Kategória: Tanec

Podkategória: Tanec

Spravuje: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Lokalita pôvodu: Pohorelá

Opis predmetu: Názov: Valčik, Polka, Tango Typ názvu: ľudový názov Jazyk názvu: slk Ďalší názov: Typ (ďalšieho) názvu: Jazyk (ďalšieho) názvu: Riadený názov: tradičný ľudový tanec Inštitúcia: Múzeum SNP Súvisiace predmety: Lokalita pôvodu: Pohorelá Identifikačné číslo: Poznámka: Interpreti - tanec: "Gabriela Malecká (1960), Ján Rochovský (1955), Peter Zibrík (1967), Katarína Zibríková (1973) " Interpreti - hudba: Jozef Maťuš (1949) Etnografický región: Tanečná oblasť: Horehronie Poznámka k tanečnej oblasti: Župa: Gemersko-malohontská Dátum zaznamenania: 16.7.2014 Miesto zaznamenania: Heľpa Etnochoreologická dokumentácia: Mgr. art., Mgr. Barbora Morongová, PhD. Etnomuzikologická dokumentácia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Historická vrstva: nový štýl Typ tanca: folklorizovaný spoločenský tanec Podskupina: valčík, polka, tango Rod interpretov: mužský a ženský Tradičná funkcia tanca: zábavová Tanečná príležitosť spojená s tancom: tanečné zábavy, tanečné príležitosti spojené s obyčajmi životného a výročného cyklu (rodinné a kalendárne obyčaje) Ďalšie informácie - tanec: Valčik ako obľúbený foklorizovaný spoločenský tanec začal postupne prenikať do tradičného tanečného repertoáru Horehronských obcí v prvej polovici 20. storočia, najmä po prvej svetovej vojne. Atraktívnosť tanca spočívala v jednoduchosti, univerzálnosti, 3/4 takte ako aj v skutočnosti, že sa tancoval v páre, nakoľko miestne tradičné tance sa v tom čase zvykli tancovávať viac v trojiciach či menších skupinkách (kolesách, šoroch). Dodnes je tanec obľúbenou súčasťou manifestného i latentného repertoáru najmä u strednej a staršej generácie obyvateľov obce. Vzhľadom ku konkrétnej tanečnej príležitosti sa tancuje na živú i reprodukovanú hudbu. Interpreti na zázname realizujú základný tanečný motív v polootvorenom valčíkovom držaní s miernym i výraznejším natáčaním páru v oboch smeroch (dominantne v smere hodinových ručičiek). Polka je obľúbeným párovým folklorizovaným spoločenským tancom, ktorý sa objavuje na Horehroní postupne počas prvej polovice 20. storočia (najmä v období prvej republiky) a to najprv v robotníckych osadách. Súčasťou tanečného repertoáru v Pohorelej sa stala pred 2. svetovou vojnou. Na miestnych zábavách sa s ňou stretávame aj v súčasnosti. Hudobným podkladom tanca sú šlágrové piesne umelého alebo poloľudového charakteru. Na zázname tancujú tanečné páry miestnu Polku v polootvorenom tzv. valčíkovom držaní v podobe pravidleného kráčania s miernym alebo intenzívnym pootáčaním páru v smere a proti smeru hodinových ručičiek a s postupom páru vpred a vzad. Jeden pár využíva pri tanci aj podvrtku partnerky. Tango preniklo výraznejšie do tradičného tanečného repertoáru obce Pohorelá koncom v prvej polovice 20. storočia. Dodnes je súčasťou manifestného a latentného repertoáru najmä u strednej a staršej generácie obyvateľov obce. Hudobný sprievod: áno / áno /áno Spev: nie / nie / nie Forma spevu: nie / nie / nie Typ spevu: nie / nie / nie Predspev: nie / nie / nie Názov zoskupenia: Typ hudobného zoskupenia: sláčiková kapela s akordeónom Etnicita hudobníkov: slovenská Nástrojové obsadenie: akordeón Charakter repertoáru: tanečný, zábavový Typ husľovej hry: Typ rytmického sprievodu: valčík, es-tam, secco Ďalšie informácie - hudba: Odev tanečných interpretov: tradičný ľudový Spôsob nadobudnutia: výskum Technické metadáta: prírastkové číslo: evidenčné číslo: Autorskoprávna ochrana: Dielo je chránené Je možné identifikovať nositeľa práv: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Poznámka k ochrane práv Chránené licenčnou zmluvou

Fyzický popis: počet 1

Jazyk: (slk)