Svätá Katarína Alexandrijská
Scheffer von Leonhartshoff (1814 - 1822)
SNM
Kategória: Výtvarné umenie
Podkategória: Maľba
Spravuje: Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice v Bojniciach
Iný názov: Figurálna kompozícia, Náboženský námet
Lokalita pôvodu: Rakúsko
Opis predmetu: Svätá Katarína bola pannou a mučeníčkou. Podľa kresťanských legiend žila v Alexandrii v 3. a na zač. 4. stor. a pochádzala z kráľovského rodu. Počas života získala filozofické vzdelanie a ku kresťanskej viere ju priviedol istý pustovník. Verejne vystupovala proti uctievaniu pohanských modiel a žiadala cisára Maxentia, aby prestal s prenasledovaním kresťanov. Keďže cisár Kataríne nedokázal argumentovať, dal povolať päťdesiat učencov a filozof, ale ani tí neuspeli. Naopak, obrátili sa na kresťanskú vieru aj oni. Učenci boli zabití a Katarína väznená a mučená. Aj napriek tomu sa jej podarilo obrátiť taktiež cisárovnú a cisárovho dôstojníka. Aj tých nechal Maxentius popraviť a rozhodol sa, že si Katarínu vezme za manželku. Na jeho ponuku mu však odpovedala, že je manželkou Krista, čo ho rozzúrilo do nepríčetnosti a nechal ju popraviť. Jej telo malo byť roztrhané na kusy pomocou štyroch kolies s nožmi a klinmi, no anjel pri poprave kolesá zlomil. Katarína bola nakoniec sťatá a pochovaná na hore Sinaj. Jej kult je rozšírený takmer po celom svete a aj na Slovensku nájdeme obrovské množstvo kostolov zasvätených tejto svätici. Sv. Katarína býva v umení zobrazovaná so zlomeným ozubeným kolesom, korunou na hlave, mečom, knihou či martýrskou palmou. Na obraze pochádzajúcom zo zbierok SNM-Múzea Bojnice je odetá v jednoduchých zeleno-bielych šatách. Kľačí na zemi v prírodnej scenérii, ruky spína v modlitbe a pohľad upiera na nebesia. Pri nohách má položenú časť zlomeného kolesa a meč, symboly jej mučenia a sťatia. Obraz namaľovaný v 1. štvrtine 19. storočia je dielom viedenského maliara E. J. Scheffera von Leonhartshoffa. „Johann E. Scheffer von Leonhartshoff sa vzdelával na viedenskej Akadémii. Podnikol tri cesty do Talianska, kde sa inšpiroval dielami Michelangela, Raffaela a Perugina. Najviac však obľuboval práce Raffaela, ktoré častejšie študoval a príležitostne aj kopíroval. Z tohto dôvodu ho jeho súčasníci pomenovali Raffaelino. Vzťah Scheffera k Raffaelovi vidieť napokon aj na obraze Svätej Kataríny Alexandrijskej zo zbierok Slovenského národného múzea – Múzea v Bojniciach. Raffaela tu pripomína najmä figurálny typ svätice, jemná svetlo-tieňová modelácia jej šiat a telesných objemov, krajina i celková klasická citovosť jej dievčenskej tváre.“ (text: PAPCO, J. et al. Naše kresťanské mená. Bratislava: Slovenské národné múzeum - Múzeum Bojnice, 2010.)
Značenie: JS
Materiál: plátno (bavlna)
Technika: olejomaľba
Fyzický popis: počet 1 , výška 790.0 mm (výška), šírka 630.0 mm (šírka)