Kategória: Výtvarné umenie

Podkategória: Maľba

Spravuje: Slovenské národné múzeum - Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre

Iný názov: motív modranských kostolov

Opis predmetu: Erhart, J.: Modra, akvarel na papieri, 1919. Predstavuje siluetu Modry s kostolom a nízkymi domami v popredí. V pravom hornom rožku signum autora J. Erhart 919. Akvarel je nalepený na sivej pasparte v čiernom lakovanom ráme. Podľa Herucová, Marta: Fontés SNM-MĽŠ Modra: J. Erhart: Modra, 1919, akvarel na papieri nalepenom na kartóne, s rámom 39,5 x 33 cm, bez rámu 32 x 25 cm, akvarel 20 x 15 cm, kúpa od M. Jurkoviča 1968, SNM-MĽŠ v Modre, prír. č. 1968/2 M, evid. č. V 142. Značené vpravo hore „J. Erhart 919.“. Rám je čierny lakovaný. Dielo je digitalizované (Slovakiana). V staršej evidencii „J. Erhart: Modra“. V pohľade na Modru z juhu sú zachytené tri veže. Najvyššia patrí slovenskému ev. kostolu, napravo od nej je veža nemeckého ev. kostola a napravo v diaľke veža katolíckeho farského kostola. Autor zachytil pohľad na mesto, vpredu vidno rybník, na jeho brehu sú traja chlapci s baretkami na hlavách, v múre za nimi je diera, ktorou zrejme prišli, vidno strechy troch domov, spomínané veže a na horizonte naznačené vrchy Malých Karpát. Nebo je modré s bielymi kopovitými oblakmi. • J. Erhart – (český?) autor veduty nie je všeobecne známy. • Modra – staršie dejiny mesta sú uvedené pri diele bez evid. č., tu pod por. č. 4 (Kaltschmidt – Mikoviny). ° 1737 Modra sa stala sídlom superintendentov Západného dištriktu (do 1934). Prvým superintendentom bol Elias Mohl/Moll (*2.1.1688 Bratislava †21.6.1761 Modra). ° 1740 posvätili barokovú Kaplnku Panny Márie Snežnej pri fare; v tom čase tu bol kat. farárom Juraj Komparica. ° Okolo 1750 pribudla baroková Kaplnka Najsv. Trojice, ktorú postavili pri mestskom rybníku. ° 11.3.1782 sa tu narodil zlatník Samuel Libay/Libai, otec známeho kresliara Karola Ľudovíta Libaya. ° 1814 postavili z darov veriacich murovanú kalváriu namiesto drevenej. ° 31.1.1823 sa tu narodil Karol Hájiček, študoval v Bratislave a právo v Nemecku, po návrate pôsobil v Modre, najprv ako mestský radca a potom ako mešťanosta. Priatelil sa s Karolom i Ľudovítom Štúrom. ° 1825 – 1835 si slovenskí evanjelici postavili kostol. ° 1866 si nemeckí evanjelici postavili kostol na mieste staršieho, oltárny obraz namaľoval peštiansky maliar Bertalan Székely, rodák z Kluže/Cluje (dnes je nahradený novým). ° 1868 – 1875 postavili ev. a. v. kostol v Modre-Kráľovej. ° 21.9.1870 začal svoju existenciu Učiteľský ústav v Modre (Magyar Kir. állami tanítóképezde Modor), prvým riaditeľom bol Johann Benisch. ° 1873 posvätili Kostolík sv. Michala archanjela v Modre-Kráľovej. ° 1873 – 1876 vznikol nový farský Kostol sv. Štefana kráľa tak, že z troch strán obostavali starú renesančnú mestskú strážnu vežu. Cez prízemie veže sa vstupuje do lode kostola. Kostol má tri oltáre: hlavný a dva bočné. 1874 vojvodinský maliar Karol Jakobey vyhotovil dva oltárne obrazy. ° 1876 postavili Kaplnku sv. Márie Magdalény v Modre-Piesku, súčasť cintorína tzv. huncokárov (nemeckých drevorubačov). ° 1883 založili Št. džbánkarsku dielňu na výrobu modranskej keramiky a pri nej neskôr Keramickú školu pod vedením Jozefa Mirku. ° 1884 – 1887 sa stavala nová budova pre Učiteľský ústav. Stavala ju bratislavská firma Gratzl. Mesto prispelo pozemkom, drevom a tehlami. ° 1884 založili vinársko-ovocinársku školu, jej prvým riaditeľom bol Karol Engelbrecht. ° Na zač. 20. stor. kancelár cisára Karola I. gróf Arthur Polzer-Hoditz prestaval kaštieľ s (pánskym) mlynom na letnú rezidenciu a zveľadil jeho rozsiahlu záhradu. ° 1902 si modranskí židia postavili synagógu na Sukeníckej ulici (dnes súkromný ateliér). ° 1902 – 1903 navštevoval ev. faru v Modre maliar Tomáš Andraškovič (*8.12.1871 Hlohovec †1944 Bratislava). Portrétoval ev. farára Samuela Zocha a jeho dcéry, odmaľoval Štúrov hrob a maľoval vo vinohradoch, (ale tieto obrazy sú nezvestné). ° 6.8.1903 dal ostrihomský arcibiskup a kardinál Kolos Vaszary postaviť kláštor uršulínok na Štúrovej ulici č. 34. Dostal názov Claudianum po kardinálovom polatinčenom mene Klaudius. Slúžil na výchovu katolíckych dievčat. Iniciátorom jeho zriadenia bol modranský farár a dekan Ľudovít (Lajos) Ernyey, ktorý bol od roku 1908 jeho opátom. Uršulínky sem povolali z Trnavy. Pri kláštore zriadili ľudovú školu, detskú opatrovňu, dievčenskú meštiansku školu a internát. ° 1922 odkúpilo čsl. ministerstvo hospodárstva kaštieľ Arthura Polczera-Hoditza a presťahovalo do neho vinársko-ovocinársku školu z Bratislavy, jej prvým riaditeľom bol Adolf Fischer. Pôsobilo tam veľa českých učiteľov.

Značenie: J. Erhart 1919

Materiál: papier, drevo

Technika: akvarel, rámovanie

Fyzický popis: počet 1 , šírka 39.0 cm (šírka), výška 33.0 cm (výška)