanie reakcií musíte byť prihlásený.