Collections List

Krížová cesta
Krížová cesta
Krížová cesta (lat. Via Crucis) je dodnes používaná modlitba rímskokatolíckej cirkvi počas púte, na ktorej veriaci rozjíma o utrpení Ježiša Krista. V rímskokatolíckej cirkvi sa krížová cesta modlí najmä v piatky počas 40 - dňového pôstneho obdobia, ktoré trvá do príchodu Veľkej noci. Zaujímavý je pôvod jej vzniku pochádzajúci z apokryfného spisu O smrti Márie. Hovorí, že základ pre túto formu modlitby dala Panna Mária, ktorá chodievala ku koncu života po Jeruzalemskej krížovej ceste svojho syna. Tradícia krížovej cesty sa zachovala vďaka sprievodom pútnikov, ktorí kráčali po stopách Ježiša Krista nesúceho kríž v uliciach Jeruzalema. Putovanie kresťanov do Svätej zeme bolo bez prekážok až do roku 1073. V tom čase napadli Palestínu Turci, začali prenasledovať kresťanov a zakázali im navštevovať posvätné miesta. Keď sa už nemohlo putovať do Svätej zeme, začali sa budovať Kalvárie, aby pripomínali ľuďom túto dôležitú udalosť z dejín spásy. Navštevovať Svätú zem bolo opäť umožnené až v 14. storočí, po tom, čo Turci dovolili reholi sv. Františka udržiavať a chrániť posvätné budovy. Keďže nie každý mohol absolvovať túto cestu, františkáni umožnili veriacim vydať sa na púť aspoň v ich myšlienkach. Tak sa postupne sformovali zastavenia krížovej cesty, ktoré majú dávať ľuďom odvahu a vnútornú silu. Františkáni sa snažili získať pre veriacich kresťanov nejakú náhradu, aby aspoň v duchu konali so Spasiteľom jeho cestu utrpenia. Preto sa do všetkých františkánskych kostolov umiestnili sochy a obrazy krížovej cesty a výnosom z 30. augusta 1746 i do všetkých kostolov a kaplniek, ak to dovolil diecézny biskup. Dnes sa s krížovou cestou spája 14 zastavení, kde sa veriaci zamýšľa nad utrpením Ježiša Krista, ktoré na nich zažil počas svojej cesty z Pilátovho domu až na horu Golgota po Via Dolorosa. Po porvýkrát použil termín „zastavenie“ anglický pútnik William Wey, ktorému sa v polovici 15. storočia podarilo navštíviť Svätú Zem. Vo svojom zaznamenanom príbehu opísal, ako zopár kresťanských pútnikov v Jeruzaleme nasledovalo krížovú cestu Krista a rozjímali na rozličných miestach - zastaveniach. 
Josef Čapek
Josef Čapek
„V umení sa človek dostane na konci života tam, kde vlastne mal byť už na začiatku.“ Josef Čapek bol český spisovateľ, knižný ilustrátor, maliar a grafik a starší brat nemenej talentovaného spisovateľa Karla Čapka. Narodil sa 23. marca 1887 v Hronove do rodiny dedinského lekára. Obecnú a meštiansku školu navštevoval v Úpiciach, kam sa jeho rodina presťahovala. V škole neprospieval, navyše bol zo strany matky podceňovaný a zosmiešňovaný. Vyučil sa za tkáča, avšak dlhý pracovný čas a nedôstojné podmienky spôsobili, že Josef začal túžiť po inom živote, kde by sa naplno mohol venovať maľbe.   Keď jeho mladší bral Karel ukázal Josefove diela svojmu profesorovi výtvarného umenia, rodičia mu povolili štúdium na Umeleckej priemyslovke v Prahe. So svojim bratom tvorili nerozlučnú dvojicu, často sa navzájom dopĺňali v spoločných dielach. Josef zväčša prišiel s nápadom a Karel ho vyšperkoval do vhodnej literárnej alebo dramatickej podoby. V roku 1910 odišiel do Paríža, pretože sa chcel predovšetkým výtvarne vzdelávať a obohatiť svoj štýl a techniku. Bol na seba mimoriadne prísny, chcel sa čo najlepšie výtvarne vyjadriť a aj preto nikdy nevystavoval diela, ktoré by nemali konečnú podobu alebo o ktorých hodnote a kvalite pochyboval. Do Paríža za ním neskôr prišiel jeho brat Karel a spolu začali písať divadelnú hru Loupežník.   Keďže sa v Prahe spoznal so svojou budúcou manželkou, z Paríža sa vrátiť naspäť do Prahy, aby bol so svojou milovanou. V tej dobe mladí umelci už založili Skupinu výtvarných umělců, do ktorej sa bratia Čapkovci pridali. Svoje prvé obrazy vystavil Josef Čapek už v roku 1912. Nebol však známy iba ako maliar, ale aj ako novinár a spisovateľ. Písal recenzie, referáty a drobné prózy. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1916 na ktorých vystavoval tempery, akvarely, grafiky a knižné obálky.   Vďaka slabému zraku nemusel Josef narukovať do Prvej svetovej vojny a užíval si rodinný život. Keďže jeho dcéra práve prichádzala do školského veku, nechal sa inšpirovať detským svetom pre dnes už legendárne dielo Povídaní o pejskovi a kočičce, ktorú nielen napísal, ale aj ilustroval.   Po nástupe Hitlera Josef Čapek rovnako ako aj iní umelci varovali pred stúpajúcim fašizmom. Publikoval kresby z cyklu Ve stínu fašismu. 1. septembra bol gestapom zatknutý a prepravený do koncentračné tábora Dachau. Odtiaľ do Buchenwaldu až nakoniec skončil v Bergen-Belsene, kde práve v tom období vypukla epidémia týfusu. Pravdepodobne zomrel v apríli roku 1945, krátko pred oslobodením tábora. Nie je známy presný dátum, kedy Josef Čapek zomrel, ani kde je jeho skutočný hrob. Symbolický hrob sa nachádza na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. V roku 1991 mu bol udelený Řád Tomáše Garrigua Masaryka in memoriam.
Život a dielo František Bohumír Zvěřina
Život a dielo František Bohumír Zvěřina
František Bohumír Zvěřina sa narodil 4. februára 1835 ako desiate dieťa rodičom Zvěřinových v Českom meste Hrotovice. Umelecké prejavy boli v rodine prítomné u všetkých členov rodiny. Všetci súrodenci radi a často kreslili a maľovali. Väčšiu časť detstva prežil mladý František v rodnom meste. V roku 1845 odišiel na štúdia do Znojma a v roku 1849 do Prahy. Po ukončení štúdií nastúpil v roku 1852 na maliarsku akadémiu do krajinárskej školy Maxa Haushofera. Už po dvoch rokoch štúdia boli jeho diela vystavované. V roku 1859 bol pre svoje panslovanské postoje donútený opustiť štúdium na akadémií.   Po tom čo František prijal pozíciu zastupujúceho učiteľa kreslenia v Kútnej Hore, kde sa 15. júla 1863 oženil s Henrietou Janečkovou. Po dvoch rokoch bol preradený do Gorice (Taliansko) a po piatich rokoch do Mariboru (Slovinsko). V roku 1871 sa vrátil do Brna a od roku 1876 žil nepretržite vo Viedni, kde v roku 1908 umiera.   František Bohumír Zvěřina je častokrát odborníkmi situovaný do romantizmu. Tematika jeho kresieb bola inšpirovaná predovšetkým jeho pobytom v Maribore a Gorici a taktiež z cestovania po balkánskych a juhoslovanských krajinách. Jeho kresby boli publikované v mnohých súčasných časopisoch. Diela publikoval aj doma aj v zahraničí. Počas svojho života zorganizoval mnoho výstav v Prahe, Brne, Budapešti, Viedni, Krakove a inde.