Kategória: Tanec

Podkategória: Tanec

Spravuje: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Lokalita pôvodu: Poráč

Opis predmetu: Názov: Svajba (výzdoba a prinesenie jedličky - Z jedličkom, snímanie party, Hajdukovaňe a Braftufski, Po čepčiňu) Typ názvu: ľudový názov Jazyk názvu: slk Ďalší názov: Typ (ďalšieho) názvu: Jazyk (ďalšieho) názvu: Riadený názov: tradičný ľudový tanec Inštitúcia: Múzeum SNP Súvisiace predmety: Lokalita pôvodu: Poráč Identifikačné číslo: Poznámka: Interpreti - tanec: Helena Cibelenková (1953), Jana Combová (2001), Ivana Čechová (2001), Dominika Duchová (2001), Natália Hardoňová (2001), Tamara Kiniková (2001), Tatiana Kiniková (1993), Veronika Kiniková (1999), Zuzana Kiniková (1995), Slávka Malecová (2001), Soňa Malecová (1998), Kristína Pacalová (2000), Alexandra Rimčuková (2000), Gabriela Vojtilová (2002), Oľga Vrábľová (2001) / Mária Bežilová (1956), Dominik Cibelenko (1998), Helena Cibelenková (1953), Jana Combová (2001), Ivana Čechová (2001), Jozef Duboš (1952), Dominika Duchová (2001), Emília Duchová (1972), Peter Gabriš (1987), Milan Kalafut (1997), Miroslav Kinik (1968), Katarína Kiniková (1973), Tamara Kiniková (2001), Veronika Kiniková (1999), Zuzana Kiniková (1995), Helena Macalová (1944), Slávka Malecová (2001), Soňa Malecová (1998), Peter Mnich (1988), Kristína Pacáková (2000), Rastislav Polkabla (1998), Alexandra Rimčuková (2000), Darina Sirková (1953), Gabriela Vojtilová (2002), Oľga Vrábľová (2001) / Mária Bežilová (1956), Dominik Cibelenko (1998), Helena Cibelenková (1953), Jana Combová (2001), Ivana Čechová (2001), Dominika Duchová (2001), Emília Duchová (1972), Peter Gabriš (1987), Milan Kalafut (1997), Katarína Kiniková (1973), Tamara Kiniková (2001), Veronika Kiniková (1999), Zuzana Kiniková (1995), Helena Macalová (1944), Slávka Malecová (2001), Soňa Malecová (1998), Peter Mnich (1988), Kristína Pacáková (2000), Rastislav Polkabla (1998), Alexandra Rimčuková (2000), Darina Sirková (1953), Gabriela Vojtilová (2002), Oľga Vrábľová (2001) Interpreti - hudba: Michal Noga (1987), Šimon Hanzely (1982), Július Žiga (1974), Peter Pavlík (1993) Etnografický región: Tanečná oblasť: Spiš Poznámka k tanečnej oblasti: rusínska obec Župa: Spišská Dátum zaznamenania: 9.5.2015 Miesto zaznamenania: Poráč Etnochoreologická dokumentácia: Mgr. Katarína Babčáková, PhD. Etnomuzikologická dokumentácia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Historická vrstva: starý štýl / nový štýl Typ tanca: kruhové a reťazové tance / pastierske tance / staré párové tance / folklorizované spoločenské tance Podskupina: koleso / odzemok / krútivý tanec / unifikovaný čardáš Rod interpretov: ženský, mužský, ženský a mužský Tradičná funkcia tanca: obradová, zábavová Tanečná príležitosť spojená s tancom: tanečné príležitosti spojené s obyčajmi rodinného cyklu (rodinné obyčaje): svadba Ďalšie informácie - tanec: Rekonštrukcia svadby v obci s rusínskym obyvateľstvom na základe informácií z autopsie od staršej, ale i strednej generácie. V úvode z dokumentačných dôvodov zaznamenaná príprava svadobných symbolov - pirok (nezachytené) a jedlički, ktorý v dome nevesty (brafty) pred svadbou pripravovali jej priateľky. Pri práci spievali obradové piesne zo svadobného repertoáru ("Zhorila stodola"). Jedličku ozdobili farebnými stužkami a niesli v skupine do domu ženícha - bravdijana.V lokalite sa dodnes používa forma kresťanských pozdravov ("Slava Isusu Christu!", "S Panom Bohom!"). Pri príchode družíc do domu ženícha za spevu obradových, funkčne viazaných piesní, ich víta matka ženícha, ktorý následne jedličku od družíc kupuje. V kruhu spievajúcich a tancujúcich družíc ich touto formou obradovej rozlúčky so slobodným stavom ponúka pálenkou. V nasledujúcej sekvencii je zaznamenaný príchod nevesty s družinou do domu ženícha po sobáši, kde ju víta chlebom svokra. Príchod je sprevádzaný spevom funkčne viazaných obradových piesní ("Ej, vyjdi von, vyjdi von"). Nevesta následne vykonáva archaický recepčný obrad (obchádzanie a bozkávanie rohov stola s chlebom - symbolom prosperity v smere pohybu slnka). Nevesta potom chlieb balí do obrusu a pokladá naň hlavu. Nasleduje snímanie party - verejný obrad za spevu funkčne viazaných obradových piesní ("Ej, vinku muj, vinku"). Prvý družba potom vinšom, obsahujúcim symbolické metafory, oslovuje svadobných funkcionárov (starši starosta, molotši starosta, starša svaška, molotša svaška, starša druška, molotša druška) a pýta si partu. Družba s kovovou časťou kosy v ruke spolu s ostatnými družbami tancuje odzemok vo štvorici, držiac sa v strede sa ruky (Hajdukovaňe). Počet družbov musel byť párny. V závere poklope kosou po zemi a vedie dialóg o sňatí party so starejším, rešpektujúc symbolické trojnásobné opakovanie. V závere o partu vyjednáva s družicami, ktorým postupne pridáva mince. Nakoniec partu získava, nastokne ju na čepeľ a na príkaz starejšieho si s družbami po tretí raz zatancuje odzemok (valaskými odpočinkovými motívmi sa každý otočí okolo vlastnej osi a potom v drepe používa odzemkové motívy vysúvania nôh striedavo, držiac sa v strede vo formácii kríža. V tejto formácii sa kruh pohybuje i proti smeru hodinových ručičiek. Kosu s partou drží družba nad hlavou v ľavej ruke.). Družba nakoniec partu predáva starejším, ktorí ju nastoknú na valašku, a s družbami ešte raz tancujú formu obradového odzemku za spevu funkčne viazanej obradovej piesne "Stratila ja, stratila". Poslednou fázou licitácie je predaj party ženíchovi, ktorý ju trojnásobne vypláca. Partu nakoniec získa a tancuje s nevestou Braftufski - lokálny variant krútivého tanca starého štýlu, v ktorom ho strieda starší družba a ostatní družbovia. Popisy starých párových tancov tohto typu sú na našom území známe od 16. stor. Tanec má dve časti. Po rozkaze tanečné páry v čelnom postavení a uzavretom držaní vykonávajú charakteristický bočný premenný dvojkrok s odľahčením prísunnej nohy. Nasleduje krútenie váhou v smere hodinových ručičiek, podvrtka nevesty a bozk (najmladšia generácia pozná tento typ tanca len z informácií od staršej generácie). Ide o archaickú formu rozlúčky dievky so slobodou prostredníctvom tanečného symbolického obradu. Text obradovej funkčne viazanej piesne reflektuje poradie v tanci: s nevestou tak postupne tancuje svokra, švagriná, rodičia, sestry a ostatní členovia družiny (poradie bolo v minulosti zaužívanou normou). V niektorých prípadoch napr. družice tancovali s nevestou spoločné Koleso. V závere s nevestou tancuje Do šaflyka ženích, ktorý nevestu "unáša". V poslednej sekvencii je zaznamenaná situácia Po čepčiňu (čepčenie sa odohrávalo v osobitnej miestnosti, napr. komore, výlučne za prítomnosti vydatých žien). Ženy privádzajú nevestu a formou tanečného recepčného obradu - lokálneho variantu ženského Kolesa ju príjmajú medzi seba za spevu funkčne viazanej obradovej piesne "Na zelenuj luki", na našom území pri tejto situácii pozoruhodne rozšírenej. So začepčenou nevestou na záver tancuje ženích lokálny unifikovaný variant Čardáša a do tanca sa pridávajú aj ostatní účastníci svadby. Svaška rozdáva radostník - obradové pečivo, ktorého prijatím a konzumáciou účastníci svadby symbolicky potvrdzujú rešpektovanie zmeny statusu nevesty. Svadba ako významný obrad prechodu je jednou z najvýznamnejších tanečných príležitostí a príležitostí konzervácie archaických obradových prejavov i tanečných typov z najstarších vrstiev tanečného repertoáru (s charakteristickou rodovou stratifikáciou), ale i implikáciou novších tanečných typov (párových tancov starého i nového štýlu) a tanečných hier. Hudobný sprievod: nie / nie / áno / áno Spev: áno / áno / áno / áno Forma spevu: jednohlasný / jednohlasný / viachlasný / viachlasný Typ spevu: skupinový / skupinový / skupinový / skupinový Predspev: áno / áno / áno / áno Názov zoskupenia: Ľudová hudba pod vedením Michala Nogu Typ hudobného zoskupenia: sláčiková kapela Etnicita hudobníkov: slovenská, rómska Nástrojové obsadenie: prím, 2. husle, violová kontra, kontrabas Charakter repertoáru: obradový, tanečný, zábavový Typ husľovej hry: dvojhlas Typ rytmického sprievodu: es-tam, dvojitý duvaj Ďalšie informácie - hudba: Odev tanečných interpretov: Pôvodný, tradičný odev z lokality. Obuv žien tradičná, pôvodná. Tradičná i úprava hlavy, rešpektujúca status nositeliek (vrkoč u dievok, čepiec a šatka u vydatých žien). Odev rešpektuje i vekovú a statusovú stratifikáciu nositeliek (biela farba zástery u dievok, tmavšie farby odevu starších žien a pod.). Interpreti sú označení i symbolickými znakmi (družbovský klobúk, parta a zelená sukňa nevesty). Spôsob nadobudnutia: výskum Technické metadáta: prírastkové číslo: evidenčné číslo: Autorskoprávna ochrana: Dielo je chránené Je možné identifikovať nositeľa práv: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Poznámka k ochrane práv Chránené licenčnou zmluvou

Fyzický popis: počet 1

Jazyk: (slk)